neprihlásený Utorok, 23. apríla 2024, dnes má meniny Vojtech
Toshiba predbehla konkurentov, uviedla 16 TB disk

Značky: HDDToshiba

DSL.sk, 9.1.2019


Spoločnosť Toshiba, ktorá sa do segmentu 3.5" klasických HDD výraznejšie dostala po získaní technológie popri akvizícii HGST spoločnosťou Western Digital pred niekoľkými rokmi, aktuálne predbehla dvoch dominujúcich výrobcov klasických HDD WD a Seagate maximálnou kapacitou 3.5" modelu.

Minimálne aspoň čo sa týka oficiálne predstavených modelov, keď Toshiba aktuálne oznámila modelový rad MG08 so 16 TB modelom. Konkurenti doteraz uviedli maximálne 15 TB model, v podobe Ultrastar DC HC620 od Western Digital z jesene.

16 TB HDD v decembri síce avizovala aj spoločnosť Seagate, nešlo ale o produkt určený pre trh ale preprodukčnú verziu disku Exos s technológiou HAMR.

Toshiba MG08 svoju kapacitu dosahuje použitím klasickej technológie záznamu bez prekrývajúcich sa stôp znižujúcich výkon.

Disk je určený samozrejme pre enterprise nasadenia, má deväť platní a je plnený héliom. Má 7200 RPM, 512 MB cache, natívne 4 KB sektory a buď SATA alebo 12 Gbps SAS rozhranie.

Určený je pre nepretržité používanie s plánovanou záťažou do 550 TB prenesených za rok. Niektoré ďalšie parametre ako spotreba, sekvenčné rýchlosti prenosu a cena zverejnené neboli.

Toshiba začne vzorky diskov dodávať zákazníkom v tomto štvrťroku.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Samsung spustil výrobu takmer 300-vrstvovej flash pamäte
NASA opravila sondu Voyager 1, aktualizovala softvér aby nevyužíval poškodenú pamäť
Telekom má nové programy Swipe pre mladých, aj s neobmedzenými dátami
Dánsko chce vybudovať minimálne 6 GW veterných elektrární, v mori
Dnes pribudne ďalší vysielač digitálneho rádia
Skylink zvažuje sprístupnenie Live TV pre Linux s nižším rozlíšením
Qualcomm uvedie nový CPU pre notebooky v stredu, bude mať aj nižšiu verziu
Android prešiel na lepší SW dekóder AV1, umožní prehrávať AV1 videá na viac smartfónoch
Odmena za ťažbu Bitcoinov klesla na polovicu
NASA otestuje nový vesmírny pohon v podobe solárnej plachty


Diskusia:
                               
 

Pametam si moj 20MB disk v 90tych rokoch, je to pekne ked kapacita stupla milionnasobne, co bude dalej? Nase vnucata budu mat v hodinkach alebo v prsteni niekolko peta alebo exabajtov storage?
Odpovedať Známka: -1.1 Hodnotiť:
 

Zastaví sa nárast kapacít, podobne ako sa zastavil rapídny rast frekvencií procesorov.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Su urcite fyzikalne limity ale stale este je co vymyslat. Do desktopu by mobli dat kludne aj devet CPU a vysledna frekvencia by uz stala za to ci?
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

9 CPU by už stačilo aj na prietokový ohrev vody.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Samozrejme, ze limity exsituju: ak si myslime ze vo vesmire je tolko a talko hmoty/energie & casu/priestoru a takisto z hodnôt relevantných fyzikálnych konštátnt ako aj fyzikálnych zákonov tak ako si myslíme že ich poznáme (teda napr. ako si myslime ze sa menia/nemenia, alebo su/nie su lokalne) vyplyva, ze pocet vsetkych moznych stavov, vsetkych moznych elementarnych planckovych entit s rozmerom 10^(-35) m (nazyvajme to superstruny ako ako chceme) vo vsetkych moznych planckovych casoch s trvanim 10^(-43) je od zaciatku trvania vesmiru maximalne 10^(10^260). To je sice viac ako googolplex (10^googol cili 10^(10^100)), ale kurevsky menej ako nekonecno :)
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

0) Po zhliadnuti Transcendencie v 2014: Uploadovat sa do e-sveta, uzasny napad. Kazdopadne bol to film zalozeny viac na vede ako napr. taky Travnikar z roku 1992, kde sa Fahey tiez "uploadoval". Odhliadnuc od trikov ci urovne techniky, podanie v Travnikarovi vsak bolo neskutocne primitivne - Faheya to vycuclo z toho skafandra, v ktorom lietal vo virtualnej realite. Treba si vsak uvedomit niektore veci:

1) Zivot, vedomie a inteligencia (nech uz je to cokolvek, ci uz to vieme definovat alebo nie), musi mat hmotny zaklad. Alebo aspon zaklad v podobe hmoty-energie. Musi byt pritomny hardver, nosic. S tym nemozno nesuhlasit. AVSAK. Z hodnôt relevantných fyzikálnych konštátnt ako aj fyzikálnych zákonov tak ako si myslíme že ich poznáme (teda napr. ako si myslime ze sa menia/nemenia, alebo su/nie su lokalne), vyplýva existencia tzv. Bekensteinovej hranice.
Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:
 

2) Bekensteinova hranica podľa ktorej je maximálne možné množstvo informácie (vyjadrenej v bitoch) vo fyzikálnej realite na kvantovej úrovni vyjadrené výrazom cca 2,577.10^43 Rm, kde R je polomer oblasti obsahujúcej celý fyzikálny systém v SI jednotkách (t.j. metroch) a m je hmotnosť fyzikálneho systému v SI jednotkách (t.j. kilogramoch). Ak má priemerný ľudský mozog objem 1260 cm3 (vyjadrený guľou s polomerom cca 6,7 cm) hmotnosť cca 1500 g, tak na kompletnú reprezentáciu ľudského mozgu na kvantovej úrovni nie je potrebných viac ako cca 2,6.10^42 bitov (vyjadrených napr.nulami a jednotkami). To napr. znamená, že maximálny počet stavov ľudskémo mozgu je menej ako cca 2^(2,6.10^42), teda 10^(7,8.10^41).
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Neviem teraz narychlo "vysypat z rukava" ako je to s kombinaciami / permutaciami / variaciami s a bez opakovania ale vziat tu dvojku a umocnit ju 2,6.10^42 bude asi prehnane: v tom mnozstve "entit" sa istotne najdu nejake kvantovo previazane (pary ktore nemozu byt naraz v rozlicnych stavoch).
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nemám síce v úmysle vnášať do tak odbornej debaty prvky chaosu, ale na paroch zalozena previazanost zrovna kvantova priekazne nebyva.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Existencia Bekensteinovej hranice znamená, že kapacita ľudského mozgu je konečná, ako aj množstvo informácie (aj keď extrémne veľkej) určenej fyzikálnymi zákonmi a potrebnej na interpretáciu ľudského mozgu. Na druhej strane nie je možné mať akýsi zázračný decimeter kubický (s hmotnosťou napr. 1 kilogram), ktorý by dokázal skladovať kapacitu kvadriliardu kvadriliárd GB, teda 10^24*10^24*10^9 bajtov = 10^57 bajtov. Avsak v principe to vsak znamena, ze ludsky mozog mozno prezentovat maximalne tymi 2,6.10^42 bitmi (realne to bude istotne o niekolko radov menej, kedze mozog nepozostava z extremalnej formy hmoty specialne v stave na maximalizaciu skladovania a narabania s informaciami, napr. nejaky degenerovany elektronovy system pozostavajuci z maximalne efektivneho mnozstva elektronov). Teda "upload" ako z Transcedencie je cisto teoreticky mozny.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

mozog je prijmac, cize informacie, ktore dokaze ponat alebo k nim pristupovat urcite nejde vyjadrit cislom, alebo ohranicit "kapacitou" :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

A preco by neslo - teda pokial sa drzim istych predpokladov a pokial platia ... nemas ani len predstavu co je mozne ohranicit cislom:

Vzhladom na nasu predstvu o veku/velksoti vesmiru a mnozstve castic/energie v nom a platnosti a vlastnosti fyz. zakonov, v nasom viditelnom vesmire existuje MAXIMALNE cca 1,458x10^223 ABSOLUTNE COHOKOLVEK !!! ABSOLUTNE COHOKOLVEK !!!

----------------------
https://bit.ly/1koo08l
----------------------
Odpovedať Hodnotiť:
 

Toto je dalsi prispevok na temu velkych cisel tak uz zareagujem:
Uz vcera pri tych 10^260 a googolplexoch som si spomenul na knihu s peknou temou (slovensky preklad asi neexistuje): Rozdiel medzi velkymi cislami nekonecnom. Tusim bola vydana niekedy v 70tych rokoch.
A tak sa tu dodatocne vyjadrim aj k Pjetrovemu vcerajsiemu konstatovaniu "kurevsky menej ako nekonecno" - od toho je kazde cislo kurevsky mensie :-)
Ako som uz pred desatrociami kdesi cital (a plati to od Fenicanov a starogreckych filozofov cez dnesok az do konca vekov) - "matematika je mentalna masturbacia"
Odpovedať Hodnotiť:
 

jo presne, aj exponencialna veza (tetracia/tetration, kvintacia, sextacia, septimacia ...) zlozena z kvadriliona desin (10^10^10^10^10^ ..... ^10) je v porovnani s nekonecnom take iste konecne cislo a take iste hovno ako cislo dajme tomu 1
Odpovedať Hodnotiť:
 

