neprihlásený Nedeľa, 4. mája 2025, dnes má meniny Florián
Druhý medzihviezdny objekt sa začal Slnku vzďaľovať

Značky: vesmírveda a výskum

DSL.sk, 9.12.2019


Kométa 2I/Borisov, ktorá je len druhým objektom prichádzajúcim z medzihviezdneho priestoru detekovaným v Slnečnej sústave, sa v nedeľu dostala do najbližšieho bodu svojej trajektórie k Slnku a v súčasnosti sa mu už vzďaľuje.

Kométa bola najbližšie Slnku vo vzdialenosti približne 300 miliónov km.

Kométa priletela sponad roviny našej sústavy zo smeru súhvezdia Kasiopeja a opustí ju smerom k súhvezdiu Ďalekohľad.

Podľa novembrových informácií astronómov z Yalovej univerzity má pevné jadro kométy priemer len približne míľu, cca 1.6 km. Po zohriatí Slnkom je ale jej koma spolu s chvostom výrazne väčšia ako Zem a chvost je podľa astronómov dlhý cca 161 tisíc km.

Najbližšie k Zemi má byť kométa ku koncu decembra, pričom vzdialenosť má dosahovať o niečo menej ako v prípade minimálnej vzdialenosti od Slnka.


Kométa 2I/Borisov a porovnanie jej veľkosti so Zemou, kliknite pre zväčšenie (foto: Pieter van Dokkum, Cheng-Han Hsieh, Shany Danieli, Gregory Laughlin)



2I/Borisov je len druhým medzihviezdnym objektom detekovaným v Slnečnej sústave. Prvým bol objekt 1I/2017 U1 alebo tiež Oumuamua, ktorý bol výrazne bližšie k Zemi ako 2I/Borisov.

1I/2017 U1 bol detekovaný pred dvomi rokmi, mal veľkosť v desiatkach až stovkách metrov. Podľa výpočtov trajektórie priletel sponad planetárnej roviny slnečnej sústavy zo smeru súhvezdia Lýra, preťal ju 2. septembra 2017 bližšie k Slnku ako obieha Merkúr, 9. septembra bol najbližšie Slnku a jeho gravitačným vplyvom výrazne zmenil smer a znovu začal stúpať oproti planetárnej rovine. Najbližšie Zemi bol 14. októbra, vo vzdialenosti cca 24 miliónov km. Slnko objekt výrazne urýchlilo a po zmene trajektórie smeruje do súhvezdia Pegasus.

Prvýkrát sme ho detekovali, keď sa už Zemi vzďaloval, 19. októbra teleskopom Pan-STARRS 1.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Android smartfóny budú po pripojení monitora fungovať ako desktopové PC
Raspberry Pi zlacňuje populárne modely
TikTok dostal za nedostatočnú ochranu dát Európanov pokutu 530 miliónov eur
Populárna databáza Redis opäť mení licenciu, vracia sa k open source
Sonda Psyche má problém so svojim elektrickým pohonom
20% až 30% kódu Microsoftu generuje AI
Počas MS v hokeji budú v DVB-T stanice Joj v HD bezplatne
UPC v Česku spustilo 2 Gbps pripojenie
Veľkému operátorovi unikli dáta o SIM. Vymieňa ich, nemá ich ale dostatok
Vydaný Firefox 138, širšie sprístupnil podporu skupín kariet


Diskusia:
                               
 

Veď ani aby sa približoval ho nik neprosil, tak nech sa priekazne detekuje sám.
Odpovedať Známka: -1.1 Hodnotiť:
 

ja by som ho aj poporosil, ale som nevedel že sa približuje
Odpovedať Hodnotiť:
 

"sponad" ; "stúpať"
Ludia zaviedli do jazyka pojmy vyjadrujuce smer ci vzdialenost (rozdiel vzdialenosti / polohu) voci tazisku Zeme, respektive voci ekvipotencialnej ploche s rovnakym gravitacnym potencialom (geoidu).
Tak ma zaujima, kde je "nad" alebo kam je "stupat" voci (oproti) planetarnej rovine. Takmer by sa dalo pytat, voci rovine ktorej planety - pokial mi je zname, planety Slnecnej sustavy sa nepohybuju po spolocnej rovine* takze aj slovne spojenie "roviny našej sústavy" je trochu neurcite.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Myslim, ze kazdy idiot co ma aspon polovicu mozgu, vetu pochopil a nemusi robit zo seba mudrlanta.
Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:
 

