neprihlásený Štvrtok, 18. apríla 2024, dnes má meniny Valér
Solárne články s novými rekordami, praktických 40.4% a laboratórnych 46%

Značky: fotovoltaikarekordyveda a výskum

DSL.sk, 14.12.2014


Dvojica výskumných tímov oznámila v uplynulých dňoch vyvinutie solárnych fotovoltaických článkov s novými rekordnými účinnosťami, ktoré tak v súčasnosti dokážu konvertovať na elektrickú energiu už maximálne 46% energie dopadajúceho slnečného žiarenia.

Takúto efektívnosť dosiahol solárny článok vyvinutý Fraunhoferovým inštitútom a francúzskou spoločnosťou Soitec.

Určený je pre konverziu mnohonásobne koncetrovaného slnečného žiarenia, pričom efektívnosť 46% bola nameraná pri dopadajúcom žiarení o intenzite rovnej 508-násobku bežného slnečného žiarenia.

Článok sa skladá zo štyroch vrstiev konvertujúcich po štvrtine dopadajúce žiarenia s vlnovou dĺžkou od 300 po 1750 nm. V jednotlivých vrstvách sú použité rozličné polovodiče z tretej a piatej skupiny prvkov periodickej tabuľky prvkov.

Kým rekord 46% francúzsko-nemeckého tímu sa týka iba samotných článkov a bol dosiahnutý v laboratórnych podmienkach, zároveň s týmto rekordom tím z austrálskej Univerzity Nového Južného Walesu a spoločnosti RayGen Resources oznámil dosiahnutie nového rekordu celkovej efektívnosti konverzie reálneho slnečného žiarenia vo vonkajšom prostredí na povrchu Zeme s hodnotou 40.4%.


100-mm plát s vyrobenými 46% solárnymi článkami (foto: Fraunhoferov inštitút)



Austrálsky tím nevyvinul vlastné solárne články, jeho inovácia spočíva v konštrukcii celého fotovoltaického systému a skombinovaní existujúcich článkov.

Rovnako ako nový 46% článok je aj austrálsky systém určený pre konverziu koncentrovaného slnečného žiarenia. Optický systém rozdeľuje dopadajúce žiarenia na jednotlivé frekvenčné pásma, pričom vlnové dĺžky modrého, zeleného a červeného pásma sú následne konvertované trojvrstvovým článkom s vrstvami z GaInP, GaInAs a Ge a žlté pásmo pomocou obyčajného kremíkového článku.

Oba tímy predpokladajú ďalšie zvýšenie efektívnosti svojich riešení, Austrálčania plánujú najmä optimalizáciou vrstvy germánia dosiahnuť celkovú efektívnosť 42% a francúzsko-nemecký tím avizuje plán vylepšiť riešenie na efektívnosť 50%.

Solárne články pre konverziu koncentrovaného slnečného žiarenia sú určené pre komplikovanejšie fotovoltaické systémy, ktoré prirodzené slnečné žiarenie koncentrujú pomocou zrkadiel a šošoviek. Efektívnosť najlepších prototypov je v posledných rokoch približne dvojnásobná oproti najlepším komerčným článkom pre bežné fotovoltaické panely konvertujúce nekoncentrované slnečné žiarenie.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Pôsobivého dvojnohého robota Atlas nahradí úplne nová elektrická verzia
O2 spustilo predaj na diaľku. Namiesto eID sa fotí tvár a občiansky, nedá sa objednať eSIM ani predplatenka
Klon populárnej databázy Redis od Linux Foundation k dispozícii v prvej verzii
Helikoptéra na Marse bude zbierať dáta aj po strate komunikácie so Zemou
Vývoj pôsobivého dvojnohého robota prekvapivo končí
Spustená výrobca QLC flash pamäte s viac ako 200 vrstvami
Batérie vyhodené z vesmírnej ISS neočakávane nezhoreli a poškodili dom v USA
Sprístupnená beta verzia Ubuntu 24.04 LTS
Nový CPU Apple M4 majú dostať všetky Macy, s výnimkou najvyšších najneskôr do jari
Samsung sa v predaji smartfónov vrátil pred Apple


Diskusia:
                               
 

Aká bola bežná prípadne maximálne účinnosť doteraz.
Odpovedať Známka: 0.4 Hodnotiť:
 

Preco nepouzivas otazniky, ked sa pytas.
Odpovedať Známka: 5.1 Hodnotiť:
 

lebo je rebel?
a nie, to nebola otazka?
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

suchlasym trepa bit repel(ent)

aplle sacne pousivat tjeto paneli v talsej keneraciji mekkpukou
Odpovedať Známka: -5.2 Hodnotiť:
 

Za mekkpuk máš plus.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

jj, skoro ako: http://dopice.sk/bE5
:)
Odpovedať Hodnotiť:
 

som ti dal tiež + za mekkpuk
a to som musel otvoriť stránku v chrome, lebo v opere12.17 už nefunguje ani hodnotenie+-
Odpovedať Hodnotiť:
 

30 centov
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

V zavyslosti podla technologie to co je normalne k maniu uz par rokov nieco medzi 10 - 20 % (udavane v laboratornych podmienkach, reale samozrejme o cosi menej).
Tieto technologie co maju viac ako 40 % su ale vecsinou nie ako klasicke panely, ale su zalozene na koncentratoroch (zrkadla co sustreduju svetlo na jeden maly cip), v nasich podmienkach to nie je celkom idealne riesenie, ked ze pokial viem u nas je velky podiel takzvaneho difuzneho ziarenia (rozptyleneho v atmosfere), koncentratory su fajn na priame ziarenie.

Kazdopadne aj keby spravili panel s 90 % ucinnostou, bude to samozrejme pokrok,ale realny efekt bude akurat miniaturizacia elektrarni a lepsie vyuzitie zabratej plochy, hlavnym problemom ale stale zostava kolisanie vykonu, predikcia a riadenie rozptylenej vyroby.
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

to by sa dalo riesit precerpackami
Odpovedať Známka: -5.3 Hodnotiť:
 

1. Nie na kazdom kroku moze byt precerpavacka.
2. Oblak sposobi pokles vykonu radovo v sekundach, kym sa to zaregistruje a spusti dalsia elektraren, tak prejde aj treti oblak.
Takze reakcia na tvoje tvrdenie - nie, nedalo.
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Teoreticky PVE na kazdom rohu byt moze akurat zeleny by vyskakali z koze (opravnene) a nikto by to nezaplatil (velka PVE stoji sumy porovnatelne z mensim jadrom). Samozrejme co sa tyka dynamiky tam neni ocom, pokial by system nemal dostatocnu zotrvacnost rotujucich hmot alebo by FVE nemali vzdy aspon nejaky stupen akumulacie aspon na vyrovnavanie kratkodobych zmien vykonu.

Inak pre zaujimavost, dve velke PVE postavene len v miernych kopeckoch (a za vydatnej pomoci buldozerov):
PVE Zarnowiec v Polsku
PVE Kruonis v Litve

(koho by zaujimalo viac staci poprosit uja googla)


Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Praveze zeleni by boli najradsej, keby vsade boli tie hnusne panely a drbnute veternicky. Lenze co je horsie, zeleni maju take povedomie o energetike ako obchodnici jednej distribucky, ktori hlasaju, ze oni dodavaju nuclear free energy (pre menej chapavych, vraj dodavaju elektricku energiu, ktora nie je vyrobena v jadrovych elektrarnach).
FVE maju zmysel pre stabilizaciu napetia, resp znizovani strat, ale nikdy nenahradia fosilne alebo jadrove paliva.
Co sa tyka akumulacie - ak si odmyslime precerpavacky, tak akumulatory zase budu plne svinstva a neskutocne drahe. Momentalne nemame rozumny sposob na uchovanie energie.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Tak zrovna stabilizaciu napatia by som tam ako vyhodu FVE neuvadzal. Uz teraz sposobuju v niektorych miestach siete pekne neprijemne kolisanie napatia, ked cez den sa napatia splha k hranici 110 % nominalu a v noci pada k 90 %. To iste sa deje ked im kolise vykon, preto ze aspon zatial vsetka distribuovana vyroba ide v rezime konstantneho ucinnika a teda sa nepodiela na regulacii napatia.

Na to aby tieto zdroje mohli nejakym rozumnym sposobom regulovat napatie (regulaciou jaloviny) tak by najskor museli mat distribucky vybudovany system pre riadenie napatia v dotknutych uzlovych oblastiach, ktory by koordinoval cinnosti napatovych regulatorov na zdrojoch. Bez koordinacie by s najvacsou pravdepodobnostou velmi rychlo skoncili regulujuc nakriz proti sebe.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zmysel stabilizacie maju aj teraz tam, kde za inych okolnosti by sa museli umiestnit stabilizacne zariadenia. Inak samozrejme suhlasim. Aby bolo riadenie z pohladu dispecingu na rozumnej urovni, bolo by treba take obrovske investicie, ze si to ani nikto predstavit nevie.

Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

kristova noho, kto ma toto citat ?
Odpovedať Známka: -8.8 Hodnotiť:
 

Sorry, ale nechapem :) ako moze dazd znizit vykon precerpavacky ?
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

oblak sposobuje znizenie vykonu solarnych panelov, ktore v case nadbytku napajaju tu precerpavacku, nie vykon precerpavacky :)
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

na slovensku aj -10%
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

fico kradne
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

zabudol si na <sarcasm>
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Počuli ste o tom poslednom polskom vynáleze? Baterka na slnečnú energiu.
Odpovedať Známka: -7.8 Hodnotiť:
 

Ked ma nabijaciu bateriu, tak preco nie ?
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

14% sú stále bežne používané...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Beriem dva tie laboratorne. Poprosim kurierom a platim dobierkou. Dakujem
Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

za ich cenu môžeš mať elektrinu zo siete do konca života
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Ja by som bol radsej ak by pracovali na uskladneni velkeho mnozstva energie. Tam vidim obrovske rezervy. Jedine viem o precerpavacich priehradach. Ale aj to je dost bieda.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Je ešte jeden celkom dobrý, moderný spôsob a teraz v zime nie je ani taký drahý, uskladnenie magnetického poľa v supravodivých cievkach.
Odpovedať Známka: -4.5 Hodnotiť:
 

takze predsa sa nieco v tej oblasti robi. co znamena nie az taky drahy? ze desat percent uskladnenej energie sa puzije na samotne uskladnenie? a kolko to zerie ked sa to nepouziva, ked tam ta elektirna len je.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

A prečo by sme ju mali uskladňovať???
Treba ňou v prvom rade šetriť a nie že v takmer každej domácnosti - aj na Slovensku - stúpa priemerná spotreba z 3kWh denne na 10 a viac kWh!
EÚ sa snaži to tohto bezbrehého míňania elektrickej energie nejako vhodne zasahovať, ale príliš veľa ľudí je príliš spriostých na to, aby to pochopili. Každý potebuje mať doma 300 elektrických spotrebičov, zo toho 53 nabíjačiek na všelijaké hovadiny ani nevyťahuje zo zásuvky, mnohí počítače doma nevypnú, lebo aby sťahovali koľko to dá furt čosi kradnúť z Internetu, popritom 5m obrazovky musí mať každý doma aspoň dve a podobne... kam to spejeme?
Odpovedať Známka: -6.4 Hodnotiť:
 

Neviem, ty asi spat do jaskyne....
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Najhoršie pre energetikov je šetriť elektrinou,je to ich nočná mora.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Ciste z ekonomickeho hladiska - setrenim este nikto nezbohatol.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Pozrite si len tú slovenskú špecialitu - Mochovce.
Pred 2-mi rokmi deklarovali že na dostavbu potrebujú okolo 2.8 mld Eur, roky predtým tvrdili okolo 75-80 mil. korún a v tento rok tvrdia už 3.8 mld Eur!!!
Tak to už je sakra rozdiel.
A dostavujú 3. 4. blok už ani neviem koľko rokov.
Takže tak jednoduché to s tou elektrinou nie je. Trh je citlivý na jej cenu a to nehovorím o domácnostiach. A ako je to s vybudovaním novej, vidíme na Mochovciach...

Odpovedať Hodnotiť:
 

v tomto prípade je rozhodujúce, kto ju "dostavuje" Podrbaný taliani ju tunelujú, len sa tak práši.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Jediná otázka: Cena je? Totiž príde mi to ešte menej efektívne v ukazovateli náklady/výnosy ako súčasné panely, ktoré sú už bez tak mizerné, ak neberieme do úvahy dotácie.
Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:
 

Posielam pekne pocasie.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

POSIELAM KWETY.
Odpovedať Známka: -4.3 Hodnotiť:
 

posjelan KROWKY
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

barzo dobre
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a co tak pouzit solarnu energiu na elektrolyzu vody a na spatnu vyrobu elektriny spalovanie vodika podla potreby?
nie som odbornik, ale riesilo by to vsetky problemy s nestabilitou
ake su nevyhody?
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

ano, tymto sa tiez zaobera vyskum a bola by to hlavne decentralizovana vyroba a uskladnenie el. energie. Nevyhodu by som videl, ze je vysoka spotreba vyrobenej el. energie na elektrolyzu vody za cielom oddelenia vodika a potom uskladnenie vodika v obrovskych objemoch (v plynnom skupenstve ma strasne malu hustotu energie, takze sa uchovava pod vysokym tlakom napr. FCEV ma nadrz na 70MPa a v kvapalnom skupenstve zas problem vysoka spotreba el. energie na skvapalnenie).
Plus cely proces vyroba el. energie -> elektrolyza -> uschovanie vodika -> palivovy clanok -> el. energia ma nizku efektivitu v sucasnosti.
Inak vseobecne sa uvazuje o vodiku ako o buducom hlavnom energetickom nosici uz len vyriesit vyrobu a uskladnenie.

Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

zacnem citat >
ano, tymto sa tiez zaobera vyskum a bola... <

a vravim si:"boha jeho, kto to ma citat"

na keru mariu pises take litanie
Odpovedať Známka: -8.6 Hodnotiť:
 

v sucasnosti, si bezny slovak moze zohnat ake najlepsie 'bezne' predavane fotovoltaicke clanky na strechu domu ?

Odpovedať Hodnotiť:
 

Take co v ostatnym krajinach uz vyhadzuju, pripadne sa predavaju v mercury za 5€ kus. U nas tak 500€ kus.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

http://www.i4wifi.cz/Solarni-panely-1/
používam ich už rok (26ks x 290W) a plná spokojnosť. Ale pozor, napr. na ostrovný systém sú panely cca 30% nákladov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Bezny slovak, ktory ide zhanat "dostupne" fotovolticke panely je blb, ktory si zasluzi byt okradnuty.
Na slovensku sa ti FVE panely neoplatia. Maju zmysel tam, ked nevies co s peniazmi, alebo potrebujes ostrovnu prevadzku a nevies co s peniazmi.
Bezne FVE panely za svoju zivotnost nevratia vstupnu investiciu - mozno v mizvom % pripadov, kedy mas naozaj vela slnecnych dni v roku + potrebujes aj dobry uhol ziarenia - ci mas, odpovedz si sam.
Ak nieco vehementne chces, tak solarne clanky, ale nie fotovoltiku.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Čo myslíš tým "solárne články"? Solárne panely na ohrev vody?
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Solarny clanok - solarne kolektory (ohrev vody).
Solacny clanok - fotovoltika

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Alebo fotoelektrické články a je po probléme ako to vyjadriť a či Fotovoltika či fotovoltaika a podobné nezmysly riešite...
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Solárne = slnečné! jak vodné, tak fotoelektrické. S vodnými elektrinu nevyrobíš, iba teplo, ktoré má iba 1/3 hodnotu oproti el energii, pretože si ho môžeš vyrobiť z plynu. Pri návrhu vlastnej fotovoltiky som vyrátal návratnosť bez dotácií cca 10 rokov. Po ročnej prevádzke mi to tak aj vychádza. Samozrejme, ak by som si všetko neurobil sám, na návratnosť by som mohol zabudnúť.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A este sa ti to pretiahne, pretoze nedokazes predikovat intenzitu slnecneho ziarenia => ak bude zamraceny rok, tak sa doba bude natahovat a predpokladam, ze si neratal so snizovanim ucinnosti s rastucou zivotnostou. Takze ak budeme optimisti, a pretiahne sa ti to len na 12-15 rokov, tak to je uz aj pomaly koniec ich zivotnosti, ale dajme tomu, ze nejaku navratnost mas - lenze ako sam hovoris, spravil si si to sam. Cize stale to potvrdzuje to, co som napisal vyssie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

