neprihlásený Piatok, 6. marca 2026, dnes má meniny Radoslav, Radoslava
CPU od Intelu mení konfiguráciu, môže byť rýchly jednothreadový alebo efektívny viacthreadový

DSL.sk, 4.2.2013


Spoločnosť Intel v spolupráci s Texaskou univerzitou vyvinula architektúru procesorového jadra, ktoré dokáže morfovať medzi dvomi základnými konfiguráciami a buď poskytovať vysoký výkon jedného threadu alebo celkovo vyšší výkon procesora vykonávaním viacerých threadov súčasne.

Spoločnosť o tom informovala uplynulý týždeň.

V minulosti výrobcovia procesorov vrátane výrobcov x86 procesorov zvyšovali výkon procesorov novšími lepšími architektúrami, prechodom na lepší výrobný proces s menšou veľkosťou tranzistorov a zvyšovaním počtu tranzistorov a postupným zvyšovaním pracovnej frekvencie, pričom procesory vykonávali naraz len jeden thread, tok inštrukcií.

Tento vývoj ale dospel až k procesorom s neúnosne vysokou spotrebou, v prvej polovici minulého desaťročia tak začali výrobcovia vyvíjať procesory s podporou vykonávania viacerých rozdielnych threadov súčasne, či podporou viacerých threadov v jednom jadre a/alebo použitím viacerých jadier. V roku 2002 Intel uviedol na trh prvé procesory s podporou Hyper-Threadingu a v roku 2005 AMD aj Intel uviedli na trh prvé dvojjadrové procesory.

Procesory s viacerými jadrami prípadne podporou multithreadingu umožňujú dosahovať celkový vyšší výkon procesora, výkon pri vykonávaní jedného threadu je ale samozrejme nižší ako by mal jednothreadový procesor s rovnakým celkovým výkonom.

Intel aj AMD sa snažia o zvyšovanie výkonu jedného threadu aj v súčasných procesoroch, technológiami Turbo zvyšujúcimi takt jedného jadra respektíve niekoľkých jadier pri nevyťažených ostatných jadrách respektíve ďalších komponentoch CPU prípadne dočasným zvyšovaním taktu všetkých jadier.

Flexibilnejšia architektúra MorphCore vyvinutá Intelom a Texaskou univerzitou umožňuje prepínať medzi dvomi konfiguráciami. V jednej je komplexné jadro optimalizované na výkon jedného threadu vďaka napríklad veľkej časti vyhradenej na zmenu poradia vykonávaných inštrukcií pre elimináciu čakania na dokončenie predchádzajúcich inštrukcií a maximálne využívanie prostriedkov.

Druhá konfigurácia je zase optimalizovaná na vykonávanie viacerých threadov inštrukcií súčasne, keď napríklad časti procesora používané v prvej konfigurácii na optimalizovania poradia inštrukcií v jednom threade rozdelí a využije na uchovávanie stavu viacerých threadov.

Či MorphCore počíta s viacerými samostatnými jadrami v CPU, pričom každé môže fungovať v dvoch takýchto konfiguráciách, alebo procesorom s jednou takouto jednotkou, Intel neinformuje.

MorphCore zatiaľ umožňuje podľa Intelu dosahovať oproti architektúram súčasných výkonných CPU zlepšenie výkonu o 10% a zlepšenie efektívnosti spotreby o 22%. Podľa prezentovaných informácií spoločnosť zrejme procesor takejto architektúry ešte nevyrobila a údaje o zlepšení boli zistené simuláciou.

Podľa Intelu by sa procesory na podobných architektúrach mohli objaviť na trhu v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch.



Najnovšie články:

Železnice idú zlepšiť WiFi v stovkách vozňov
Vesmírnu komunikáciu laserom testuje aj európska ESA, ale iba z orbity Zeme
Android smartfóny môžu po pripojení monitora fungovať ako desktopové PC
NASA o pokazenej sonde pri Marse zrejme stále nič nezistila
Apple uviedla očakávaný výrazne lacnejší MacBook
NASA našla problém na rakete SLS, ľudia by mohli letieť k Mesiacu v apríli
Seagate dodáva už 44 TB disky
Slovensko.sk bude opäť dva dni vypnuté
Chrome bude mať novú hlavnú verziu každé dva týždne
Ministerstvo vnútra má väčšie IT problémy, nefungujú mu evidencie a klientské centrá


Diskusia:
                               
 

"...Podľa Intelu by sa procesory na podobných architektúrach mohli objaviť na trhu v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch. ..."

aka to squella buducnost nas caka ..za 5 az 10 rokov... mozno aj za 20
Odpovedať Známka: -2.7 Hodnotiť:
 

dufam ze v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch x86 architektura vymrie
Odpovedať Známka: -5.2 Hodnotiť:
 

Preco v to dufas?
Odpovedať Známka: 5.2 Hodnotiť:
 

pretoze x86 je monopol. dufam ze sa presadia ARMove cpu. Tych je viacero vyrobcov = mensia cena, vacsi vyber dosiek.


Odpovedať Známka: -5.6 Hodnotiť:
 

hlavne je to 30+ rocny stary shit :) wintel je monopol..
Odpovedať Známka: -1.1 Hodnotiť:
 

Ty už netrep. Aký starý shit? Veď ARM sa prudko vyvíja a dôkazom je to že má skoro celý trh z mobilnými CPU pre Smart fóny. Intel tam nieje schopný zatiaľ konkurovať. A fakt, že windows8 je teraz portovaný aj na ARM platformu hovorí o tom, že MS vie, že to bude veľký trh a nechce ho stratiť tak ako stratili s Intelom ten mobilný. A pre ARM je to kľúčové tiež. Keď bude podpora MS Win može sa presadiť aj na bežných PC.
Odpovedať Známka: -0.7 Hodnotiť:
 

on predsa hovoril o x86, ktorá tento rok slávi 35 rokov
Odpovedať Hodnotiť:
 

Staré ale dobré. Nebyť x86 architektúry, tak ani neviete programovať a ani by ďalšie CPU v podstate nevznikali...
ARM architektúra je odskok na nie moc dobrú koľaj, podľa mňa nemá dlhú budúcnosť pred sebou...
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

ARM je skutocne shit..
staci si porovnat stary Pentium 3 1GHz VS 1GHz ARM.. Porovnas trabant s Ferrari.
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

Ani nie...
To ARM je v porovnaní s x86 procesormi síce niekde akože vpredu, ale inak na hony pozadu...
Ferrari je veľmi zlý príklad. pretože to ARM je chudobná a laciná architektúra a navyše s malým výkonom. Napr. pre socky.
Odpovedať Známka: -2.7 Hodnotiť:
 

sockan ako ty. Sa na nas socky nechyta
Odpovedať Známka: -7.8 Hodnotiť:
 

Vy stale robite nejake SOCky ci co?
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

SOČky nikto nerobí, socky sú myslení tí, čo nemajú moc koruniek a všakovakí špekulanti od AMD...
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

Cage, 2Maniak33, tak ked uz tu dristate, tak si opravte trochu svojich vedomosti a sup sup aspon na youtube na nejaky tutorial.
x86 je hlavne architektura cpu-nortbridge-soutbridge-ram etc, vznikla koli kompatibilite kde nieje potrebne menit cely system ked sa upgraduje napr ram alebo cpu. Nema to nic spolocne ci tu pouzivame intel cpu abo nejake tintongy, ARM vznikol hlavne ako RISC alternativa kde sa nevykonavaju velmi zlozite instrukcie ako u CISC (cpu po dobu P4, odvtedy v podstate emulacia na RISC jadrach interne v cpu), ale hlavne ako seria jednoduchsich a kratsich instrukcii, optimalizovane interne data transfery oproti predchadzajucim CISC cpu atd atd, a okrem toho ARM hlavne vznikol ako alternativa koli embedded systemom, koli spotrebe a zbytocnej zlozitosti CISC, a kope dalsieho.
takze pred zacatim tliachania o ferrari a podobnych srackach si najskor nieco okolo toho nastudovat a nepocuvat od tretieho kamarata z dediny co to cital na fore dsl...
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Kdeže, už K5 od AMD boli postavené na RISC-ovom jadre!

(Spoločnosť AMD bola výrobcom vtedy tuším najrozšírenejšieho radu RISC-ových procesorov – Am29000.)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

no tak idem aj ja na nejaky ten tutorial ;-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

A potom si porovnaj spotrebu...!
(Hoci aj procesorov na porovnateľnej polovodičovej technológii. A zistíš, že to nie je až taký "shit".)
Alebo... porovnaj si toľko procesorov ARM, koľko sa spotrebou vyrovná P3, no a potom porovnávaj ich celkový výkon.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

x86 nieje centrum solarnej sustavy....

intel mal lepsie arch v 80 rokoch, ale okolnosti zabezpecili jeho nastup

neda sa zabudnut na motorola 68k AMIGA,... (skutocny CISC, nie ako x86 emulovany CISC interne RISC CPU)
V Tej dobe neskutocne


drzim palce MIPS+ARM
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Tak dnres sa uz prevazne pouziva x86_64 ci IA64 ci AMD64 (vsetko oznacuje to iste vpodstate). Rozhodne by som netvrdil ze x86 je nejaky shit. Prv si nieco o nej nastuduj a tak taraj somariny. Nikdy si neprogramoval na nizkej urovni nemas tucha ako taky CPU vyzera alebo pracuje. Porovnaj si x86 vtedy a dnes. Asi tomu neuveris ale CPU presli poriadnym kusok vyvoja za tych 30+rokov a tiez aj x86.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Mojenko asi ti uslo, ze pre 20-25 rokmi v casoch 486tiek ci prvucickych Pentii boli CPU vyrobcov na mraky, iba pol tucta bolo najznamejsich. Ak by sme sli este dalej do minulosti, do cias 086tiek, tam CPU vyrabalo aj Ceskoslovensko (PMD, Didaktik Gama ...) !!!!!!!!!!!! 286tky uz boli velmi komplikovane a Ceskoslovensko na to uz nestacilo. S pribadajucou zlozitostou CPU a stupajucimi nakladmi na ich vyrobu ubudal aj pocet vyrobcov. Slovensko na to nema jednak know-how a jednak ani peniaze (pretoze tovaren na CPU stoji 2-3 miliradky € a ako poznam Slovesnko, tu by to bolo 5-6 miliard € s 10 rocnym oneskorenim kvoli byrokratickym prietahom).
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

Segment architektury ARM sa uz tiez riadne vycistuje a vyrobcovia riadne vykonnych ARM CPU+GPU ostanu do par rokov tiez len dvaja ci traja !!!!! Myslis ze nejaka neznama firmicka vyrabajuca ale 80-100 nm 1-jadrove ARM CPU na par 100 MHz do kalkulaciek, total low-end mobilov, pracok, mikrovlniek a vsetkoho okolo bude schopna vyrabat nejaky 10 nm 16 jadrovy supyr hyper nadupany ARM APU+GPU na iPhone 9 ci Samsung Galaxy 9 ??? Sa spamataj, na poli tych najvykonnejsich ARM CPU+GPU sa to riadne vycisti tiez, trend uz je badatelny.
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

ARM ma vsak vyhody ze predava svoj produkt komukolvek, teda ak by sa niekto v buducnosti nasiel s dostatocnymi financnymi zasobami tak si kupi licenciu na neaky model ARM architectury a zaplati si napr u TSMC alebo Global Foundries vyrobu , a teda nemusi mat ani fabriku a ani navrharov (teda ak neplanuje nieco prihodit aby mal jeho produkt neaku hodnotu naviac oproti konkurenci)

u intel produktov predpokladam (nemam overene)tiez moznost kupit licenciu, ak by prisiel niekto s dostatocne velkym balikom penazi tak by povolili ALE s obmedzenymi pravami ci inymi obmedzeniami , napr predavat to iba s 10" displaymi , alebo iba s 16:9 displaymi alebo iba s intel chipsetom , alebo iba ak nebude predavat komunikovat alebo inak spolupracovat s firmou AMD a bude mat nainstalovany najnovsi windows 8 :)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

no co sa tyka ARM je to podla mna malo vykonna (ARM64 to vraj moze zmenit, aj ked moc neverim) architectura je to dosledok toho ze ARM sa zameriava na nizku spotrebu a teplotu, v dnesnej dobe uz moze byt vykon postacujuci no oproti x86 alebo plnohodnotnej risc architecture (nehladi na spotrebu ani teplotu) to stale je dost malo