Heh, o tetracii som cital pred par rokmi (vtedy pre mna nova vec) - tiez jedna z mentalnych haluzi. Odvtedy som sa s tym slovom nestretol az teraz. Ale o dalsich leveloch (kvintacii, sextacii...) mi ani nenapadlo uvazovat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

"vzhladom na nasu predstavu" && "viditelnom vesmire", pokial si vopred takto urcis hranice, tak je jasne, ze si ich vies aj nejakym sposobom matematicky odvodit, lenze my sme sa bavili o mozgu a to nie je nieco "VIDIM UZ ABSOLUTNE MAXIMALNE COHOKOLVEK" a mam to ulozene v mozgu.. cize nie, tymto sposobom nejde vyjadrit "kapacita" mozgu
Odpovedať Hodnotiť:
 

heeeeee? a co jakoze mozog nepodlieha fyzilanym zakonom?

v priestore tvojej gebule je mozne nieco mensie ako planckov rozmer a planckov cas?
Odpovedať Hodnotiť:
 

3) Okrem toho existuje aj Bremermannova hranica vyjadrujúca maximálnu možnú rýchlosť spracovávania informácií vo fyzikálnej realite. Samozrejme tiež s ohľadom na hodnody relevantných fyzikálnych konštátnt ako aj fyzikálnych zákonov tak ako si myslíme že ich poznáme. Jej hodnota je cca 1,36.10^50 bitov za sekundu na kilogram. Teda nie je možné mať zázračný strojček s hmotnosťou napr. 1 gram a spracovávajúci informácie rýchlosťou napr. 10^60 bitov za sekundu. Nahrať kompletny ludsky mozog (pamatajme ze je to maximalne 2,6.10^42 bitov, teda cca 3,2.10^41 bajtov) za 1 sekundu je tiez cisto teoreticky a principialne mozne.

https://bit.ly/2M1KgtZ
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Pjetro vdaka ze si spat.
nechces zalozit blog al. cosi?
Taketo prispevky od Teba mi dlho chybali.
A na minuskarov sa vyser - ja som aspon schopny a ochotny to precitat - aj porozmyslat nad tym. - A obcas aj porozumiet :P

Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

je to iba opajcnute z wiki, ale vtedy v 2014 po prezreti transcendencie som si to musel kuknut a precitat, proste musel, nedalo mi to
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tomuto tvrdeniu odmietam uverit.
Pri citani vyssieuvedeneho textu mi prebehla hlavou aj ta myslienka, ze je to "iba opajcnute" (z wiki) ale stacilo kratke zamyslenie nad autorom a hlavne textom samotnym aby som taku moznost vylucil.
Ten text nieje zo ziadneho zdroja copy/past-nuty ani tu autor volne neprerozpraval co uz kdesi pocul/cital. Je mi jasne ze Pjetro rozumie (a to dost dobre) tomu co tu vcera napisal (a vlastne vacsine toho co do diskusii pise).
Skuor by som uveril tomu, ze prispevok z 9.1.2019 20:32 "je to iba opajcnute z wiki..." vlozil do diskusie niekto, kto Pjetrovi "ukradol" nick...
Odpovedať Hodnotiť:
 

nie, to je moj trocha skrateny comment z roku pana 2014 tutok: https://bit.ly/2Fq2Fzl
Odpovedať Hodnotiť:
 

A zmesti sa mi nanho Tetris pre PMD85-1? A bude fungovat aj o 30 rokov? Paska sa mi v KZD uz osuchava a tazko sa zhanaju nove :(
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Mne by na to priekazne nevošla ani polovica zbierky vtipov.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Toľko yiffu!
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Kupeny SSD diska 512 TB z Aliexpressu za "delivery only"..
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

velkost vyrabanych HDD priamo umerne narasta s mnostvom vyprodukovaneho obsahu v porno priemysle. Ako nahle skonci porno priemysel, skonci aj zvysovanie kapacity HDD, to dokazali americky vedci
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

a nie americkii ???
Odpovedať Hodnotiť:
 

detail
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ako, komu prospejú tieto hardisky? Je to dobré ešte vôbec?
Odpovedať Hodnotiť:
 