treba kupit 10 lacnych 300 Wat panelov z Chiny,spravit si na nich masivnu zeleznu konstrukciu natacajucu sa za slnkom (natacanim sa ziska 30%,teda ako keby neboli panely 10,ale 13),kupit jeden min 3 KW menic z 37 na 230 Volt ,potiahnut kabel do domu a rovno ho bafnut do zasuvky na 230V (pozor na dodrzanie fazovania)(baterie nemusia byt,ale mozu,je to uz len "bonus" a dalsia investicia)... ho to vo ,kolko vyrobia panely o tolko sa menej plati elektrarnam,pri prebytku kaslat na vratenie do siete,su z tym len pri 10-tich paneloch starosti a problemi,rocna uspra je 15-35 % podla intenzity slnka od jari do jeseni
Odpovedať Hodnotiť:
 

až na jednu maličkosť, na prifázovanie musíš mať povolenie a to nevybavíš. Ak máš akumulátor, nemusíš dodávať do siete, ale potrebuješ menič s prepínaním sietí a regulátor nabíjania a komplikácie ešte len začínajú. Ak kúpiš systém natáčania, zisk 30% (zo skúseností 25%) ti to nepokryje, atď, atď
A najväčší problém je, ak máš privedené tri fázy
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak ako som to opisal,tak to uz prevadzkujem tri mesiace,teda z natacanim,bez baterii a rovno z menica klasickym predlzovacim kablom do domu do zasuvky
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tento:
http://tldr.sk/AwpGuQ
malý prcek môžete pripojiť aj do distribučnej siete, ak spotrebúvate viac, ako vám panel vyrobí energie.
Stačí k nemu pripojiť 1 panel napr. 250W.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aktualne sa to naozaj neoplati, boli ale casy ked tu bola stedra (zlodejska) dotacia vo forme ultra nevyhodnej zmluvy (pre distribuciu) ktora FVE investorovi aj v slovenskych podmienkach garantovala navratnost celej investicie v radoch mozno 5-7 rokov. Nasledne to bola po obdobny cas cista ryza.

Dnes je situacia uz podstatne ina.

A k clanku - pokial sa cisla ako 50% ucinnost neobjavia v titulku spolu so slovami ako "z difuzneho svetla" a v "realnom nasadeni (na slovensku)" tak mna osobne to moc zaujimat nebude - potom by som pouvazoval nad prerobenim strechy :-D
Odpovedať Hodnotiť:
 

treba to zakonmi urobit tak,ako vsetko v tejto zemi,aby ludia z toho velmi nebodaj nezbohatli a aby sa im to aspon vratilo...vivat slovakia haha
Odpovedať Hodnotiť:
 

Z praktického hľadiska na účinnosti ani tak nezáleží. Podstatná je cena/výkon a životnosť.
Odpovedať Hodnotiť:
 

No to by som netvrdil. Je rozdiel či mám na domáce použitie na streche 3 - 4 panely alebo si ju musím zarábať celú.




Odpovedať Hodnotiť:
 

zatiaľ sa bežne účinnosť pohybuje cca 15 - 18%, čiže namiesto 8ks účinnejších dáš 9 ks menej účinných, ale za tie účinnejšie dáš 50% sumy navyše, stačí si overiť ponuky. A podľa mňa čím jednoduchšia technológia, tým odolnejšia. Pochybujem, že tie laboratórne panely s vysokou koncentráciou svetla na malý bod budú mať životnosť 20-30 rokov
Odpovedať Hodnotiť:
 

Kuk moj prvy prispevok v tomto vlakne. V zasade nic ine nepisem. Skratka aktualne je to zalostne - do 20% z priameho slnka a cokolvek viac cez hentake udelatka. Takze ak budu ucinnosti okolo 50% z difuzneho svetla a v praxi, tak sa o tom mozme bavit. Momentalne je to oberpicovina.

Poviem tak, staval som dom a zvazoval som vselico - aj FVE. Nasledne pri kazdom tom "vselico" som vytiahol A4ku, napisal plusy, minusy, zobral kalkulacku a velmi konzervativne zratal navratnost. Vysledok sa dostavil ihned - FVE je aktualne na slovensku ekonomicky nezmysel (5 ci kolko rokov dozadu ale nebol).
Odpovedať Hodnotiť:
 

S akou celkovou cenou za 1 kWh si rátal a akou celkovou spotrebou v MWh za rok?
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár