Ráno pristávame na Marse, prvé fotky budú 3D a mať 64 x 64 pixelov
DSL.sk, 5.8.2012
V pondelok ráno o 7:17 nášho stredoeurópskeho letného času sa ľudstvo pokúsi spolu s misiami Apollo o jednu z doteraz technologicky najnáročnejších operácií človeka vo vesmíre, o pristátie 899-kilogramového robotického vozidla Curiosity na povrchu Marsu.
Curiosity je technicky najpokrokovejšie zariadenie, aké kedy ľudstvo dopraví na povrch Marsu alebo iného vesmírneho telesa. Detailne sme ho popisovali v tomto článku.
Pristávanie Curiosity
Loď nesúca Curiosity odštartovala 26. novembra minulého roka. Po viac ako ôsmich mesiacoch letu je loď od soboty v pôsobení gravitačného poľa Marsu, ktoré ju začalo urýchľovať z rýchlosti pod 13 tisíc km/h na maximálnych 21.2 tisíc km/h v čase zajtrajšieho vstupu do atmosféry.
V noci na dnes NASA na loď nahrala posledné úpravy softvéru pre pristávanie, konkrétne malé úpravy referenčných bodov pristávacieho navigačného systému. NASA zároveň aktivovala zohrievanie ôsmich tryskových motorov, ktoré uskutočnia finálne zabrzdenie zostupného modulu.
Loď prejde do pristávacieho manévru priamo po priblížení z rýchlosti 21.2 tisíc km/h. Od dotyku s atmosférou po pristátie na povrchu uplynie približne sedem minút. Po vstupe do atmosféry začne brzdiť loď najskôr predným tepelným štítom, čo ju spomalí na približne 405 metrov za sekundu po cca 4 minútach. Štít sa pritom rozžhaví na maximálne 2100 stupňov.
Následne začne brzdiť padákom, pričom v prvej fáze brzdenia bude loď spomaľovať so spomalením až 9G. Asi 24 sekúnd od otvorenia padáku sa odhodí tepelný štít, ktorý blokuje signál radaru mapujúceho povrch pre pristátie.
Video popisujúce proces pristávania Curiosity (video: NASA)
Po približne ďalších dvoch minútach sa pri rýchlosti 80 metrov/s odpojí padák so zadným krytom. Na zostupovom module sa následne zapnú brzdiace trysky, ktoré zbrzdia modul na rýchlosť 0.75 m/s. Aby sa zostupný modul nezamotal do padáku, musí hneď po zapnutí trysiek uskutočniť úhybný horizontálny manéver.
Približne vo výške 20 metrov sa zo zostupového modulu začne spúšťať na lanách samotné vozidlo Curiosity. Pristátie pomocou trysiek až na povrch by totiž intenzívne rozvírilo prach, ktorý by okrem iného mohol poškodiť elektroniku a jednotlivé prístroje.
Po pristátí vozidla na povrchu sa za cca 1.5 sekundy overí, že vozidlo stojí na pevnom povrchu, následne sa laná odopnú a zostupový model odletí niekoľko stoviek metrov od vozidla, aby nekontaminoval miesto pristátia.
Komunikácia počas pristávania
Komunikácia Curiosity počas pristávania bude ešte náročnejšia ako samotné pristávanie. Keďže Mars bude zajtra vo vzdialenosti cca 258 miliónov kilometrov od Zeme, signál bude letieť z Marsu a na Mars 13.8 minút a pristávanie bude trvať len sedem minút, pristávanie Curiosity bude kompletne riadiť softvér.
Curiosity bude ale vysielať aj počas pristávania informácie, aby sme o stave pristátia boli informovaní čo najskôr. V prípade problémov môžu zase tieto informácie pomôcť Curiosity zachrániť alebo budú minimálne užitočné pre ďalšie misie.
Vysielanie bude realizované hneď v dvoch pásmach, priamo na Zem v X-band pásme 7 až 8 GHz a v UHF pásme okolo 400 MHz na sondy obiehajúce Mars. Keďže jednotlivé ochranné štíty a kryty by ale blokovali vysielanie priamo z Curiosity, počas pristávania sa budú postupne meniť využívané antény a spolu sa ich využije pri pristávaní na vysielanie až šesť. Navyše počas pristávania sa Zem dostane pod horizont Marsu a priame vysielanie na Zem bude ukončené približne dve minúty pred pristátím.
Priamo na Zem sa zatiaľ vysiela cez anténu na prepravnom stupni. Po jeho odhodení približne desať minút pred vstupom do atmosféry sa začne využívať iná anténa na zadnom kryte padáku. Po vstupe do atmosféry sa začne využívať zase iná ďalšia vhodnejšie orientovaná anténa na zadnom kryte padáku.
V UHF pásme budú vysielanie prijímať primárne dve sondy NASA Odysseu a MRO, Mars Reconnaissance Orbiter. Vysielať sa začne niekoľko minút pred vstupom do atmosféry cez anténu na zadnom kryte padáku, po odpojení zostupného modulu sa prepne na anténu na tomto module a až po spustení Curiosity na lanách sa začne využívať anténa na Curiosity.
NASA samozrejme upravila dráhy sond tak, aby v čase pristávania prelietali nad Curiosity. Len Odyssey ale dokáže zároveň prijímané informácie odosielať priamo na Zem, MRO ich odošle na Zem až o niekoľko hodín. Vypomáhať bude aj európska sonda Mars Express, ktorá bude rovnako prijímať UHF vysielanie a odošle ho na Zem podobne ako MRO neskôr.
V optimálnom prípade sa telemetrické dáta o pristátí z Curiosity dostanú cez Odyssey na Zem menej ako štvrťhodinu po pristátí, o 7:31.