A preco by nebolo. Aj 16 TB sa da za niekolko rokov zaplnit, a o par rokov zistis, ze by si potreboval napr. 30TB a k dispozicii bude len 20TB disk.
Staci za pozriet ako brutalne narasta pocet 4K videi na youtube. A o fullhd ani nehovorim, to existuje roky.
O chvilu mozeme ocakavat prechod na HEVC alebo inu alternativu, co nam troska pomoze o 1-2 roky odlozit upgrade datoveho uloziska, ale potreby narastaju.
Ale taketo kapacity BFU nevyuzije, na to ma cloud. Ale az raz ten cloud z jedneho dna na druhy zavrie kram (a ze ich bolo...), potom zisti aka je dobra domaca zaloha vsetkych dat.
Ked si spomeniem, ze za poslednych 15-20 rokov kolko dobrych programov zakapalo, alebo za 15 rokov pribralo na vahe 100 nasobok (taky NERO mal uz vyse 700MB), alebo zrazu si autor rozmyslel a zmenil licenciu svojho programu z freeware na 2 dnove demo, tak zaloha funkcnych programov sa hodi.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak isto, rozne multimedialne subory uz na nete nikde nie su, alebo doma 20x prezute (prekodovane), tak ze to video sa neda pozerat.
Kolko kanalov na youtube zmyslo, kolko nenahraditelnych videi uz nemas sancu z netu stiahnut...
Hudba tak isto, aj ked mp3-ky u normalnych ludi nahradili bezstratove formaty, ktore zato zaberaju 5-10 krat viac ako mp3-ky.
Takze 16TB disk na zalohu internetu je dobra vec.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ach ta rekurzia - teraz neviem na ktory prispevok odpovedat
ked po prispevku z 8:36 nenasleduje dalsia reakcia (odpoved) na "Hardisk pre ; Od: Fools | Pridané: 9.1.2019 22:23" ale odpoved Ferrrari-ho na vlastnu odpoved od Ferrrari-ho :-(
Tak som sa v zaujme grafickeho zachovania poradia rozhodol zareagovat na ten z 8:40
Tak k veci: ludia davno prehanaju s mnozstvom dat. Pouzivaju a spracuvaju daleko viac nez dokaze ich mozog. Samozrejme ze ma zmysel urobit staticku 10Mpixelovu fotografiu lebo potom si na nej dodatocne mozem prezerat rozne detaily aj do zblbnutia. Ale zobrazovat milion farebnych pixelov a menit ich co i len 25krat za sekundu je daaaaleko za hranicami toho, co dokaze mozog spracovat.
Na vysvetlenie dochadza limit prispevku tak dalsi:
Odpovedať Hodnotiť:
 

V centre videnia (tusim je to na sietnici "zlta skvrna" kde su najhustesie tycinky ci capiky - bohuzial si z biologie nepamatam ktore su ktorre) ma clovek samozrejme slusne rozlisovacie schopnosti (asi jedna uhlova minuta medzi 2 objektami) ale to nieje zalezitost celeho zorneho pola.
Uz pred 15timi rokmi som dumal ze je nezmysel aby graficka karta spracovavala tolke mnozstvo dat. Ked clovek hral napr Quake stacila by kamera sledujuca pohyby oci aby sa na obrazovke s dostatocne vysokym rozlisenim renderovalo miesto kam hrac pozera. To co je v perifernom videni staci s nizsim rozlisenim aj farebnou hlbkou.
Odpovedať Hodnotiť:
 

U neinteraktivnych veci (filmy, fotografie) je to problematickejsie ale da sa - napr. film Shrek by sa nemusel distribuovat ako dvojmegapixelovy snimok za snimkom 25 krat za sekundu po dobu 2 hodin ale ako pohyb trojrozmernych objektov. Nieco ako u muziky .midi format. Nejake "sample" a zadefinovany ich pohyb. V pripade obrazu este textury a ich renderovanie. Na 2hodinovu show by stacilo nasobne menej dat. Obraz by sa dynamicky generoval (ako vo videohre) a stacilo by mat dostatocne vysoke rozliseie v mieste kam pozeraju oci. Samozrejme v kine by to nefungovalo - desiatky divakov pozeraju na rozme niesta na platne. Ale aby miliardy ludi prenasali po sieti (a ukladali na storage) data ktore daaaaaleko presahuju moznosti ich mozgov povazujem za mrhanie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak to je riadna p*covina, takto komplikovat kodovanie a dekodovanie videa. Renderovat v real-time filmy ako Shrek je na beznej grafickej karte nemozne, ked to filmovym studiam zabera mesiace casu na cloudoch s mnohonasobne vyssim vykonom. A vacsina videi nie su animaky. Pre videa natacane kamerou by to bolo nepouzitelne. To, ze clovek nedokaze vnimat kazdy pixel 25x za sekundu neznamena, ze mozes vacsinu videa nechat v horsej kvalite... lebo dopredu nevies, na ktoru cast obrazu sa bude pozerat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

512e Model Includes Toshiba Persistent Write Cache Technology for Data-Loss Protection in Sudden Power-Loss Events.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár