Úspešne vypustený nanosatelit otestuje nový princíp solárneho pohonu
DSL.sk, 8.5.2013
Estónsky nanosatelit ESTCube-1, ktorý bol v utorok úspešne vynesený na obežnú dráhu, otestuje nový princíp solárneho pohonu tzv. elektrickej plachetnice.
Nanosatelit ESTCube-1 je cca štandardizovaných rozmerov veľkosti CubeSat, teda kocky s hranou 10 cm, a jeho hmotnosť dosahuje niečo viac ako 1 kg. Na obežnú dráhu vo výške 667 km ho vyniesla raketa Vega.
Nanosatelit je vôbec prvým estónskym projektom, ktorý sa dostal do vesmíru, pričom na jeho vývoji sa podielali najmä univerzity. Hlavnou misiou projektu je otestovať princíp elektrickej plachetnice, navrhnutý v roku 2006 Fínom Pekka Janhunenom.
Doterajšie solárne plachetnice využívajú veľké fyzické plachty, od ktorých sa odrážajú fotóny vyžarované Slnkom a tým pôsobia na loď silou a dodávajú jej hybnosť. Elektrická plachetnica používa podobný princíp, hybnosť ale získava z kladne nabitých častíc slnečného vetra. Úlohu plachiet preberá pozitívne statické elektrické pole vytvorené okolo samostatných dlhých vodičov vyvedených z lodi.
Hoci energia získateľná takýmto spôsobom je v rovnakom mieste slnečnej sústavy na jednotku plochy mnohonásobne nižšia ako energia zo solárnych plachiet, plachty z elektrického poľa môžu mať mnohonásobne väčšiu plochu ako štandardné solárne plachty pri oveľa menšej hmotnosti a rozmeroch zahrnutých súčastí v lodi.
Janhunen navrhuje u väčšej lodi použiť sto drôtov o hrúbke len 25 mikrónov, pričom každý bude mať dĺžku 20 km. Pri pozitívnom potenciáli 20 kV je pole okolo každého drôtu efektívne široké sto metrov a to umožní zrýchľovať loď silou 1 N. Tonovú loď by elektronická plachta tak urýchlila za rok o 30 km/s.
Ilustrácia celej misie nanosatelitu ESTCube-1 (video: ESTCube projekt)
ESTCube-1 je prvým projektom, ktorý má overiť účinnosť tohto princípu pohybu.
Nanosatelit samozrejme neotestuje princíp elektrickej plachetnice s časticami slnečného vetra, ktorý na jeho orbite kvôli magnetickému poľu Zeme nie je prítomný. Úlohu slnečného vetra preberú v teste pozitívne nabité častice v ionosférickom prúde.
Nanosatelit rozvinie 10-metrové vlákno pomocou odstredivej sily svojej rotácie a nabije ho na 500 V pomocou vystreľovania elektrónov. Satelit sa bude otáčať okolo svojej osi rýchlosťou jedna otáčka za sekundu a silový vplyv na elektrickú plachtu bude presne merať zmenou rýchlosti svojho otáčania.
Testovanie tohto princípu sa podľa dostupných informácií uskutoční v júli, na konci mája sa bude testovať odosielanie snímok Zeme a následne sa začne satelit pripravovať na svoju hlavnú misiu úpravou osi a rýchlosti rotácie. Viac informácií o projekte je možné nájsť na stránke projektu.
Dolezite na tejto technologii je to, ze nepotrebuje pohonne medium.
Na tomto principe sa budu moct stabilizovat druzice na svojej obeznej drahe. Vypustia dva droty - jeden k zemi, druhy od nej. Tie pri prechode magnetickym polom generuju rozdielne indukcie (dolny drot ide po mensom kruhu) a ak do neho pustite prud tak moze generovat tah. Takto sa len za pomoci elektriny moze druzica presuvat na svojej drahe. Cisto teoreticky je to pohon bez pohyblivych casti.
kocka
Od reg.: ujo horar
|
Pridané:
8.5.2013 20:54
Zase kocka? Toto mi smrdi nejakou Borgskou technologiou ten tvar kocky.. A tie droty su len nejaka zasterka..
Kuurna preco tí vedci nevymyslaju warpovy pohon. V Star-Treku sa inak ku hviezdam ani nelieta..
Zaujimave, po zhliadnuti toho videa ma napadla jedna otazka. Ak by takyto pohon vyuzivala nejaka vesmirna lod v buducnosti, tiez by sa cela lod otacala okolo svojej osi ako ta kocka? Potom by to skor bolo vhodne urobit v tvare klasickeho taniera ako ufo. Predstava ze by sa tak tocila lod ineho tvaru mi je trochu smiesna.
Takze ti je smiesna tvoja vlastna nevedmost. Aspon si si to priznal. Vo vesmire prip. na orbite, kde je odpor atmosfery velmi velmi maly uz na tvare telesa nezalezi. A to, ze vobec nejake teleso rotuje, je kvoli stabilnejsej orbite. Preto rotuje aj vystreleny naboj z hlavne...