2x rýchlejšia PCI Express 5.0 bude tento štvrťrok, pred príchodom 4.0

Značky: PCnové technológie

DSL.sk, 17.1.2019

Finálna verzia 1.0 špecifikácie novej generácie technológie PCI Express 5.0 má byť zverejnená ešte v tomto štvrťroku, pred reálnym príchodom PC produktov podporujúcich PCI Express 4.0.

Termín očakávaného dokončenia a zverejnenia PCI Express 5.0 oznámila PCI-SIG zodpovedná za prípravu nových štandardov PCI Express v uplynulých týždňoch, po sprístupnení verzie 0.9 špecifikácie pre svojich členov. Verzia 0.9 znamená špecifikáciu v pokročilom štádiu dokončenia, ked ide o poslednú verziu oficiálneho návrhu špecifikácie.

V PC sa v posledných rokoch dlhodobo používa PCI Express 3.0 dokončená ku koncu 2010 s neskorším menším vylepšením na 3.1, ktorá využíva signalizačnú rýchlosť 8 GT / s znamenajúcu reálnu rýchlosť na jednej linke v jednom smere o niečo menej ako 1 GB / s a u PCI Express x16 cca 15.8 GB/s.

Až v druhej polovici 2017 bola dokončená nová verzia PCI Express 4.0, ktorá zdvojnásobuje komunikačnú rýchlosť na 16 GT / s a teda niečo menej ako 2 GB/s v jednom smere na jednej linke a 31.5 GB/s cez x16 slot. Do x86 segmentu prídu prvé produkty pre PCI Express 4.0 približne v polovici tohto roka, keď túto verziu bude podporovať nová generácia AMD Ryzen procesorov a vzápätí by mali prísť napríkad prvé M.2 NVMe SSD.

Parametre plánovanej verzie 5.0 boli zverejnené už v polovici roka 2017, táto verzia opäť zdvojnásobuje komunikačnú rýchlosť na 32 GT/s. Použité je rovnaké kódovanie ako u 3.x a 4.0 128b / 130b a PCI Express 5.0 tak bude mať na x1 linke rýchlosť v jednom smere cca 3.9 GB/s a u x16 rýchlosť 63 GB/s.

PCI Express prepája navzájom procesor s niektorými dôležitými rýchlymi komponentami, grafickou kartou, sieťovou kartou, rozličnými radičmi pre ďalšie porty a protokoly. Čoraz dôležitejším použitím je pripojenie rýchlych flashových M.2 NVMe SSD, ktorých maximálna prenosová rýchlosť sa s rýchlym napredovaním technológie flash pamäte pomerne rýchlo zvyšuje.

Práve SSD sú jednou z prvých aplikácií, ktoré dokážu PCI Express 4.0 efektívne využiť hneď po jej príchode. M.2 SSD môžu využívať maximálne štyri linky PCI Express, to s verziou PCI Express 3.0 limituje ich rýchlosť na maximálnych teoretických 3.94 GB/s. Aj viaceré výkonnejšie SSD určené pre PC sa ale k tejto hranici už začali blížiť, keď už viaceré existujúce produkty majú maximálne rýchlosti od 3 do 3.5 GB/s.

Na veľtrhu spotrebnej elektroniky CES minulý týždeň bol už aj prezentovaný radič E16 od Phisonu podporujúci PCI Express 4.0 v prototype SSD s rýchlosťami 4 / 4.2 GB/s, ktorý má s rýchlejšou flash dosiahnuť maximálne rýchlosti 4.8 / 4.4 GB/s.




Najnovšie články:



Diskusia:

pcie 5.0 Od: limki | Pridané: 17.1.2019 18:20 A na ake vzdialenosti bude dana rychlost dosiahnutelna? Odpovedať Známka: -0.5 Hodnotiť:

Re: pcie 5.0 Od: Tvojamama | Pridané: 17.1.2019 19:01 Minimalne teda na dlzku zbernice lol Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:

Re: pcie 5.0 Od: Ondro MalyMedved | Pridané: 18.1.2019 6:08 Vzdialenosti odhadujem ako pomerne relativne vyrazne priekazne. Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: pci 5.0 Od reg.: ujo horar | Pridané: 18.1.2019 9:04 no predsa odtialto, potialto.. cize asi 50 mm.... Odpovedať Hodnotiť:

Re: pcie 5.0 Od: rouen | Pridané: 18.1.2019 9:14 https://www.youtube.com/watch?v=q5xvwPa3r7M Odpovedať Hodnotiť:

PCI Express 5.0 Od: f56 | Pridané: 17.1.2019 18:52 boha, furt zlepšujú a furt je málo Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:

