Inštalácia tepelnej sondy HP3 pod povrch Marsu v rámci misie InSight sa zatiaľ nevyvíja optimálne, keď pri prvom razení jej bránili v hlbšom prieniku hneď dva kamene.
Cieľom misie InSight je realizovať geofyzikálny výskum Marsu, zistenie typu a veľkosti jadra, kôry, jeho seizmickej aktivity a ďalších geofyzikálnych vlastností a HP3 k tomu prispeje analýzou teploty pod povrchom a prúdenia tepla telom planéty. Za tým účelom sa vo februári na povrch položená sonda HP3, Heat Flow and Physical Properties Package, má kladivovým mechanizmom zavŕtať ideálne až päť metrov pod povrch.
InSight pristála v lokalite bez väčších kameňov a HP3 bola umiestnená vedľa sondy v mieste, kde sa aspoň na povrchu nenachádzajú žiadne kamene.
V rámci jedného razenia sa má sonda ideálne zavŕtať cca 51 cm. Prvé vŕtanie sa uskutočnilo 28. februára a trvalo štyri hodiny, počas ktorých vnútorný kladivový mechanizmus uskutočnil 4 tisíc buchnutí.
Podľa informácií nemeckej vesmírnej agentúry DLR, kde bola HP3 vyvinutá, sonda narazila najskôr na jeden kameň, ktorý buď nakoniec odtlačila nabok alebo prešla cez respektíve popri ňom. Následne narazila na ďalší kameň.
HP3 položená na povrchu Marsu, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / JPL-Caltech / DLR)
NASA avizuje, že podľa odhadu sa HP3 dostala do hĺbky cca 35 cm namiesto teda plánovaných cca 50 cm. Podľa testov by sonda mala byť schopná kamene postupne odtláčať, je to ale časovo náročné a sondu to spomaľuje.
Predstavenie HP3 a jej vŕtacieho mechanizmu (video: DLR)
Po štyroch hodinách razenia sa musí totiž ďalšie dva marťanské dni chladiť, následne tretí bude vždy merať tepelnú vodivosť materiálu v hĺbke v akej sa aktuálne nachádza.
Razenie by malo trvať celkovo mesiac a sonda by sa mala dostať do hĺbky 3 až 5 metrov, podľa prekážok. DLR ani NASA na základe skúseností pri prvom razení zatiaľ zrejme neavizovali očakávaný ďalší vývoj.
ultraradikalny empatizmus
Od: syntaxterrorXX. X
|
Pridané:
5.3.2019 20:49
Presne tak. Jednoducho trebalo zvoliť technické riešenie, pri ktorom je pred vrtákom sitko, ktoré prepúšťa len také kamene, aké sonda pri búšení priekazne zvláda.
Poslali odtial ako prvi fotky z povrchu a len pristat tam je aj dnes tvrdy oriesok. A na margo vrtania, ano v tom case pred 40 rokmi mali ine krajiny prevrtanu slnecnu sustavu skrz naskrz.
To som hned vedel ze s vrtanim bude problem, v urcitych oblastiach JPL dobre vedia co robia a robia to spickovo ale hrubu robotu nevedia robit, skoro vzdy taketo mechanicke vrtaky a kladivka prekomplikuju, pretechnizuju, zlozite mechanizmy co sa rychlo pokazia.
To je jedno, aky mechanizmus pouziju; zakon schvalnosti hovori, ze ak zacnes niekde kopat, budu tam kamene. (Ak nebudu, mas stastie, ale to si treba zasluzit karmou sumarne za viac zivotov, takze efekt sa prejavi az v dalsich generaciach kladiviek, a to musia cely cas dobre kopat.)
neprihlásený 