NASA musí ale Odyssey na túto úlohu otočiť spôsobom, ktorý doteraz ešte nerealizovala. Ak sa tak tento manéver nepodarí alebo Curiosity nepristane ideálne na rovnej ploche a s ideálne natočenou anténou, vysielanie na Odyssey sa pri tomto prelete nepodarí a informácie potvrdzujúce pristátie sa dostanú na Zem najskôr až o približne 2.5 hodiny po pristátí.
V niektorých scenároch to môže byť ešte neskôr. V najhoršom scenári, keď síce Curiosity pristane úplne v poriadku ale na zlej pozícii alebo zle orientované, môžeme prvú komunikáciu podľa NASA zachytiť až tri dni po pristátí.
Prvé odoslané fotky
Prvé fotografie, ktoré Curiosity vytvorí, budú snímky z kamery MARDI umiestnenej na spodnej strane Curiosity ešte počas pristávania. MARDI bude fotiť farebné snímky s rozlíšením 1600 x 1200 rýchlosťou 4 fps, zaberať budú povrch planéty pod Curiosity posledných niekoľko minút zostupu až po úplné zosadnutie na povrchu.
Snímky sa budú ukladať na vlastnú 8 GB flash pamäť a nebudú ale odoslané na Zem ako prvé.
Prvými snímkami odoslanými na Zem budú náhľady snímok v odtieňoch šedej odfotených kamerami pre vyhýbanie sa prekážkam s fisheye objektívom, tzv. Hazcam kamerami. Tieto kamery sú umiestnené tesne nad úrovňou kolies po dvojiciach pre možnosť vytvorenia 3D modelu fotených objektov a robia snímky s rozlíšením 1024 x 1024. Na Zem budú najskôr kvôli rýchlosti zaslané dve snímky z týchto kamier zmenšené na 64 x 64 pixelov.
Ich úlohou je umožniť posúdiť polohu a prípadné naklonenie Curiosity a jeho okolie a následne vydať prvé príkazy. Odyssey by mala byť schopná prijímať signál z Curiosity ešte dve minúty po pristátí, v ideálnom prípade by tieto snímky mohli byť odoslané spolu s prvými telemetrickými dátami hneď po pristátí a prijaté na Zemi po 7:30.
Prednosť ale budú mať telemetrické dáta a ak sa snímky nepodarí odoslať, malo byť sa tak stať približne 2.5 hodiny po pristátí.
Jednotlivé kamery na Curiosity (foto: NASA)
Snímky z MARDI vytvorené počas pristávania budú na Zem poslané rovnako najskôr zmenšené. Náhľady o veľkosť maximálne 192 x 144 pixelov majú byť poslané na Zem do 24 hodín, pre zistenie presnej polohy pristátia.
Spolu s náhľadmi bude poslaná pravdepodobne aj jedna snímka z MARDI plnej veľkosti. Kedy bude k dispozícii kompletné video zo snímok MARDI počas pristávania zatiaľ nie je jasné.
V utorok budú zaslané farebné snímky z kamery MAHLI na prieskumnom zatiaľ neroztiahnutom ramene zaberajúce okolitú krajinu, s rozlíšením 1600 x 1200.
Ďalšími na Zem zaslanými fotkami budú panoramatické série 3D snímok okolia Curiosity z tzv. Navcam kamier na hlavnom stožiari Curiosity, približne tri dni po pristátí. Navcam kamery snímajú v rozlíšení 1024 x 1024, nasnímané bude zhora aj samotné vozidlo pre jeho kontrolu a tiež obloha s pozíciou Slnka pre zistenie presného natočenia Curiosity.
Tri dni po pristátí začnú fotiť aj najkvalitnejšie kamery na vrchu stožiara s ohniskovou vzdialenosťou 100 a 34 mm a rozlíšením 1600 x 1200. Z týchto snímok budú najskôr zaslané na Zem náhľady, kvalitná panoramatická séria by mala byť k dispozícii o týždeň neskôr.
Prenos z kontrolného strediska
NASA bude počas pristávania vysielať priamy prenos z kontrolného strediska v NASA Jet Propulsion Laboratory v Pasadene, pod ktoré projekt Curiosity patrí.
NASA TV (stream: Ustream)
Vysielaný bude na NASA TV od 5:30 nášho času, sledovať ho bude možné aj v tomto článku.
Podarí sa podľa Vás pristátie Curiosity? (hlasov: 332)
No to maju dobru predstavivost, ked z fotky 64x64px dokazu urcit polohu a natocnie a z fotky 192x144 dokazu zistit presnu polohu pristatia. To im asi navrhovali Japonci, ktori su zvyknuti mat najdolezitejsie miesta zastvorcekovane.
No takýchto prúserov bolo viacej a nie len u Venuše : ) Napr. u Mars Climate Orbitera si pomýlili metrický systém s anglickým. No a sonda sa trafila. Ale až príliš a troška im "obhorela" v atmosfére :D
No pokial viem, tak to nebolo pomylenim si metrickeho a imerialneho ale nejakeho spanielskeho a anglickeho, kde bol rizdiel len minimalny, ale predsta bola odchylka privelka...
Tie fotky nebudú 3D aby si to tam mohli potom pozrieť s 3D brílama...lol
Ale tak to býva že prispievajúci vie lepšie ako samotní inžinieri čo to navrhli a skonštruovali.
"vysielanie na Zem bude ukončené približne dve minúty pred pristátím" jasne.. takze ked sa im pristatie nepodari, povedia ze teraz nemaju signal, mame to v plane, nejaky sikula chytro spravy vo photoshope obrazky kym sa Mars akoze neotoci..... si kazdy domysli