Re: PCI Express 5.0 Od: princeps imperator dominator | Pridané: 17.1.2019 21:23 mne to stači Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:

Re: PCI Express 5.0 Od: jjdjdn | Pridané: 18.1.2019 7:50 Pretoze co je vela to je malo Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Slepa cesta. Od: Kutil | Pridané: 17.1.2019 19:36 Lepsie by bolo pouzit opticke kable, tam su onakvejsie rychlosti. Ze to este kompetentnych nenapadlo sa cudujem. Odpovedať Známka: -1.7 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: zxcvbn | Pridané: 17.1.2019 20:25 Vsak zaloz kickstarter kampan, mozno si prvy komu to napadlo, takze rychlo konaj, kym tento grandiozny napad neukradne nejaky vietnamec z vecierky co chodi na dsl.sk Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: DreveneZelezo | Pridané: 17.1.2019 21:16 AMD, Intel, Tesla...ich ludia chodia prave sem, inak by ich produkty stali za certa... Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:

ultraradikalny faktizmus Od: syntaxterrorXX. X | Pridané: 17.1.2019 20:26 Ono... bez vyriesenia specifikacie DRM pre opticke kable to napada len priekazne nekompetentnych. Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:

Re: ultraradikalny faktizmus Od: BRrrrrrM brrrrm | Pridané: 18.1.2019 8:03 DRM je pasé. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: slepy kutil | Pridané: 17.1.2019 20:37 Trebalo by patentovat opticku paticu pre CPU Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: Kutil | Pridané: 17.1.2019 21:32 Cele som to prehodnotil. V dnesnej dobe je zbytocnost mat rozne medzipamate. Treba skonstruovat taky rychly disk, ze bude zbytocne vobec pouzivat ram ako taku. Nepoviem, na disku si moze soft utilita vyclenit priestor na casto pouzivane data, to je uz dnes v podobe ram disk utilit a pc s tymto nastavenim su prve v rebrickoch benchmarkov. Cim menej ventilatorov, krutiacich sa suciastok, tepla, plosnych spojov. Treba to cele maximalne zjednodusit a vsetky funkcie napchat do rychleho disku s neobmedzenym poctom zapisov, ktory bude sluzit aj ako zakladna doska, zvukova karta, graficka karta a ostatne vymozenosti. Musime sa na problem pozriet s odstupom, pouzit nove materialy a nezotrvavat v starych strukturach a postupoch. Odpovedať Známka: 1.8 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: grepfruit | Pridané: 17.1.2019 21:51 Bingo, pointa nieje mat coraz rychlejsie zbernice a CPU a pridavat jadra/ramku, ale eliminovat pocet nutnych medzikrokov na dosiahnutie finalneho vysledku. @SSD: nemalo nahodou svojho casu HP nieco v Lab-och co zavanalo memristormi okolo ~2011-2012? Tiez to malo vraj "nekonecne" mnozstvo prepisov a zmena impedancie bola takisto radovo rychlejsia nez zmena kapacity (=> nizsie latencie). Tym padom by sa mohli odstranit pamate RAM a ostala by nam masina cca ako si popisal. Akurat by to chcelo komplet odist od konceptu Van Neumann-a a zaviest out-of-the-box thinking, ale aj na tom HP pracuje co som postrehol. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

ultraradikalny faktizmus Od: syntaxterrorXX. X | Pridané: 18.1.2019 7:18 Potvrdit skutocne odhodlanie eliminovat pocet nutnych medzikrokov na dosiahnutie finalneho vysledku je mozne priekazne len spontannym potratom. Odpovedať Známka: -8.5 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:20 WAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAW, to este nikoho nenapadlo Drviva vacsina beznej masy zije v sladkej nevedomosti o tomto svete. Svet sa riadi vacsinou nepriamymi umerami a nie priamymi umerami, aj ked to sprvu pripada divne. y = 1/x, resp. vo vseobecnosti y = k/x je k je konstanta je rovnicka nepriamej umery jak ju pozname zo skoly, resp. inak xy=k, teda sucin dvoch velicin je k(onstanta). Tu za pozornost stoji odstavec A) A) zoberme si rychlost zaznamoveho media (latencie ci kontinualka) a jeho kapacitu: 1) registre CPU, latencia 1-2 CPU cykly (zlomok ns), rychlost jednotky TB/s, alebo aj viac, kapacita radovo 100 B ci 1 kB 2) L1 cache CPU, dnesne CPU maju taky rychly cache system, ze pred 15 rokmi by sme z toho odpadli, latencia 3-4 cykly (zlomok ns), kontinualne rychlost citanie/zapis radovo stovky GB/s (najnovsie L1 cache Intelu maju kontinualky az 1 TB/s !!!) a kapacita zopar 10 ci zopar 100 kB Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: lololol | Pridané: 18.1.2019 9:06 zase ten intel-dementel, prečo ho furt všade tlačíš?! Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:21 3a) L2 cache CPU, latencia 10-12-14 cyklov CPU (jednotky ns), kontinualny pristup stale mnoho stoviek GB/s, latencia desiatky cyklov CPU (cca 30-50), kapacity radovo MB 3b) L3 cache CPU, latencia desiatky cyklov CPU (stovky ns), kontinualny pristup stale okolo 100 GB/s (ale uz sa v pomalosti blizi k rychosti RAM), latencia desiatky cyklov CPU (cca 30-50), kapacity radovo MB ci 10 MB 4) RAM, latencia tisice CPU cyklov (radovo cca 50-100 ns), kontinulany pristup 1 - 40 GB/s od suchej single channel 266 MHz DDR2 po tripple/quad channel DDR4 4000 MHz, kapacita radovo GB ci desiatky GB 5) SSD, latencia statisice CPU cyklov (radovo cca 0,1 mikrosek), kontinualny pristup radovo 100 az 1000 MB/s (30 MB prve SSD az 3000 MB/s posledne nvme SSD), kapacita radovo niekolko 100 GB az 1TB Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:21 6) HDD, latencia miliony/desiatky milionov cyklov CPU (radovo 10 milisek), kontinualny pristup radovo 100 MB/s (od 20 MB/s pri suchom 60-80 GB modeli spred 15. rokov po 170-200 MB/s dnesnych diskov), kapacity radovo jednotky TB 7) zalohovacia paska, latencia miliadry/desiatky miliard cyklov CPU (az niekolko desiatok sekund! sa musi pretacat), kontinualny pristup radovo stovky MB/s, kapacity radovo TB, ci az desiatky TB Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:21 Zavislosti nie su presne, bavime sa o rádovych údajoch (a este v ramci jednej doby), aby niekto nepindal ze tento disk da iba 70 MB/s a tento 170 MB/s a tato zalohovacia paska gen4 iba 50 MB/s a tato gen7 az 200 MB/s ... Samozreme suvisi to s tym, co nam dovoli fyzikalna realita, ale na velmi velky a sucasne velmi rychly storage by sme potrebovali velmi sofistikovane technologie, ktore by boli sucasne velmi nachylne na poskodenie a velmi narocne na udrzbu a udrziavanie. Zoberme si hustotu ulozenia v DNA: je to uzasne (o mnoho mnoho rádov inde), ale technologia a rezia na vyrobu a udrziavanie zivota je troska ina ako tcechnologia a rezia na vyrobu a udrziavanie CD, DVD, BR, SSD, HDD ... Krasna nepriama umernost: cim vacsia kapacita, tym nizsie rychlosti (pristupove doby aj kontinualne) a naopak. Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:22 B) mnozstvo informacia a ich trvacnost: Vztah nie je samozrejme uplne presny (napr. linearny ci logaritmicky), avsak korelacny koeficient je prilis velky aby sme ho ignorovali. Cim viac informacii na mediu, tym ma mensiu zivotnost, plati to od napisov v kameni z cias stareho egypta spred 3 tisicroci pred Kristom (mnozstvo informacii radovo 1 kB, trvacnost radovo 10000 rokov) ci papyrusove zvitky az po heliove ci sindlove 8-10-12-14-15-16 TB HDD. Do minulosti by sme dokonca mohli ist az po zaznam cisel do vestickej vrublovky (kost vlka spred 35 tisic rokov, kde su zaznacene prirodzene cisla do 20 ako zarezy). Vsetka cest niektorym diamantovym super-hyper trvacnym DVD, ktore sa snazia vytrcat od regresnej priamky. Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:22 A opat krasna nepriama umernost: cim vacsia kapacita tym mensia trvacnost a naopak. Data na 14 TB disku iste nevydrzia 35 tisic rokov, ani 5 tisic, ani tisic, ani 100 ... aj keby sme sa ohno starali jak o oko v hlave. A data na takom disku volne pohodeneho v prirode (pretoze tie vytesane napisy v kameni volne pohodene v prirode su) tak data na disku nepreziju asi ani jeden mesiac. Samozreme opat suvisi to s tym, co nam dovoli fyzikalna realita a takisto opat to suvisi s technologiou a udrziavanim (nase technologie a shopnosti takehoto udrzuiavania sa postupom casu samozrejme zlepsuju). Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:22 C) mnozstvo informacii a orientacia/vyhladavanie novych/filtrovanie informacii: Ich sucinom moze vzniknut nieco ako "efektivita spracovavania a narabania s informaciami" a sucin tychto velicin je cca radovo konstantny (opat vsak len fuzzy priblizne), t.j. ked sa jedna velicina zvacsi (napr. mnozstvo informacii), druha sa zmensi (schopnost orientacie/vyhladavania/filtrovania novych informacii) no a opacne. Nech zije Google, ktory chvalabohu "kazi" toto pravidlo a vytrca mimo regresnej priamky. Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:23 D) ze by sme zabrdli do kvantovej mechaniky, podla ktorej urcit zaroven presnu polohu a presnu hybnost subatomarnych casti je nemozne? Akoze nam to vyzera princip neurcitosti zapisany rovnickou: (detla_d)*(delta_p) > 2*pi*h .. t.j. nepresnost v urceni polohy KRAT nepresnost v urceni hybnosti je vzdy vacsia ako konstanca 2*pi*h (kde h je planckova konstanta) ... zasa sucin dvoch vecilin: nepresnost v urceni polohy a nepresnost v urceni hybnosti. Chvala panu bohu (ci inej nadprirodzenej entite), ze planckova konstanta je tak mala, inak by boli kvantovo-mechenicke prejavy na poriadku dna aj v makroskopickych meritkach a kvantovo neurcite by boli nielen atomy, ale napr. aj bunky pod optickym mikroskopom ... Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:23 E) sucin univerzalnosti stroja a jeho spotreby (resp. ak chceme tak aj efektivity v opacnom zmysle) je opat fuzzy konstantny. Cim viac univerzalny stroj/suciastka, tym mensia efektivita a vyssia spotreba. CPU moze mat sice spotrebu 125-130 W (ak ide naplno), ale zato je sakramentsky univerzalny, ze by sa Turing v hrobe obracal. GPU moze mat sice efektivitu 50x vacsiu, ale zato nie vsade, iba pri grafickych operaciach, resp. customizovanych GPGPU vypoctoch, ktore sa nam krkolomne podarilo optimalizovat rozchodit, ale Total Commander ci OS si na GPU nespustim. Moze existovat super-hyper hardverovo specializovany cip s este 100x lepsou efektivitou oproti VGA (spotreba 0,01 W na GFLOP), ale taky cip vie robit len jednu jedinu konktretnu ulohu/vypocet ci triedu uloh (napr. akcelerovat multimedia konkretnymi kodekmi ci akcelerovat patricne kryptograficke algoritmy pri tazeni *coinov) a okrem toho bez prepacenia nevie ani hovno (lebo ani OS na nom nenabootoje). Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:23 Opat netreba zabudat na technologie a udrziavanie (v ktorych sa postupom casu zlepsujeme). To aby niekoho nenapadlo sa pytat na efektivitu babbegovho diferencialneho stroja pohananeho parou ci byciklom ci usmevom. SUMA SUMARUM: chcelo by to prevratnu technologiu, ktora by sakra vytrcala od regresnej priamky zobrazenej v grafe s exponencialnou mierkou - a to aj zohladnenim plynutia casu. Proste prekonat takych 9 az 12 rádov - aby sme DNES mali napr. 10000 TB = 10 PB storage s neobmedzenym poctom prepisov, s kontinualkou a latenciou/IOPS ako L1 cache v CPU, t.j. napr. 1 TB/s a cele bolo teda zaplnene za 3 hodinky :))) Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:26 a ten storage by sucasne zral 10 W pri zapise a 7 W pri citani :) Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od reg.: Pjetro de | Pridané: 18.1.2019 8:27 mal by 71 gramov a velkost m.2 disku Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

ničivý praktik S005E0018 Od: syntaxterrorXX. X | Pridané: 18.1.2019 8:29 Lenze co ak je prevratna technologia postavena priekazne prave na zabudani? Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: Kutil | Pridané: 18.1.2019 12:16 Musime vziat do uvahy aj technologie strojoveho ucenia (v sucasnosti implementovane najmä v mobiloch) a sposob ukladania dat na taky disk. Tu by paradoxne mohlo platit, ze cim dlhsie by sa disk pouzival (jednotlivec s urcitymi navykmi), tym by bolo cele zariadenie rychlejsie, nakolko by sa zrychlilo citanie vzhladom na predikciu a strojove ucenie. Ukladanie dat by malo byt bez entropie a jednotlive subory a programy by mali byt ukladane v jednotlivych sekciach a medzi nimi volny priestor, cize pri zapise a citani znamych suborov by vzhladom na strojove ucenie citacie zariadenie presne vedelo kde ma hladat, cim by sa zmensila latencia. Najlepsie by bolo, keby pri primeranej spotrebe bol citany neustale cely disk naraz a kontinualne. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: Menovec. | Pridané: 19.1.2019 11:03 A ako by to vedelo?? Na to "vedenie" zasa potrebuje pamäť. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: jozkoprocko | Pridané: 18.1.2019 2:41 Limitom pre prenos signalu medzi dvoma elektronickymi podsystemami zatial nie je rychlost signalu v mediu ale frekvencia, na ktorej musia tie koncove systemy bezat. Optosuciastky maju nejake oneskorenie a na tak malu vzdialenost sa neoplati elektricky signal prevadzat na opticky a potom nazad. Keby si mal rychlejsi prenos signalu mediom, tak dosiahnes len mensiu latenciu, nie nevyhnutne vyssiu rychlost prenosu. Ak sa signal siri 2x rychlejsie optickym vlaknom ako medenym vodicom, tak spravis 2 medene vodice a si na tej istej prenosovej rychlosti. Ak potrebujes pretlacit 1 Gbit za sekundu (na povedzme 20 cm), tak jeden bit bude trvat jednu nanosekundu v optickom vlakne a teda frekvencia odosielania je 1 GHz. V medenom ale za jednu nanosekundu (pri tej istej frekvencii odosielania) prejde len 10 cm. Ak ale vysleme dva bity paralelne, tak za 2 nanosekundy prejdu tie 2 bity 20 cm, cize akurat tolko, co v jednom optickom vlakne 2 bity seriovo. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: Robo10111 | Pridané: 18.1.2019 7:45 prosim vysvetli to tvoje tvdenie ze ide signal v medi 2x pomalsie ako v optike. Podla mna nieje problem s rychlostou signalu ale s tym kolko ho pride na koniec vedenia, pri vysokych frekvenciach je to velmi zlozite a vacsina sa ti vyziari do okolia. + Pri tom tvojom poslednom priklade si zabudol pripocitat latenciu prevodnikov pri tej optike. Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: acsdvdfg | Pridané: 18.1.2019 8:37 uvadza sa 60-70% svetla, http://fyzweb.cz/odpovedna/index.php?id=7148 , ale svetlo ani v tej optike nepojde 300k/sec, to len vo vakuu. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: jozkoprocko | Pridané: 18.1.2019 11:11 To som pouzil len ako priklad aby bolo zrejme, ze aj napriek 2x pomalsej rychlosti sirenia signalu je mozne dosiahnut tu istu rychlost prenosu udajov. V optickom vlakne sa svetlo siri podla typu zhruba 60% rychlostou svetla vo vakuu (c). Primarnym faktorom pre rychlost svetla je tu index lomu svetla. Avsak opticke vlakna sa dnes pouzivaju na ovela vacsie vzdialenosti a nie na DPS. Vypocet rychlost signalu v medi v DPS je dost komplikovany. Zvacsa sa pre DPS uvadza rychlost zhruba polovicna voci c, cize nie tak daleko od optickeho vlakna. Vo vysokorychlostnej elektronike je velmi dolezite, aby signal, ktory sa siri po viacerych linkach, dorazil na druhu stranu naraz. Mozno si niekedy videl na PCB, ze niektore cesticky su zdanlivo zbytocne pozatacane a tym predlzene. To je dosledok tzv. "length matching". Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: Menovec | Pridané: 18.1.2019 18:37 Tie zbytočne pozatáčané cestičku sú aj v staršej audio technike. Z celkom iného dôvodu... Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: alter012 | Pridané: 18.1.2019 4:02 A ty vieš kde sú tie zbernice ? Asi nie , keď tam chceš dať optické káble! Alebo zase iba aby si sa pripomenul..... Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: Asdf3 | Pridané: 18.1.2019 6:40 Intel to uz riesil niekolko rokov dozadu. Vid aj preto thunderbolt port bol zamyslany ako opticky, ale prisli nato, ze to nejako nejde. Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:

Re: Slepa cesta. Od: Menovec. | Pridané: 18.1.2019 18:17 A akože čo nejde? Odpovedať Hodnotiť:

Smekam klobouk Od: grepfruit | Pridané: 18.1.2019 12:32 jeden by ani nepovedal kolko je tu expertov/fyzikov na tomto portali. Tuto diskusiu by trebalo vytesat do kamena nech sa zachova pre buduce generacie, co vsetko vyhladavaju na FaceTube (a optimalne z tesania spravit viralne video, ved kto by chodil niekam peso ked je vsetko na webe). Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Pridať komentár