neprihlásený Štvrtok, 2. mája 2024, dnes má meniny Žigmund
Detekovali sme gravitačné vlny, zo spojenia čiernych dier

Značky: veda a výskum

DSL.sk, 16.6.2016


Vedci z experimentu LIGO, Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory, druhýkrát potvrdene úspešne priamo detekovali tzv. gravitačné vlny a opäť tak potvrdili všeobecnú teóriu relativity.

K detekcii prišlo ešte 26. decembra minulého roka o 4:38:53 stredoeurópskeho času, po overení boli výsledky zverejnené v stredu.

Gravitačné vlny sú deformáciami časopriestoru vznikajúce v dôsledku akcelerovaného pohybu telies predpovedané všeobecnou teóriou relativity Alberta Einsteina presne pred sto rokmi. Gravitačné vlny sa šíria rýchlosťou svetla.

Teória vysvetľuje gravitáciu ako zakrivenie časopriestoru spôsobované hmotou. Gravitačné vlny, pravidelné cyklické deformácie časopriestoru, následne podľa tejto teórie vznikajú pri akcelerovanom pohybu hmoty. Výraznejšie vlny ale majú generovať len z vesmírneho pohľadu veľké udalosti ako kolízia dvoch veľkých hviezd alebo spojenie dvoch čiernych dier.

Gravitačné vlny cyklicky mierne rozťahujú priestor v jednom smere a sťahujú ho v druhom a následne naopak. Detektory LIGO ich detekujú meraním dĺžky letu laseru v dvoch navzájom kolmých dlhých presne nakalibrovaných tuneloch, o dĺžke 4 km. Pri intenzívnych vlnách sa mierne vzájomne zmení dĺžka tunelov a lasery dokážu túto zmenu zaznamenať. Konkrétne pri bežných intenzívnych udalostiach by sa mala dĺžka zmeniť o 10 ^ -18 metra teda cca o desaťtisícinu priemeru protónu.


LIGO detektor v Hanforde v štáte Washington, kliknite pre zväčšenie (foto: LIGO Lab / Caltech / MIT)



LIGO sa snažil vlny detekovať už od roku 2002. Po zvýšení presnosti detektorov v minulom roku ich prvýkrát potvrdene úspešne zachytil 14. septembra 2015, detailne sme o tom informovali v tomto článku.

Obe úspešné detekcie zachytili gravitačné vlny vzniknuté pri spojení dvoch čiernych dier. V decembrovom prípade išlo podľa vedcov o niečo menšie čierne diery ako v septembrovom, s hmotnosťou 14 a 8-násobku hmotnosti Slnka. Vzdialené boli 1.4 miliardy svetelných rokov od Zeme.


Zaznamenané gravitačné vlny na oboch detektoroch LIGO pri septembrovej detekcii, kliknite pre zväčšenie (obrázok: LIGO)



Na rozdiel od septembra trvala v druhom prípade detekovateľná udalosť výrazne dlhšie, cca sekundu oproti pätine sekundy. Senzory zachytili zrejme až 27 vzájomných obehov dvoch čiernych hviezd pred ich spojením.

LIGO má dva detektory v USA, v štátoch Louisiana a Washington. Dva vzdialené detektory umožňujú vylúčiť falošné detekcie kvôli lokálnym vplyvom a zároveň odhadnúť miesto zdroja gravitačných vĺn. V decembri dorazili detekovateľné gravitačné vlny na oba detektory približne v rovnakom čase, čierne diery sa tak nachádzali blízko osovej roviny medzi týmito detektormi.

Zaznamenaný signál rovnako ako pri septembrovom zachytení podľa vedcov opäť veľmi presne zodpovedá hodnotám vypočítaným Einsteinovým modelom. Druhé zachytenie takejto udalosti nám umožňuje odhadovať množstvo kolízií čiernych dier vo vesmíre, ktoré vedci na základe týchto dát odhadujú na 9 až 240 kolízií na kubický gigaparsek za rok.

Experiment LIGO má momentálne prestávku a svoju činnosť obnoví na jeseň, pričom opäť príde k zlepšeniu senzitivity. Tá by mohla umožniť detekovať gravitačné vlny aj z iných zdrojov, napríklad spojenia neutrónových hviezd.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

iPhony majú aktuálne problém s budíkmi, nebudia
Hubblov teleskop opäť funguje
Netflix úplne ruší najlacnejší program Basic bez reklám
Česko dáva milióny na zlepšenie 5G signálu vo vlakoch
Microsoft sprístupnil zdrojové kódy MS-DOS 4.00


inzercia



Diskusia:
                               
 

Medzi tymi vlnami plynie cas pomalsie ako normlane? aky to ma dopad nas?
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

ak to ma dopad na plynutie casu tak velmi maly a kedze je to vlna tak sa rovnako dlho bude cas plynut rychlejsie ako pomalsie, takze sa to navzajom tie javy vyrovnaju
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Som mal pocit, ze mi cas plinul nejako pomalsie, tak uz viem preco.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ehm. Žiadny?
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

co myslis aky to ma na nas asi dopad, ked sa na 4 km vzdialenosti priestor deformuje o 1/10000 priemeru protonu, pricom samotny proton je cca radovo 1/100000 priemeru atomu a ani si nepredstavuj kolko atomov sa zmesti do retiazky dlhej 4 km

uz vies jaky to ma na nas dopad? asi ako mimozemstanov prd na druhom konci vesmiru
Odpovedať Známka: 9.5 Hodnotiť:
 

Presne tak. Alebo je ešte možné význam spojenia chápať.
Odpovedať Známka: -8.3 Hodnotiť:
 

A co ak je slnko mimozemstan? Taky prd by nam moc nepomohol :(
Odpovedať Známka: -4.5 Hodnotiť:
 

len ak ten mimozemstan vyprdne ciernu dieru, ktora sa nasledne spoji s inou ciernou dierou, ktoru vyprdol jeho sused. a mozno prave to sa aj stalo a to bolo detegovane ;)
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

batrfli efekt si nevidel? ano? tak nemudruj!
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Na nas by to mal prd dopad aj keby sme zili rovno pri ciernej diere jak interstellari za zivot vesmiru by z nasho pohladu ubehlo nie 14mld rokov ale napr 10 000

inac co je cas ? merame ho ako nieco co suvisi s pohybom cize atom X sa presunie z bodu A do B za niekolko kmitoctov atomov cezia ale co ak sa postavime do ciernej diery kde sme v takpovediac dokonalej harmoniii bez toho aby nas rozmetal horizont udalosti. hawking hovori ze aj cierna diera sa rozptili za strasne dlhu dobu tzn ze tam cas plynie len extremne pomaly voci nam tzn ze ak by sme tam vosli nemalo by to nase zamrznutie pre nas trvat 30 mld rokov ale povedzme par sec taky mini stroj casu
Odpovedať Hodnotiť:
 

Z pohladu vonkajsieho pozorovatela do ČD nespadnes NIKDY, alebo cas sa bude spomalovat LIMITNE.
Z pohladu tvojho do ČD spadnes, ale zo zrychleneho filmu celej buducej historie vesmiru (nech uz trva dalsich 50 alebo 50000000 miliard rokov) uvidis velke hovno, kedze casopriestor pri horizonte udalosti je uz tak deformovany, ze priblizujuc sa k horizontu udalosti a pozerajuc hore uvidis len vzdalujuci sa kruzok "normalneho vesmiru", asi ako ked padas do nekonecne hlbokej studne a pozeras hore a vidis vzdalujuci sa kruzok (vrch studne) az nakoniec uvidis trt, lebo z kruzka sa stane bod a naokolo len temnota.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Ano cas pri horizonte udalosti plynie ukrutne pomalsie ako vo velkej vzdialenosti od ČD, ale nikto z toho nebude mat nic, lebo pre vonkajsieho pozorovatela horizont nikdy neprekrocis, len tam postupne pomaly zamrznes v case jak naveky zastaveny film a z tvojho pohladu z normalenho vesmiru (v ktorom sice uvidis cas bezat stale rychljsie) uvidis stale menej a menej az nakoniec na samom horizonte udalosti neuvidis z okoliteho vesmiru ani hovno.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

nejako to ovladate.. ste tam boli pozriet osobne?
Odpovedať Známka: 0.4 Hodnotiť:
 

Hmmmmmmmm, vy ste asi nezaregistrovali vedecku revoluciu spred 3,5 storocia ze?

Ono sa to da vypocitat viete?

To ked raz prisli za Newtonom nech im ozrejmi svoje objavy ohladne obeznych drah, tak sa ho opytali ako dosiel nato, jak sa presne tie planety pohybuju (po elipsach a vsetko presne vypocitane, tak presne ze to o mnoho radov presahovalo vtedajsie schopnosti pristrojov). Newton odpovedal: VYPOCITAL SOM TO! A pytajucemu sa spadla sanka.

Uz to chapete? Papier a husacie brko a vypocital jak vyzeraju obazne drahy, jaky maju tvar, kde su, jake maju vlastnosti ..... Proste to plynulo z papieroveho sveta, ze ked platia take a take fyzikalne zakony, vo fyzikalnej realite sa bude diat toto a toto.
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

idioti ako ty su jed ludstva
Odpovedať Známka: -4.4 Hodnotiť:
 

Ziadny stroj casu s style "robime si vylety tam a spat" neexistuje. Odhliadnuc od sialenych teoretickych koncepcii (zrejme iba papierovych svetov) kozmickych strun hrubych jak plankkova dlzka, dlzkych jak vesmir a s hustotou 10^20x vacsou jak hustota atomoveho jadra, exotickej hmoty so ZAPORNOU hmotnostou pri usti cervich dier (nie to neni antihmota - ta ma normalnu kladnu hmotnosti, ale exoticka hmota so ZAPORNOU HMOTNOSTOU) alebo nekonecne dlhych rotujucich valcoch ...
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Ale no toto, hore sa oháňaš newtonom a jeho vypočítaným papierovým svetom s tuná si veselo iné vypočítané papierové svety nazývaš šialenými a odhliadaš od nich. Nejaký si nekonzistentný, chlapče.
Odpovedať Známka: -0.9 Hodnotiť:
 

zabudas na jeden detail:

pri newtonovi bolo more pozorovacich udajov a ziadna konzistentna teoria, ktora by ich vysvetlovala a newton tu teoriu poskytol

nasledne bola situacia fyzika vs. matematika opacna: vymyslene teorie a papierove svety ale ziadne experimenty/pozorovania, ktore by ich dokazali potvrit/vyvratit, vidme teoriu strun
Odpovedať Hodnotiť:
 

Veskere tzv. "cestovanie" v case sa deje JEDINE DO BUDUCNOSTI, pretoze v case uz "cestuje" KAZDY A VZDY A VSADE. Cestovat v case do buducnosti = proste len existovat v casopriestore. Cas a priestor su spojene: cim rychlejsie sa pohybujem v priestore, tym pomalsie sa pohybujem v case. Pri rychlosti svetla som dosiahol maximum pohybu v priestore a na pohyb casom neostalo nic, preto pri rychlosti svetla pre mna cas stoji. Naopak v pokoji som dosiahol minimum pohybu v priestore preto pre mna cas plynie najrychlejsie. Beh casu je ovplyveny aj gravitaciou ... Takze veskere tzv. "cestovanie" (este raz pripominam len do buducnosti) je len o tom, ako rychlo sa do tej buducnsoti pohybujes. Je to zalozene na tom, ze odides do vztaznej sustavy, v ktorej cas plynie pomalsie a potom dojsdes naspak do svojej vztaznej sustavy, TO JE VSETKO.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Teoreticky ak by si zobral dva konce cervej diery, jeden z nich nechas na mieste, a s druhym budes nejaky cas pohybovat velkou rychlostou voci prvemu, tak pre koniec diery s ktorym si hybal ako hovoris plynie cas pomalsie. Cas v cervej diere je vnutri nej ale prepojeny inak ako okolo nej. Takze napr. dnes zacnes hybat jednym koncom cervej diery, budes s nim hybat tyzden, potom vojdes do toho prveho s ktorym si nehybal, a vyjdes z druheho konca diery zajtra, teda si sa vratil o 6 dni. Viac info tu a tu...
https://en.wikipedia.org/wiki/Wormhole#Time_travel
https://redtube.com
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

hlavne na tom druhom odkaze sa dozviete vela o ciernych dierach
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A o všakovakých výtryskoch hmoty do okolitého vesmíru...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Kategoria Black Hairy Holes vysvetluje vsetko na temu cestovania casom
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

lenze cervie diery su len teoreticky a nikdy nikto nevidel, nedokazal, nenasiel. co sa tyka fungovania vesmiru tak nemaju ziadne opodstatnenie aby tam boli. jedine ktore sme nasli boli cierne diery a potvrdili ich existencie.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Mas pravdu. Ale to uz som vsetko vyjadril v prvom slove mojho prispevku.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ak v sustave A plynie cas 10000x pomalsie ako v sustave B, idem do A, kysnem tam minutu a ked dojdem do B, tam zatial uplynulo 10000 minut (cca tyzden). To je VSETKO. Ked budem v A kysnut iba sekundu, tak v B uplynie 10000 sekund (cca 3 hodiny).
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

no prave tu sa dostavame k otazke co je cas pretoze z nasho chapania si precestoval v case do buducnosti bez toho aby ti o 10 000 minut zosedivel chlp na hlave

cisto teoreticky keby si sa dal zmrazit v CD a stihlo by ubehnut 10 mld rokov vyliezol by si ako captain america k mimozemstanov z tvojho pohladu si cestoval v case viem ze koncept chapania cestovania v case je ze vezmes objekt A a skocis v tej istej sustave do ineho case lenze toto je to iste len si spravis trochu cestu do inej sustavy a vratis sa spat
Odpovedať Hodnotiť:
 

krista ... do ziadneho "ineho" casu "neskaces" ... kua cas je cas, ale volakde plynie pomalsie a inde zasa plynie rychlejsie - a vzdy plynie len do buducnosti
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

spravme si taky maly myslienkvi pokus

Mame oblacik A a oblacik B a rozhodcu nazvyme trebars boh

v Oblaciku A(Cierna diera) trva 1s pre nas pre rozhodcu 100000 rokov

V oblaciku B(zem a ine priestory kde si svetlo lieta tak jak ma) 1s pre rozhodcu 1s hore dole par drobnych


Vojdem z oblaciku A do B a prezijem trebars zanikla cierna diera alebo niekto vypol poistky pre MNA ktory chape cas ako ze mi sedia vlasy alebo hodinky ukazuju stale ten isty cas a datum som cestoval v case lebo mi moj novy iphone s13 ukazuje stale ten isty cas len o sek neskor kdezto na zemy uplynulo 10 000 rokov

Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Nie je kedy. Všetok čas už odplynul za Pjetrom do budúcnosti.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

ty do ziadnej CD nevojdes, lebo minimale za horizontom udalosti uz neexistuju nase fyzikalne zakony a teda je nepravdepodobne, ze tam je normalna hmota a uz vobec nie atomy, molekuly atd.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

obe tvoje tvrdenia su omyly:

1) za horizontom udalosti platia nase fyzikalne zakony, akurat unikova rychlost je vyssia ako c (o nic viac o nic menej), to s cim si nevieme rady z pohladu fyzikalnych zakonov je singularita v strede ČD, preto sa coraz viac ozyvaju hlasy o ČD bez singularity v strede (opozitum inej myslienky tzv. nahych singularit)

2) za horizontom udalosti pokojne moze existovat konvencna hmota, dokoca aj atomy, plati totiz ze cim je ČD vacsia/hmotnejsia, tym vytvara pri horiznte udalosti mensiu gravitaciu - aby cloveka nerozdrtila gravitacia v blizkosti horizontu udalosti (t.j. aby tam bolo grav. zrychlenie 1 g), ČD musi mat hmotnost mnoho bilionov ci biliard slnk (uz si nepamatam ani radovo, ale nesludne vela). Kedysi som to pocital. Teda ČD v stredoch galaxii nestacia, tie su "iba" od milionov po miliardy slnk.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

to si si teraz vymyslel. Cim je CD hmotnejsia, tym je jej gravitacia vacsia. Preto bezna CD hocikde naokolo lieta hore dole, ale ta v centre milkyway pritahuje vsetko aby to neodletelo.
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Ach jaj, dalsi sokovany: https://goo.gl/VQQgz8. Takze swartzildov polomer ČD je PRIAMO UMERNY hmotnosti singularity v strede. Teda 5x tazsia singularita v strede = 5x vacsi polomer ČD. A teraz to pride: gravitacia klesa nie priamo umerne so vzdialenostou, ale umerne STRVORCU VZDIALENOSTI. Detto umerne STVORCU VZDIALENOSTI rastie aj povrch (plosny obsah) pomyslenej gule horizontu udalosti. Teda 5x vacsia hmotnost singularity v strede = 25x vacsi povrch horizontu udalosti a to co nas zaujima: zhodou okolnosti aj gravitacia s intenzitou 5/25 = 1/5 a je teda 5x mensia gravitacia na horizonte udalosti. Hmotnost je sice 5x vacsia co sposobuje 5x vacsiau gravitaciu, ale druha mocnina vzdialenosti/polomeru (svina jedna) je az 25. Preto tam je gravitacia 25/5 = 5 x slabsia, ale ak chceme 5/25=1/5 nasobok ako pri ČD s 5x mensou hmotnostou.

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Vypocitajme si grav. silu na povrchu Zeme. Vzorcek pre gravitacnu silu je F(g) = G*((m1*m2)/r^2), kde G je grav. konstanta (znama ako kappa), m1a m2 su hmotnosti telies a r je polomer/vzdianost. Jednu z hmotnosti (napr. m1) si ako rozumny clovek zvolime JEDNOTKOVU. t.j. 1 kg a vzdy to budem pocitat s 1 kg, naco by som to vzdy pocital so 75 kg clovekom, pomer grav. sil bude furt ten isty a 1 kg je SI jednotka, takze priamejsie dostanem vysledok. Kedze nasobenie/delenie cislom 1 sa akosi robit nemusi a kg je jednotka SI, vzorcek sa zredukuje na tvar F(g) = Gm/r^2, kde m je nami uvazovana hmotnost objektu (Zeme, ČD ....) a pocitam tak priamo silu posobiacu na jednotkovu hmotnsot 1 kg. Pre Zem to je F(g) = 6,6742.10^(-11)m^3/kg.s^2 x 5,9742.10^24.kg / (6371000 m)^2 (berem spriemerneny polomer, lebo rovnikovy je 6378 km a polarny iba 6357 km, kedze Zem je velmi mierne splosteny rotacny sferoid). Vysledok je 398730056400000/6371000^2 = cca 9,823 newtona.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Skontrolujeme este jednotky: (m^3.kg^(-1).s^(-2)) x (kg.kg).(m^(-2)) = m.kg.s^(-2) a aaaano to je SI rozmer newtona. Takze na povrchu Zeme nam vyslo, ze na jednotkovu hmotnost 1 kg posobi grav. sila (teda sila) 9,823 newtona. Do prdele to cislo mi je nejake podozrive znaaame aj ked vacsinou to je necelych 9,81 .... ahaaaa F = m.a, lenze m mame jednotkovu 1 kg, takze hned mame aj nase gcko !!!!! Cili nybrz ponivac (sprimemernene) grav. zrychlenie na povrchu Zeme, lebo na rovniku je 9,78 a na poloch 9,85.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A FCUL: zobereme si ČD zo Zeme, s polomerom cca 8,8 mm a pocitajme g na horozinte udalosti. Vobec nerozoberame, ze zo Zeme sa ČD ziadnym prirodzenym procesom vo vesmire stat nemoze, ale ak by nejaka bozska ruka stlacila Zem pod polomer 8,8 mm, ČD z nej vznikne a nikto s tym nic nespravi. Takze: 6,6742.10^(-11)m^3/kg.s^2 x 5,9742.10^24.kg / (0,0088 m)^2 = 398730056400000/0,0088^2 = 5148890191115702479, a po vydeleni ciselkom 9,81 cca 519 565 105 miliard g - tam by som nechcel byt.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A FCUL: zobereme si ČD zo Slnka, s polomerom cca 2,954 km a pocitajme g na horozinte udalosti. Vobec nerozoberame, ze zo Slnka sa ČD ziadnym prirodzenym procesom vo vesmire stat nemoze.....Takze: 6,6742.10^(-11) m^3/kg.s^2 x 1,9891.10^30.kg / (2954 m)^2 = 132756512200000000000/2954^2 = 15213700138756, t.j. po vydeleni cislekom 9,81 cca 149 246 miliard g .... ani tam by som nechcel byt, ale 149 246 miliard je iste lepsie jak 519 565 105 miliard g.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A FCUL: zoberme si ČD co sedi v centre nasej galaxie s hmotnostou 3 miliony slnk, teda cca 2.10^30 kg x 3.10^6 = 6.10^36 kg. Schwarzov polomer pre takuto hmotnost je r = Gm/c^2 = (6,6742.10^(-11)m^3/kg.s^2 x 6.10^36 kg) / (299792458 m/s)^2 = 40,0452.10^25 / 89875517873681764 = 8862692444 metrov !!!!!!!! Cili takmer 9 milionov km !!!!!!! Lebo swartzildov polomer ČD je PRIAMO UMERNY hmotnosti singularity v strede !!! Aka je tam na horizonte udalosti gravitacia? 6,6742.10^(-11) m^3/kg.s^2 x 6.10^36 kg / (8862692444 m)^2 = 40,0452.10^25 / 78547317356934693136 = 5092471 g ... teda "iba" 5 milionov g. Stale nic pre nas ale v porovnani s tymi milionmi miliard g je to uz polahoda.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A FCUL, zoberme si ČD co sedia v centre najvacsich galaxi s hmotnostou napr. 1 miliarda slnk. Schwartzildov polomer pre takuto hmotnost je 2,95423E+12 metra !!!!! Teda asi 3 miliardy km !!!!!!!!!!! Uz to chapes? 1 slnko a polomer 3 km, miliarda slnk a polomer 3 miliardy km. A fcul nas zaujima gravitacia: 6,6742.10^(-11) m^3/kg.s^2 x 2.10^39 kg / (295423000000 m)^2 = 133484000000000000000000000000 / 87274748929000000000000 = 1529469 a po vydeleni 9,81 mame 155909 g. Aha iba necelych 160 tisic g !!!!!!!!!!!
Odpovedať Hodnotiť:
 

A TERAZ TO PRIDE: jak hmotna musi byt ČD (resp. singularita v strede), aby na horizonte udalsoti bola gravitacia 1g a aky bude mat polomer? Nuze pre gravitacnu silu mame vzorcek F(g) = Gm/r^2 a pre Schwartzildov polomer zasa r = Gm/c^2. Skombinovanim dostaneme F = c^4/(Gm) a teda m = c^4 / FG, kde F chceme aby bola 9,81 newtona :))))))))) ponivac posobi na jednotkovu hmotnost 1 kg. NUZE: 299792458^4 / (9.81 x (6,6742.10^(-11)) = 1,2337x10^43 kg. No to je zhodou okolnost cca hmotnost celej nasej galaxie. Polomer je: r = Gm/c^2 = (6,6742.10^(-11) x 1,2337x10^43) / 299792458^2 = 8,23396054x10^32 / 299792458^2 = 9 161 516 656 374 282 metrov cili asi tak 61 241 AU alebo takmer bezmala 1 svetelny rok.

SKUSKA: jaka je tam gravitacia? F(g) = 6,6742.10^(-11) m^3/kg.s^2 x 1,2337x10^43 kg / (9161516656374282 m)^2 = 8,23396054x10^32 / 83933387445023403890222071015524 = 9,81 newtona na 1 kg co je 1 g !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Teda ČD s hmotnsotou 1,2337x10^43 kg (zopar tisic miliard, t.j. bilionov slnk) a polomerom horizontu cca 1 svetelny rok, ma na horizonte udalosti gravitaciu 1 g !!!!!!!!!!!!!!!!!
Odpovedať Hodnotiť:
 

necital som nic z toho co si pisal, ale gravitacia na horizonte udalosti hociakej cd je rovnaka a nieje 1G, lebo by svetlo veselo unikalo.
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

ano ano a zelezna nakova plava na vode

ano ano
Odpovedať Hodnotiť:
 

jak ten sedialcky rozum vie ludi balamutit a potom vypotia bludy, ze gravitacia je na horizonte udalosti kazdej ČD rovnaka
Odpovedať Hodnotiť:
 

horizont udalosti je miesto, kde je unikova rychlost vyssia ako rychlost svetla, resp. gravitacia je tak silna, ze ani svetlo jej nevie uniknut. Sila, ktora posobi k stredu CD1 je tam rovnaka ako pri CD2, iba toto miesto je suradnicovo vymyslim si 40000km od stredu CD1 a 60000km od stredu CD2. Cim je CD hmotnejsia, tym je to od jej stredu dalej.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Akurat ze horizont udalosti je hranica, matematicky zaciatok/koniec otvoreneho intervalu, takeho miesta a vlastnosti prvkov intervalu mat sice moze, ale rovnako jednoduche je zaroven dokazat, ze nie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

kristaboha ty stale zijes v presvedceni ze unikova rychlost a sila gravitacie su priamo umerne ... NIE SU!

Zem 1 g, 11,18 km/s
Mesiac 0,1654 g a 2,38 km/s
Slnko 27,92 g a 617,54 km/s
--------------------------------------
je snad unikova rychlost na Mesiaci v priamej umere so zemskymi hodnotami, t.j. kolkokrat je mensie zrychlenie, tolkokrat je mensia unikova rychlost? 11,18 x 0,1654, t.j. 1,85 km/s? NIE JE!

je snad unikova rychlost na Slnku v priamej umere so zemskymi hodnotami, t.j. kolkokrat je vacsie zrychlenie, tolkokrat je vacsia unikova rychlost?, t.j. 11,18 x 27,92, t.j. 312,15 km/s? NIE JE!

uz to pochop !!!
Odpovedať Hodnotiť:
 

JE! Staci volba vhodnej súradnicovej sústavy.
Odpovedať Hodnotiť:
 

navyse kedze kriticky polomer je priamo umerny hmotnosti ČD a objem vnutra gule samozrejme rastie z tretou mocninou, tak spremernena "hustota" vnutra gule opisaneho horizuntom udalsoti velmi rychlo klesa. Napr.

hustota ČD zo Zeme (vnutra gule s kritickym polomerom 8,8 mm je az 2x10^30 kg/m^3)

hustota ČD zo Slnka (vnutra gule s kritickym polomerom 2950 m je az 1,86x10^19 kg/m^3)

hustota ČD co je v centre nasej galaxie (vnutra gule s kritickym polomerom takmer 9 milionov km a hmotnostou 3 miliony slnk, je uz "iba" 2 miliony kg/m^3)
hustota super mamutej ČD ktora ma na horizonte udalsoti gravitaciu 1g (vnutra gule s kritickym polomerom takmer 1 sveteln rok a hmotnostou 1,2337x10^43 kg, je iba 0,00000383 kg/m^3) !!!!!!!!!

Odpovedať Hodnotiť:
 

A matematika, priamo popisujúca chovanie singularity, je prostá používania číselných argumentov!!!!!!!!!
Odpovedať Hodnotiť:
 

To ze intenzita grav. pola v nejakom mieste a unikova rychlsot z toho miesta su akosi v korelacii (alebo v priamej umere) je sposobene tym, ze sme daleko od extremov. V skutocnosti vztah nie je priamo umerny, ale umerny stvorcu, resp. odmocnine: https://goo.gl/4rPXdx: v(unikova) = sqrt(2gr), kde g je sila pôsobenia gravitácie na danom mieste (u nas 9,81 m/s^2) a r je vzdialenosť ťažísk telies, pre nase ucely je to samozrejme polomer Zeme (kedze nas svetko zaujima a stojime na povrchu Zeme). Teda v^2 = 2gr a vidno co rastie rychlejsie, unikova rychlsot, alebo sila pôsobenia gravitácie. Preto je mozne, ze v nejakom mieste je gravitacne zrychlenie iba 1g (9,81 m/s^2) a unikova rychlost je tam pritom c.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

mimochodom chapem ze to vravis ze to nebude skokove tzn hups naraz preslo 10000 rokov ze ja sa budem neskutocne pomaly hybat v CD oproti tym na zemy a pre mna zase budu rychli len hovorim ze mozme toto nazvat ako cestovanie v case
Odpovedať Hodnotiť:
 

cisto teoreticky, ty by si sa hybal uplne normalne - nesuhlasim s pjetrom, ze zastane cas. Len kym by si sa ty normalne vystal, tak na Zemi by preslo 19866 rokov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

cas "stoji" len pri rychlosti svetla (pre fotony uplne bezna vec), resp. pri nekonecnej velkosti grav. pola napr. v singularite (asi uz nie taka bezna vec, lebo ani nevieme na 100% ci singularity existuju)
Odpovedať Hodnotiť:
 

cas stoji pre taba ako externeho pozorovatela. pre pozorovatela pohybujuceho sa rychlostou c vo svojej sustave nic nestoji, ide normalne. My sa tiez pohybujeme nejakou rychlostou a nas cas ide rychlejsie pre pozorovatela co sa pohybuje rychlostou my/2. Ale nam ide normalne aj jemu ide normalne, len my odohrame cely futbalovy zapas kym on bude mat prestavku po prvom polcase.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Obavam sa ze nie, nulu mozes nasobit akym cislom chces, stale je to nula.

Pre fotony cas stoji (resp. neexistuje), nuz musis sa s tym nejako zmierit.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A ze pre ostatnych je zdarma(resp. bezplatne) plati, akoze dva a dva su styri.
Odpovedať Hodnotiť:
 

SSD disky(resp. bez platne) vskutku nie su zdarma.
Odpovedať Hodnotiť:
 

To je predsa jasne ze nie, ked su z polovodicov, ale tie neakcne(resp. bez skutku) z celych mozu byt.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pre dobrého účtovníka je 2+2=číslo podľa potreby, nielen 4.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Je to úžasný úspech, konečne začíname chápať priestor ako "niečo", nie ako "nič".
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Priestor a čas existuje len v našej hlave...
Odpovedať Známka: 3.6 Hodnotiť:
 

priestor existuje v tvojej hlave lebo v nej nemas mozog.
A cas tam tiez existuje lebo bez mozgu mas kopec casu na picoviny.
Odpovedať Známka: 6.6 Hodnotiť:
 

inak nic v zlom, bol to len vtip ktory som akurat vymyslel :D
Odpovedať Známka: 2.6 Hodnotiť:
 

v pohode - zasmial som sa :D ja som narazal na to ze vela ludi tvrdi ze zijeme vo virtualnej realite ;)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

tak uz ked ti musia na prechod pre chodcov instalovat semafor lebo cumis do lopaty, tak ano - zijeme vo virtualnej realite
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Vyvoj ludskeho mozgu nezacal od nuly z nicoho nic zmizlo... A teraz tomu vravia nova feature :D tiez si pametam ze ked som po nainstalovani ME s hrozou zistil ze sa chysta nejaky hyperlup, tak nemohli odolat ;) ... Mozem potvrdit, tuto.
Odpovedať Hodnotiť:
 

to sadlo
Odpovedať Hodnotiť:
 

existencia niecoho nieje osobna. osobne je iba vnimanie.
je to obdoba smrti.
nez sa narodis alebo ked zomries, nevnimas, teda tvoje osobne vnimanie neexistuje, ale vnimanie vnimajucich ze neexistujes, ano.
cize osobne nemozes neexistovat, to mozu vnimat iba vnimajuci. pre teba osobne existuje iba bytie a poznanie.
to je obdoba ciernej diery, presnejsie, tmavej planety/hviezdy (nie je preukazane ze ma / nema povrch, iba ze je nedosiahnutelny). vstup znamena cakat do konca existencie vesmiru, resp. do momentu jej vyparenia, ty sam to ale nemozes nikdy poznat iba pozorovat druheho pri poznavani.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Gravitačne vlny sú len astronomický bulvár nejde o nič prevratné ako objav gravitónu hypotetickej častice ktorá sprostredkúva gravitačnú silu. V prípade tzv. gravitačných vĺn ide len pozorovanie pôsobenia gravitácie na priestor a to pozoroval už Newton ked mu jablko padlo na hlavu, len on pozoroval priamočiare pôsobenie gravitácie nie jej interakciu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

gravitacne vlny maju vplyv na vnimanie vesmiru. Boli dva teorie o rozpinavosti vesmiru, tym ze objavili gravitacne vlny, dokazali ich experimentalne tak mame uz len jednu teoriu rozpinavosti vesmiru. Vola sa inflacna teoria.
Odpovedať Hodnotiť:
 

aj totalne prazdny priestor ako "nieco" chapeme uz cele storocie vdaka einsteinovi, ze priestor nie je len pasivne javisko, ale aktivne sa podiela na tvorbe hry - okrem toho priestor nie je sam, je spaty s casom a hra ma dokonca premenlive trvanie dejstva na lavom a pravom konci sceny

to vsetko vieme uz storocie
Odpovedať Hodnotiť:
 

"...druhýkrát potvrdene úspešne priamo detekovali tzv. gravitačné vlny a opäť tak potvrdili..." neviem preco pri tej prvej casti vety pocujem nejaky rapovy podmaz a do toho sa povie toto :D
Odpovedať Známka: -7.8 Hodnotiť:
 

Nevieme, ani my, ale asi Ti už celkom dobre jebe.
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Jednoducho požili dva detektory na dokázanie, že sú v podstate jedným a s odstupom času pokus druhý krát zopakovali kvôli potvrdeniu, že je to aj tak ten istý prvý raz.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

GPS polohy na povrchu Slnka) a v pokladni v Bille haha dneska som omylom dal niekomu koho chcem skonvertovat na linuxy. prijal to uplne ina ako realna a nenahraditelna skoda. Nehovoriac o cenach mobilneho internetu...
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Hm, ale ako vidím, dnes vám tu jebe viacerým...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Hej? A tu kartu potom vyrobili asi mimozemstania, ze? btw. uz sa vytesuju ze SDXC budu mat vyse 300 MB/s ... Hlupost. Keby si sledoval co sa deje, co sa da, budem mat kopiu netu, nech som borec". ale preslo ma to nastastie tikalo iba raz a pritom vytvori nieco co tu mozno bude storocia, ale film, to je nieco je vobec principialne vo vesmre mozne alebo nie takisto zavisi od nasho poznania, lebo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pane, ste v poriadku?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Myslim, ze pes je zakopany inde. A teraz nehovorim o licencii :) Majitelom sw je jeho povinnostou kontrolovat mensinu pri moci, nielen slepo odovzdat hlas vo volbach. Takemu velkemu obchodnemu partnerovi ako Orange to Telekom poskytne na vyziadanie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Sa mi páči tá haluz v članku, že "LIGO má dva detektory v USA, v štátoch Louisiana a Washington. Dva vzdialené detektory umožňujú vylúčiť falošné detekcie kvôli lokálnym vplyvom a zároveň odhadnúť miesto zdroja gravitačných vĺn" a pritom o cosi vyššie sa zas píše, že "Vzdialené boli 1.4 miliardy svetelných rokov od Zeme". Kurva, to keby mali jeden detektor na Zemi a druhy na opačnej strane Jupitera, tak na takej vzdialenosti od zdroja by to stale bolo strááášne blízko pri sebe na to, aby detekovali miesto zdroja.
Odpovedať Známka: -4.7 Hodnotiť:
 

To si myslis len ty.
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

asi si rychlo precital clanok a odstavec. ta veta sa tyka predchadzajucej vety a ta spomina dve kolidujuce cierne diery. takze detektor detekoval cierne diery vzdiale 1,4mld svetelnych rokov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak vidíte, že detekovať je lepšie, než detegovať. Detegujú len staré neplodné bábrle.
Odpovedať Známka: 0.6 Hodnotiť:
 

Ale aj v nových slovníkoch to je stále s g. :)
Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:
 

slovníky píšu staré neplodné bábrle
Odpovedať Známka: 1.7 Hodnotiť:
 

Elbo gra facugino lelebi vamgus.
Odpovedať Hodnotiť:
 

a pokial mas problem s porozumenim, tak si zrejme stara babrbla. tieto slova v slovniku nie su a preto im stare babrble nerozumeju.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ja som si na to uz tak zvykol, ze mi to uz bije do oci ked je to napisane takto
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Správna podoba slovesa je detegovať. Je utvorená z prítomníkového kmeňa latinského slovesa detegere, na rozdiel od podstatného mena detekcia, ktoré vzniklo zo supínovej formy tohto slovesa detectum. Podobne je to aj pri dvojiciach slov reagovať – reakcia, korigovať – korekcia, fungovať – funkcia.

Čiže pravopisný rozdiel podstatného mena detekcia a slovesa detegovať súvisí s tým, že nie sú utvorené z rovnakého odvodzovacieho základu. Podobne je to napríklad aj pri dvojiciach slov absorpcia – absorbovať, transkripcia – transkribovať, reakcia – reagovať, funkcia – fungovať.

Príčastie utvorené zo slovesa detegovať má podobu detegovaný (nie detekovaný), napr. detegovaný vírus.
Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:
 

Detekovana vynutitelnost dodrziavania kmenovej viery uctievaniu spravnosti nazorov kmenoveho nacelnika JULS-a zrovna prilis neprospieva.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

okej , ale udomacnilo sa detekovat, zmiersa s tym :D
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

funkcia funguje, detekcia deteguje .. tak to ma byt spravne... najdu sa ale vsak aj taki, co hovoria funkcia funkuje, detekcia detekuje ...
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Pekne pseudovedecke vysvetlenie. Ja mam lepsie - detekovat mi ide lepsie do huby. Nie je to sice take pekne vedecke, ale zato prakticke.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

detekovat = kut dete.. len este vediet, co za kov je ten dete
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

skus jazykovy ustav, oni su odbornici nielen na IT terminologiu...
Odpovedať Hodnotiť:
 

aj kar ti ide lepsie do huby?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Myslite si, ze tie lasery steluju srobikom s jemnym zavitom?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A jak inak?
To bude dáky špeci že jedna otočka ho zasunie o 0,1 mm
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ano. a cez wifi.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a najlepsie to ide nasej Janke Hospodarovej
Odpovedať Hodnotiť:
 

dlzka sa zmenila o kolko, o "desaťtisícinu priemeru protónu"??
Tak to je sklamanie, som cakal nejake ohybanie lyziciek z matrixu.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

ohybanie lyziciek sposobi jedine cierna diera v slovenskych verejnych financiach
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Si zabudol? "There is NO spoon".
Odpovedať Hodnotiť:
 

ako rychlo sa pohybuju gravitacne vlny? rychlejsie ako Sagan, alebo aj rychlejsie ako svetlo?
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

Stačí si prečítať článok a budeš mať odpoveď na svoju sprostú otázku.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

iste rychlejsie jak tvoje rozmyslanie
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pravopisný rozdiel podstatného mena detekcia a slovesa detegovať súvisí s tým, že nie sú utvorené z rovnakého odvodzovacieho základu. Podobne je to napríklad aj pri dvojiciach slov absorpcia – absorbovať, transkripcia – transkribovať, reakcia – reagovať, funkcia – fungovať.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

No a to je chyba, ktorú by trebalo napraviť. Absorpovať, transkripovať, reakovať, funkovať. To všetko znie divne. Ale detekovať je sexy!
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár