Prvá loď SpaceX určená pre ľudskú posádku, Crew Dragon, dnes poobede úspešne uskutočnila poslednú fázu svojho prvého testovacieho letu, zostup na Zem z ISS a pristátie v Atlantickom oceáne.
Loď pristála v plánovanej lokalite a plánovanom čase, o 14:45 nášho času, informuje NASA. V poslednej fáze pristávania sa aj Crew Dragon podobne ako iné lode doterajšej éry spolieha na padáky, nemá aktívny pohon.
Crew Dragon pristátím dokončila svoj prvý testovací let, ktorý začal štartom pred týždňom v sobotu o 8:49. Loď letela bez ľudskej posádky, počas misie sa samozrejme ale realizovali testy podmienok pre let ľudskej posádky. Na figuríne Ripley, ktorá v lodi letela, bolo viacero senzorov monitorujúcich vplyv letu na posádku a podmienky v lodi sa overovali aj po spojení s ISS.
NASA a SpaceX doteraz neinformovali o žiadnom identifikovanom probléme, samozrejme k dispozícii ešte ale nie sú informácie o podmienkach v lodi pri zostupe a pristávaní.
Crew Dragon vznikla výraznou úpravou doterajšej lode Dragon používanej ako nákladná loď na prepravu na ISS, účelom Crew Dragon budú najmä misie vyvážajúce astronautov na ISS. Crew Dragon dokáže vyniesť na ISS až 7-člennú posádku.
Po prvom testovacom lete bez posádky by podľa naposledy zverejneného harmonogramu by mal v júni nasledovať test štartu simulujúceho nefunkčnú raketu s prerušením letu a únikom lode a prvý testovací let s ľudskou posádkou by sa mal uskutočniť v júli.
Minulotýždňový štart Falcon 9 s Crew Dragon (video: SpaceX)
Po ukončení programu raketoplánov v 2011 musela NASA v posledných rokoch využívať pre vynášanie astronautov služby ruského vesmírneho programu Roskosmosu. V roku 2014 si následne objednala vynášanie astronautov od súkromných spoločností SpaceX a Boeing, termíny prvých letov sa ale už viackrát posunuli. Prvý testovací let lode Boeingu CST-100 Starliner je podľa posledných informácií plánovaný najskôr na apríl.
Ono, inak mame stastie, ze Zem nie je prilis velka. Keby bola omnoho vacsia, tak mame napr. problem dostat sa na orbitu aj "konvencnymi" metodami. Problem je mnozstvo paliva + naklad.
Vytah je stale problem a nejaky gravitacny pohon, to je stale Sci-fi
Pjetro de tu asi pred rokom daval nejake rovnice, ze keby Zem mala napr. dvojnasobny priemer, tak na povrchu by stale bolo gravitacne zrychlenie okolo 1G. Takze uplne v pohode pre vyvoj zivota, tak ako ho pozname.
Ale odletiet (vypustat satelity) z takej Zeme by uz bolo velmi narocne.
Re: sak preco
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
8.3.2019 21:20
No ale to vôbec nie je pravda. Keby mala Zem dvojnásobný priemer a rovnakú hustotu, bolo by na povrchu 2 g (osemnásobná hmotnosť, štvornásobné r^2). Lenže v skutočnosti by pri dvojnásobnom priemere bola omnoho ťažšia, vnútro by sa riadne stlačilo a na takú planétu by bolo treba možno 30× toľko hmoty, nie len 8.
Na druhej strane úniková rýchlosť rastie s odmocninou z M/R, takže áno, viem si predstaviť konfiguráciu, kde sa dá žiť, ale je problém odletieť :-)
neprihlásený 