a napr v smere plnohodnotnej risc sa skoro nic nedeje (usudzujem podla maleho mnozstva sprav)

cisc (x86) je sice stary ale stale sa vyvyja a ma nove funkcie ale uz je to moc dlha doba co si drzi prvenstvo a teda urcuje smer , chcelo by to novy smer a nove moznosti vyskusat
prave teraz je najvhodnejsia doba , ked kremik na nizsich velkostiach uz nezvlada a teda musia prist nove materialy
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Co je to ten "plnohodnotny risc"? :) Akoze je viac redukovany a tym je plnohodnotny? Alebo co potom ochudobneny cisc a obohateny super cisc?:)

IMHO toto su dnes uz len take akademicke delenia a je to uz najmenej 10-15 rokov pase. Jednak dnesne cisc su skor risc a ta kopa jalovych instrukcii co tam rokmi hnije, sa len emuluje a skutocne efektivna je uz len urcita velmi redukovana sada. To je prave vidno, ked si porovna clovek vystup z dnesnych kompilatorov versus nejaky 10 rokov stary.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

No a risc? Tie boli vzdy trochu precenovane. Jedinou ich vyhodou bola dobra instrukcna sada, ktora sa jednoducho dekodovala, ale kod mal mensiu hustotu. Dnes uz to dekodovanie hra marginalnu ulohu a ovela dolezitejsia je schopnost plnit vypoctove jednotky, predikovat skoky, mat inteligentny prefetch dat. Takze aj tie najvykonnejsie risc procesory sa casom brutalne zozlozitili, maju reorder instrukcii, hyperthreading atd. A korunu tomuto deleniu nasadili SIMD, pretoze vypadaju na vsetkych architekturach plus minus rovnako:)

Inak k hustote kodu. Taky ARM nema ani hardwarovu celociselnu delicku, takze kompilator tam vklada regulerne deliace slucky, pokial sa nejedna o delenie konstantou:)
Odpovedať Hodnotiť:
 

napriklad delenie nulou :-)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

arm ju nenahradi, ja chcemnieco nove a lepsie
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

suhlasim , tiez chcem neaku novu a lepsiu architecturu
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

morfujemeeee
Odpovedať Známka: 6.2 Hodnotiť:
 

Intel Turbo Boost o tom istom ? Alebo v com je rozdiel ? Nechapem...
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

myslis turbo na 486? Tam to dost pomahalo
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

Turbo bola normálna frekvencia CPU na ktorú bol postavený. Inak boli podtaktované...
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

no co ja viem tak turbo boost je na viacjadre a postupnym vypinanim ostatnych zvysuje frekvenciu jedneho. toto je z toho co som pochopil singlecore a v zavislosti od taktu je 1 alebo viac thread.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Intel Turbo Boost vyuziva tepelnu rezervu. Ak procesor nic nerobil a je "studeny" lebo bol IDLE, moze na chvilu makat rychlejsie (teda s frekvenciou vacsou ako je nominalna). Bude sa zahrievat rychlejsie ako bez TurboBoost az kym nedosiahne tepelny strop, kde prepne na beznu rychlost, lebo chladenie by to uz nezvladlo.

Morphing meni "fyzicky" vyznam tranzistorov v jadre. Je to nieco ako "programovatelna jednotka" v jadre, ktora bud optimalizuje instrukcie v jednom vlakne tak aby procesor zbytocne necakal a teda bol rychlejsi, alebo robi ine veci, aby procesor vedel paralelne vykonavat dve veci zaroven (napriklad sa zmeni na ALU).

Jeden procesor teda zrejme bude moct byt iba TB, iba MORPH alebo TB aj MORPH.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

dana technologia nema s Turbo nic spolocne. Oni zistili, ze na vypocet single thread (ST) "veci" je vyhodnejsie jednotlive vlakna posielat do procesora "inak" ako pri multi thread (MT) vypoctoch. Doteraz davali do procesora 1 sheduler, ktory nieje uplne idealny mozno ani na ST ani na MT. Teraz sa snazia o to, aby pri ST vypoctoch bol aktivny optimalizovany sheduller na ST vypocty, a na MT zas MT. Nebudu sa menit vypocetne jednotky na ine, ale v podstate riadiaci software procesora.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Vsak sa som nepisal ci to ma nieco spolocne s turbo alebo nie. Takze prvu vetu nechapem.

Co sa tyka schedulerov, tak CORE architektura ma uz teraz pre kazde jadro vlastny scheduler (logicky - je to sucast pipeline) s 54 zaznamami a vie spolu s reorder bufferom pri optimalnom toku vykonat naraz az styri instrukcie, takze si myslim, ze to bude niekde na vyssej urovni, ako scheduler priamo v jadre. Netvrdim tym, ze bude staticky, moze byt nejako riadeny, ale hlavna logika bude zrejme niekde "nad" jadrami.
Ta premena na ALU bol samozrejme len BLBY priklad.
Odpovedať Hodnotiť:
 

si precitaj ten origos clanok. Budu sa instrukcie radit inak pri ST a inak pri MT. Osobne nechapem, preco robia multi jadrove proecsory a nerobia to ako pri grafikach.. natrieskam do jadra xy vypocetnyhc jednotiek a hotovo. Naco to komplikovat samostatnymi jadrami a pamatami 17tej urovne?
Odpovedať Hodnotiť:
 

naco vyrovnavacie pamate ? Skus napisat "naivny" algoritmus pocitania matic - t.j. nasob riadky stlpcami. Nasledne algoritmus uprav tak, ze pred vypoctom transponujes druhu maticu a budes teda nasobit riadky 1. matice riadkami druhej. Nakoniec si porovnaj vysledne casy a porozmyslaj preco je to tak :)

Ak nevies programovat, tak tu mas vysledok vyssie uvedeneho postupu :
http://goo.gl/zlUZ4
Odpovedať Hodnotiť:
 

som to supol k inemu clanku, takze aj sem.. :) sorry

kamo vobec nemam sajnu o com tocis :) Matice som mal pred 15 rokmi na vyske, ale uz netusim co to je. Jedine ze by to boli tie 6uholnikove pycoviny so zavitom vnutri, co sa toci na srob ;) Vyrovnavacia pamat je na to, ze znej si procesor natiahne potrebne data rychlejsie ako z Ramy, a ak to pouzival uz nejaky procesor "pred chvilou" tak to je v L1-2-3 Cim viac jadier tym viac/vacsie vyrovnavacie pamate su ziaduce. Kym teda nebudu "velmy rychle" ramy.

Odpovedať Hodnotiť:
 

Ale no tak... nepis, ze vysokoskolak technickeho zamerania (vychadzam z tvojho prispevku) nevie co v matematike znamena matica.
Zmysel vyrovnavacej pamate v prvom rade nie je rychlost (to by L2 cache na doske pri starych CPU nemalo absolutne zmysel kedze FSB si mal rovnaku frekvencie ako SD RAM. Pripadne L3 cache nie je vacsinou o tolko rychlejsia od systemovej pamate (priepustnost) aby malo zmysel s nou zasierat pol plochy CPU.
CPU cache je primarne o LATENCII (to mozes na grafe v odkaze celkom pekne vidiet)
Odpovedať Hodnotiť:
 

dik za upresnenie. Vo vysledku ale je vyrovnavacia pamat rychlejsia, je jedno ci z dovodu nizsich latencii alebo ineho. Na procesor sa to dava z rovnakych dovodov, preco tam napchali radic pamati, grafiku a zachvilu "celu dosku". Pristup do L3 je ovela rychlejsi ako do ram, len pre desktopove apps napr. pri K10 sa to zasadne neprejavovalo, tak vznikol Athlon2 x4. L2 pri K5 a Pentiach bola pomala tak ci tak, preto PentiumII prislo s L2 na/v procesore. Potom zacala mat zmysel, aj ked.. celer bez L2 bol pomalsi len v celociselnych alebo desatinnych (nepamatam ktorych, ale jednych znich ;) ) Kazdopadne ked zacali mat dostatok zmetkov s polovicnou L2, tak prisiel celerA aten uz od PII ovela pomalsi nebol.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Prdlajs, obaja súdruhovia predrečníci!

Síce to nemá nič spoločné s turbom, to máte pravdu... ale inak ste len podľahli intelovským marketingovým táraninám.

Intel v podstate vyrobil procesor pre spúšťanie testov ("benchmarkov").

Bude mať zopár "chudobných" jadier a 1 "bohaté". Keď príde test využívajúci hlavne 1 vlákno (SuperPI?), tak to pošle na to "bohaté" jadro. Keď príde test využívajúci viacero jadier, tak ich rozloží na tie "chudobné".

Ja osobne si myslím, že je to na prd. To uvádzané zlepšenie výkonu je hlavne preto, lebo ten procesor je šitý na mieru dnešným hlúpym testom.
V každom prípade na to, aby bolo možné aj v skutočnom živote dosiahnuť podobné zrýchlenia, by bolo treba upraviť aj plánovače v operačných systémoch.

Lenže to by si vyžadovalo dosť veľa úsilia... a budúcnosť je aj tak vo viacvláknových výpočtoch, ide len o to, aby si na to programátori konečne zvykli a začali svoje zažité volania novými.

Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Za 5 – 10 rokov, dokedy by sa ten intelovský výstrelok mal uchytiť, by to mali hravo zvládnuť.

Ide totiž o to, že keď tu budeme mať bežne 8-jadrové procesory, tak nejaká menšia efektívnosť výsledného kódu nás už nebude musieť tak mrzieť, lebo aj tak to v konečnom dôsledku možno pobeží oveľa rýchlejšie...
Išlo by aj o to, o koľko by bol ten intelovský návrh zložitejší a náročnejší v porovnaní s rovnocennými jadrami.

Lebo v prípade súbehu 2 takých náročných úloh by bol tento intelovský výstrelok nahratý. A hoci dnes to ešte tak nie je, v budúcnosti by sa to mohlo tými novšími programovacím postupmi výrazne zlepšiť.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

cize taka intelovska "tegra3" ?
Odpovedať Hodnotiť:
 

"bohate" jadro ti prd pomoze ak potrebujes vypocitat
a = a+b+c;
instruction level parallelism pomaha len pri vzajomne nezavislych operaciach. Na to je reordering bufer alebo vseobecne Out of order execution (nieco, co Atom nema).
Dobre paralelizovatelny kod nie je problem, koli tomu by speci HW pre lamy nenavrhovali. Tam kde treba vykon sa kod optimalizuje. "tam kde treba" = kde su $$, nie hry.
Zaujimave by bolo znegovat penalizaciu chybneho odhadu pri vetveni (to je jednou z pricin uboheho IPC serverovych aplikacii) vykonavanim oboch vetiev naraz a nasledne "zahodenie" vysledkov chybnej vetvy. Lahko sa to pise, ale je to nelahka uloha.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mozno myslel na to, ze Turbo Boost je momentalne efektivnejsi ako tento morph, ktory ma vraj zvysenie vykonu niekde okolo 10%. Turbo Boost zvysuje docasne frekvenciu CPU az o 30%. Keby k nemu pridali automaticke vypinanie vsetkych jadier okrem jedneho, tak to jedno jadro by islo o tych 30% rychlejsie a CPU by mozno ani nikdy nedosiahlo svoj tepelny strop.

Takze pri momentalnom stave Morphu by to bolo ovela lacnejsie a rychlejsie riesenie. Ale keby dokazali vymakat Morph povedzme na 2-nasobnu frekvenciu v single core mode, to by uz stalo za rec.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

1. dosiahlo, lebo je testovane na 100% frekvencie, pricom IvyB vie turbo nad 100%
2. je otazne ci je aspom statisticky vyhodnejsie vsetky beziace vlakna na 1 jadro, ked sa ostatne vypnu, lebo ak ziskas 30% nad nominalnu frekv. ale prehodis na 1 jadro dalsie 3 (4jadrovy procak) vlakna, ktore by inak bezali na tych 3 vypnutych, tak ci to tvoje vlakno ktore si chcel urychlist ziska vo vysledku viac taktov... Mozno ano, mozno nie.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Pridať komentár