Luxemburská vláda vyhradila významné finančné prostriedky pre podporu rozvoja priemyslu ťažby surovín z asteroidov v tejto krajine.
Minister financií Etienne Schneider podľa Reuters v piatok oznámil vyhradenie 200 miliónov eur na tento účel, pričom krajina je pripravená vyhradiť viac ak to bude potrebné.
Krok nadväzuje na predchádzajúce kroky Luxemburska, ktoré na začiatku roka dalo najavo jasný zámer stať sa veľmocou v ťažbe z asteroidov. Krajina včera zároveň avizovala prípravu legislatívy, podľa ktorej vyťažené suroviny z asteroidov budú patriť spoločnostiam, ktoré ich vyťažia. Zároveň chce Luxembursko dosiahnuť podporu ťažby z asteroidov na medzinárodnej úrovni.
Iniciatíva už pritiahla do krajiny dve najvýznamnejšie spoločnosti so zámerom ťažiť z asteroidov, Deep Space Industries, DSI, a Planetary Resources. Obe si tu založili pobočky a DSI už v máji oznámila konkrétnu spoluprácu s krajinou a jej inštitúciami na vypustení prvej testovacej lode Prospector-X. S Planetary Resources má vláda podľa oznámenia podpísať memorandum o porozumení v blízkej budúcnosti.
V Prospector-X má byť testovaná optická navigácia pomocou dvoch kamier, elektronika vhodná pre misie do hlbokého vesmíru a elektrotermálny pohon na vodu označený Comet-1, pri ktorom sa voda ako palivo ionizuje, jej ióny následne urýchľujú, vypúšťajú z lode a dodávajú jej hybnosť. Podľa materiálov DSI je takýto pohon vhodný pre nanosatelity formátu CubeSat zložené z viacerých kociek s hranou 10 cm, keď motor má veľkosť 9.8 cm x 9.8 cm x 10.8 cm. Samotný motor má hmotnosť 350 gramov, palivo 300 gramov a dodať dokáže celkový impulz 580 Ns.
Ilustrácie lodí DSI Prospector-X (vľavo hore), FireFly (vpravo hore), DragonFly (vľavo dole) a lode pre ťažbu (vpravo dole), kliknite pre zväčšenie (foto: Deep Space Industries / Bryan Versteeg)
DSI a Planetary Resources boli ohlásené na začiatku roka 2013 respektíve v polovici 2012, informovali sme o nich v tomto a tomto článku. Obe majú veľmi podobné plány, z asteroidov blízkych Zemi chcú ťažiť najskôr vodu a následne kovy vrátane platiny a ďalších vzácnych kovov.
Voda by sa používala vo vesmíre ako palivo pre iné lode namiesto nákladného vynášania paliva zo Zeme a jej ťažba by tak mala byť dôležitým krokom pri ľudských misiách k iným planétam slnečnej sústavy. Platina a vzácne kovy by sa dovážali na Zem a speňažovali, pričom DSI plánuje ťažiť aj bežné kovy a priamo vo vesmíre z nich vyrábať, napríklad komunikačné platformy a neskôr solárne elektrárne.
Takto získané palivo a materiál a z neho vyrobené štruktúry by tak v konečnom dôsledku mohli byť výrazne lacnejšie ako pri nákladnom vynášaní zo Zeme.
Predstavenie plánov DSI z roku 2013 (video: DSI)
Obe spoločnosti plánovali minimálne v prvej fáze používať viacero malých lodí, DSI 25-kilové FireFly a Planetary Resources lode Arkyd 100, 200 a 300. Obe ale už výrazne zaostávajú za svomi pôvodne avizovanými plánmi, keď flotila lodí Arkyd 100 mala byť na orbite už do polovice roka 2014, FireFly letiace dokonca k asteroidom mali byť vypustené v minulom roku a lode DragonFly mali už tento rok voziť späť vzorky z asteroidov.
Planetary Resources ale len v minulom roku vypustila prvý experimentálny 3U CubeSat satelit na orbitu, DSI teraz satelit len chystá. Planetary Resources chcela v minulom roku vypustiť ešte aj dvojnásobne väčší Arkyd-6, o jeho vypustení zatiaľ ale stále neinformovala.
To je načo dobré
Od: Macokas
|
Pridané:
4.6.2016 16:43
To je naco dobre? Z geologického hladiska asteroidy neobsahuju nic vzácne. Troška draha tazba kamenov. Radsej mohli investovat spravit potrubie do zemského jadra, v tom vidim budúcnosť
Re: To je načo dobré
Od: syntaxterrorX
|
Pridané:
4.6.2016 17:25
Odhliadnuc od známeho faktu, že vesmír sa podľa najnovších meraní rozpína rýchlejšie ako sa scvrkáva zemské jadro, je už veštenie budúcnosti z potrubia doménou kanalizácie, intenzívne investovanie do ktorej prebieha už od Rímskej ríše, a najväčšíe úspechy v danej oblasti sú, napohľad paradoxne, overiteľne viac zaznamenávané pri určovaní priebehu minulosti.
Poznámka bez čiary:
Od: syntaxterrorX
|
Pridané:
5.6.2016 12:23
Thesaurus, popri Tyranosaurovi a Spinosaurovi jeden z najobávanejších predátorov doby kriedovej a perovej je jednou z veľkých paleontologických výziev, opradených takmer mýtickým závojom nedostatku nálezov zachovalých pozostatkov, približný vzhľad ktorého tie najväčšie vedecké kapacity, na úrovni napríklad Rossa Gellera, odhadli na celosvetovom sympóziu Nedokonavo skamenelých koprolitov z buketu niekoľkých málo nájdených exemplárov.
Re: To je načo dobré
Od reg.: 4×3|_
|
Pridané:
4.6.2016 21:33
irídium, paládium, a podobné nie lacné veci ti nic nehovoria ? a väčšinou sú v čistejšej forme ako tu na zemy, mimochodom je ľahšie udržiavať normálnu teplotu vo vesmíre ako vetrať baňu kďe je aj +40°, 100% vlhkosť a ešte odčerpávať vodu,
a radšej by som chcípol rýchlo vo vákuu ako byť niekďe zavalený v tmavej smradľavej horúcej diere,...
Re: To je načo dobré
Od: frflos
|
Pridané:
5.6.2016 8:52
Macokas
Na zemi nieje dostatok platiny, aby si mohol vyrobit palivový článok do každého auta. Arnoldov hammer jazdí na vodík už dávno, problém je nedostatok platiny.
Na ťažbu zlata ... stačí voda a elektrika = elektroliza
Vodu tam je a elektriky zo slnka môžeš mať koľko chceš.
Re: To je načo dobré
Od: hhakl
|
Pridané:
7.6.2016 1:04
Ty si necital cely clanik , ze? Pise sa tam ze to chcu robit kvoli ekonomike - tam hore ked sa to - voda na pohon - vytazi, vyjde to lacnejsie ako to vozit zo Zeme hore. Chapisto?
A tie vzacne kovy, to uz bude len ako - odpad - bonus.
Re: tazba vo vesmire
Od: prdlajs
|
Pridané:
4.6.2016 17:37
Nie asi, ale urcite. Ked si zoberies napr. taku tazbu zlata na Zemi - ake tazke stroje sa musia pouzit, kolko horniny sa musi vykopat, kolko energie a ton chemie sa musi pouzit na vytazenie 1 kg zlata - a to sme este stale na Zemi, kde je tazba jednoducha - tak nechcem vediet, ako dlho to budu robit tie 25-kilove prditka, aj ked by mali dopravit na Zem len zlatu rudu. To uz by mali radsej spravit projekt, ktory bude dovazat cele asteroidy na Zem. Tak by to malo aspon mizivu nadej na komercny uspech.
Re: tazba vo vesmire
Od: Sloniik
|
Pridané:
5.6.2016 9:56
Ach jaj dalsi neznalec. Vo vesmire su mesiace, asteroidy, ba aj planety tvorene komplet diamantom, platinou atd. Len my na Zemi si myslime, ze platina ja super vzacna.
To ešte nevieš o tom že Lux premiér pohrozil že ak im EÚ zruší daňový raj tak sa všetci Luxáci presťahujú na Mars kde im nikto nebude zakazovať poctivo podnikať a ťažiť.
Samozrejme subezne chapanie pojmov in a vestigial, ciniace nutnost chapania pojmov ako "investícia" natolko vestigialnou, az moze viest i k presadzovaniu ultralavicovych nazorov pri rozlisovani hodnotenia pricin nezaujmu inych o sprostredkovanie vacsej pravdy, nie je o nic lahsie.
Re: podvod
Od: okres idiot
|
Pridané:
5.6.2016 19:48
Investicia ak má byť reálna musí mať šancu byť výnosná inak to je podvod a toto je ten prípad. Okres windows, lebo linuxák nemože byť taký debil, je ale idiot a nechápe dôvody prečo sa vobec investuje.
investicia
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
6.6.2016 8:03
200M € vyzera ako velka investicia, ale z pohladu co to bude obnasat, aby sa ozaj niekde tazilo, je to pluvanec v mori, pretoze to bude 100x drahsie jak ISS a 10x drahsie jak cesta na Mars, takze 200M vyzera ako smiesna suma, ale ako na nejaky startup fajn
Re: investicia
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
6.6.2016 8:05
nehovoriac o tom aby sa tazilo nie na jednom, ale na tisic asteroidoch v celej slnecnej sustave, tak to neviem ci sa stihne este v 22. storoci, takze takuto tazobnu slnecnu sustavu vidim az v 23. storoci - samozrejmy ked sa dovtedy nevykynozime, co je ovela pravdepodobnejsie
čo sa týka produktivity vidím tam jedno pozitívum: nožu roboši makať 24 kedže tam slnko svieti stále, ani spať nemusia, není tam gravitácia tak sa neunavia
neprihlásený 
