Výskumný tím z Massachusettského technologického inštitútu, MIT, pracuje na technológii, ktorá umožní zdroju pod vodou priamo komunikovať s príjemcom vo vzduchu nad vodou, napríklad v podobe lietadla.
Tím technológiu TARF, Translational Acoustic-RF communication, prezentuje tento týždeň na konferencii SIGCOMM 2018.
V súčasnosti pomocou štandardných technológií takáto komunikácia nie je možná. Pod vodou sa totiž kvôli intenzívnemu pohlcovaniu rádiového signálu používa akustická komunikácia sonarmi, takto šírený signál v podobe zvuku sa ale odráža od vodnej hladiny späť. Vo vzduchu nad vodou sa zase komunikuje rádiofrekvenčnou komunikáciou.
Jednosmerná komunikácia TARF je postavená na vysielaní signálu spod vody pomocou tradičnej sonarovej technológie na frekvenciách 100 až 200 Hz, pričom tento signál mierne rozkmitá vodnú hladinu nad zdrojom signálu. Kmitanie dosahuje podľa vedcov iba niekoľko až niekoľko desiatok mikrónov, milióntin metra.
Príjemca signálu zo vzduchu ho prečíta pomocou radaru v milimetrovom pásme okolo 60 GHz namiereného na vodnú hladinu, ktorého signál sa odrazí od vodnej hladiny a radar tak dokáže zachytiť a analýzou identifikovať kmitanie vodnej hladiny v dôsledku akustického signálu. To je možné aj keď vlny na vodnej hladine sú o viacero rádov väčšie ako kmitanie v dôsledku sonarového signálu.
Predstavenie technológie TARF (video: MIT Media Lab)
V prípade dosiahnutia praktických parametrov by technológia umožnila napríklad priamu komunikáciu ponoriek a lietadiel, efektívne hľadanie v mori stratených a ponorených lietadiel a lodí lietadlami, efektívne zachytávanie dát z rozličných podmorských senzorov.
Je ale otázne, či sa technológia bude dať zlepšiť na parametre pre takého nasadenia so zdrojom signálu hlboko pod hladinou, s veľkými vlnami, príjemcom signálu vysoko vo vzduchu a nie presne nad zdrojom.
Vedci zatiaľ prototyp testovali len maximálne v bazéne a prototyp mal výrazné limity, keď zdroj bol maximálne pár metrov pod hladinou, príjemca signálu desiatky centimetrov nad hladinou, komunikácia sa výrazne zhoršovala ak nebol príjemca priamo nad zdrojom a komunikácia fungovala po vlny o výške iba 16 cm.
Viac informácií je možné nájsť v práci (PDF) tímu.
H*vno sa sklzne po mokrom spagate dole, a rozpusti sa vo vode. Cim ju obohati o dalsie cenne mineraly. A tie zlepsuju prenos elektrickych signalov. Profit!
Re: Oci, aky je rozdiel medzi teoreticky a prakticky?
Od: 20781
|
Pridané:
22.8.2018 13:04
Ak sa teória odlišuje od praxe znamená to iba toľko že teória nie je dosť premakaná a že do nej neboli zahrnuté isté dôležité premenné. Vyplýva to zo systému podľa ktorého sa učíme zo zjednodušených modelov pochopiť isté deje ale unikajú nám podrobnosti ktoré často výrazne ovplyvňujú daný dej. Preto musíme teóriu prispôsobovať dovtedy, kým nezačne súhlasiť s praxou. Inak je teda teória nesprávna.
re:sjhsduhgdcjugds
Od reg.: ujo horar
|
Pridané:
22.8.2018 10:52
Tak neviem, ale pokial sa zruti nejake dopravne lietadlo do mora, tak jeho cierna skrinka vysiela radiovy signal ktory sa snazia vsetci zachytit a najst. Je mi jasne ze vzhladom na velkost tejto ciernej (oranzovej) skrinky a dlzke vysielania signalu (asi mesiac) nebude dostatocny vysielaci vykon...
Ponorky v hlbke oceanov komunikuju tiez cez radiove signaly do 300 Hz..
V com je problem ked sa vymyslaju dalsie komunikacie?
Vseobecne vo vseobecnom posúvaní niečoho dopredu. Stále sa vymýšla niečo nové čo o krôčik prekoná to staré, občas aj o poriadny krok. a takto krok za krokom sa ľudstvo posúva.
Cierna skrinka vydava ultrazvuk 37.5 kHz - to je zvuk, siri sa dobre vo vode, ale horsie vo vzduchu.
Radiovo komunikovat z ponorky na 300Hz je nezmysel, lebo ponorka a jej antena je ovela mensia ako polovica vlnovej dlzky (tu cca polovica z 1000km).
vam musi j*b*t, chlapci
Od: bitboy
|
Pridané:
23.8.2018 9:04
Neviem, ci som spravne pochopil článok, ale teda plati, ze ak sa potopi aj najmodernejsia jadrová ponorka sucasnosti, tak stratí možnosť komunikovať s cimkolvek nad vodou? No to je dost mrzute.
neprihlásený 