Pochopila moja veta tiež no nie dobre napísaná.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

mali napísať voči ekliptike a nemusel si tu mudrovať :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Rovina našej sústavy je úplne presne určená, je to rovina kolmá na celkový moment hybnosti, zvaná tiež Laplacova. A tu sa myslí ekliptika, s konvenčným "nad" v smere severného pólu. Ale to si vedel...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Den som cakal (o polnoci ani rano som diskusiu nekontroloval) na odpoved od Kvík?-a

Neviem v ktorom storoci sa europania zjednotili a ustalili na orientacii globusu so severnou pologulou (viac-menej)hore. U dvojrozmernych papierovych map tazko hovorit hore-dole, tie sa zvykli klast na stol vodorovne (ak neviseli na stene). No ani v 21. storoci ked sa vsetko riesi na obrazovkach orientovanych zvacsa zvisle, profesionali nepouzivaju slova hore-dole koli jednoznacnosti. Napr. riadenie letovej prevadzky striktne nariaduje pouzivat sever-vychod-juh-zapad. Meteorologia detto.

Nevedel som ze v "nebeskej mechanike" je tiez uzus orientovat polpriestor od ekliptiky kam (viacmenej - plus-minus tych cca 23°) smeruje severna pologula Zeme "hore". Takze tvoj (ked uz si tykame ;-) predpoklad v poslednej vete je nespravny.

Dakujem za odpoved
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Taktiez dakujem za relativne obsiahlu ale hlavne presnu a komplexnu odpoved - o rovine kolmej na celkovy moment hybnosti mi nenapadlo uvazovat. Nevedel som ze existuje (zjavne zavedeny) pojem Laplace-ova rovina.
Z takychto dovodov som do vcerajsieho prispevku napisal ku slovu rovina hviezdicku.

Kvik? znova nesklamal!

Pluto sa uz za planetu nepovazuje a uhol roviny Merkuru nieje velmi extremny voci ostatnym. Ale teraz premyslam nad tym, ze drvivu vacsinu hmoty nasej sustavy tvori Slnko. Jeho hmota sice nieje velmi daleko od taziska ale i tak predpokladam, ze sa s prevahou podiela na celkovom momente hybnosti. A ked si predstavim (uvedomim) ako sa tam prelieva hmota (je tekute) - oceanske prudy ci tektonika Zeme je v porovnani s tym nic - tak si kladiem otazku, ako (a ci) sa meni smer (vektor) momentu hybnosti...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Hej, ale s Laplacovou rovinou je problém: je síce fyzikálne úplne presne určená, ale veľmi zle sa meria (musíš poznať všetky telesá, a to ich pohyb aj rotáciu). Preto sa pre praktické účely lepšie používa ekliptika, aj keď tá sa zase mení, takže treba udávať aj epochu. Vektor momentu hybnosti sa v čase nemení (až na nejaký galaktické slapy alebo medzihviezdnych pútnikov ako 'Oumuamua alebo 2I/Borisov, ale to sú veľmi slabé efekty).

To so Slnkom nie je dobre, síce tvorí 99.9% hmoty, ale tá hmota je zároveň veľmi blízko stredu, takže rameno je malé. Najviac momentu hybnosti nesie Jupiter -- má iba asi tisícinu hmotnosti Slnka, ale zase je vyše 1000 polomerov ďaleko. Jupiter má asi 2e43 Js, rotácia Slnka iba asi 2e41 Js. Hrubý výpočet mi dal o trochu viac, ale dá sa to všetko nájsť :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Príliš to komplikuješ. Stúpať znamená ísť v smere klesajúceho gravitačného pôsobenia a klesať znamená ísť v smere rastúceho gravitačného pôsobenia, pričom je úplne jedno voči akému objektu, či skupine objektov, bodu alebo rovine či nepravidelnému útvaru alebo hoci len gravitačnej anomálii.
Odpovedať Hodnotiť:
 

..tak už odchádzajú..
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

??? tie kométy boli dve?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

A to v rámci ktorej referenčnej sústavy ?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Pridať komentár