Sonda OSIRIS-REx americkej vesmírnej agentúry NASA 17. augusta prvýkrát odfotila asteroid Bennu, ku ktorému smeruje a z ktorého odoberie vzorku a prinesie ju späť na Zem.
Zároveň s odfotením oficiálne odštartovala prvá fáza operácií označených ako asteroidové operácie, konkrétne fáza približovania. Trvať bude až do 3. decembra, kedy by mala sonda vstúpiť na obežnú dráhu asteroidu.
Bennu je asteroidom s priemerom cca 492 metrov obiehajúcim Slnko vo vzdialenosti 0.9 až 1.4-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka.
Sonda odštartovala 8. septembra 2016, v čase vytvorenia snímky asteroidu ešte z veľkej diaľky sa od neho nachádzala 2.2 miliónov km. Sonda týmto začala pozorovanie asteroidu, keď do priblíženia sa k nemu ho potrebuje v maximálnej miere zmapovať.
Snímka asteroidu Bennu zo sondy OSIRIS-REx, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / Goddard / University of Arizona)
Počnúc začiatkom októbra sa trajektória sondy prispôsobí orbite Bennu, od konca októbra by sada jej kamier mala byť schopná detekovať presný celkový tvar a od polovice novembra už aj rozoznávať štruktúry na povrchu. Pri asteroide ho bude sonda najskôr obiehať vo vzdialenosti 7 až 19 km a detailne ho zmapuje.
Na asteroide by sa mal nachádzať materiál ešte z časov hmloviny, z ktorej vzniklo Slnko. Hlavným cieľom misie je priniesť na Zem vzorky z povrchu asteroidu, ktoré sonda odoberie pomocou ramena dlhého 3.35 metrov. Vzorky má odobrať v júli 2020, vhodné okno pre odlet sa otvorí v roku 2021 a na Zem sonda priletí v septembri 2023. Vzorky dopraví na Zem pristávací kontajner s ochranným tepelným štítom a padákmi.
Predstavenie misie OSIRIS-REx (video: NASA)
Odobratých má byť medzi 60 až 2000 gramami vzoriek, ktoré by mohli odpovedať na viaceré otázky o formovaní slnečnej sústavy. Misia je prvou misiou NASA, ktorá prinesie vzorky z asteroidu. O globálne prvenstvo nejde, keď japonská sonda Hayabusa už v 2010 priniesla vzorku z asteroidu Itokawa ale pre viacero porúch išlo len o obmedzený počet mikroskopických čiastočiek. Zároveň je už pri jej cieli, asteroide Ryugu, nasledovník Hayabusa2, ktorý má vzorku priniesť na Zem ešte v roku 2020.
Ďalšou z úloh OSIRIS-REx bude mapovať asteroid a špecificky vyhodnotiť riziko zmeny jeho kurzu do takej miery, aby v 22. storočí narazil do Zeme. Zmenu trajektórie by mohol spôsobiť tzv. Jarkovského efekt, hybná sila vznikajúca v dôsledku pohlcovania slnečného žiarenia a jeho vyžarovania v podobe tepla. Sonda tak bude analyzovať presnú mieru tohto efektu.
Sonda mala s palivom pri štarte hmotnosť 2.1 tony a s dvomi roztiahnutými solárnymi panelmi veľkosť 6.2 m x 2.43 m x 3.15 m. Solárne panely podľa vzdialenosti od Slnka dodávajú 1.23 až 3 kW energie. Dĺžka letu svetla respektíve rádiového signálu medzi Zemou a sondou pri asteroide sa pohybuje podľa vzájomnej polohy od 4.4 minút do 18 minút.
ničivý praktik
Od: syntaxterrorX. XX
|
Pridané:
26.8.2018 17:31
Jednoducho tie rekvizity z pristatia na mesiaci su uz tak osuchane z preposielania medzi vesmirnymi velmocami kvoli foteniu, ze otlacky z bublinkovej folie by uz boli priekazne badatelne.
Aby sme zistili z coho sa skladaju asteroidy a ako vznikala slnecna sustava. Neskor sa to moze hodit ked budeme asteroidy tazit alebo ked ich budeme chciet odklonit aby nenarazili do zeme. Pripadne sa to moze hodit aby sme vedeli vypocitat ci nas nejaky asteroid ohrozuje alebo nie.
Som smutný aj tak.
Od: Smutk
|
Pridané:
27.8.2018 9:57
Ľudstvo aj tak nikdy neopustí zem. A tiež mám obavy že nikde inde život nie je. Vraj vznikol len tu. Dopadneme ako dinosaury. Ja som Micro raptor, hehe, mám farebné perie hehe.
neprihlásený 
