Spoločnosť SpaceX v pondelok v krátkom čase opäť úspešne vyniesla na obežnú dráhu ďalších 60 satelitov jej pripravovaného satelitného systému pre poskytovanie pripojenia k Internetu Starlink a okrem dvoch prototypov už vyniesla 300 Starlink satelitov.
Pri pondelňajšom štarte na rozdiel od doterajších štyroch boli satelity vynášané menej náročným spôsobom na nižšiu eliptickú orbitu vo výške podľa dostupných informácií len 227 km bez druhej aktivácie motora druhého stupňa. Satelity, ktoré sú veľmi jasné kvôli vysokej reflexnosti ich povrchu a opakovane ich kritizovali profesionálni astronómovia z viacerých projektov, tak budú zrejme v blízkej budúcnosti ešte viac viditeľné a kritizované.
Vzhľadom na vysoký počet satelitov patrí náklad s hmotnosťou viac ako 15 ton medzi úplne najťažšie náklady letov Falcon 9. Napriek menej náročnému štartu oproti vynášaniu predchádzajúcich Starlink satelitov sa ale nepodarilo SpaceX úspešne pristáť s prvým stupňom rakety.
Ten mal pristávať na lodi v oceáne, loď ale netrafil. V oceáne mal ale pristáť mäkkým pristátím. K čomu prišlo a či bude prvý stupeň zachrániteľný nie je zatiaľ jasné.
SpaceX plánuje pre Starlink mnohé tisícky satelitov, prvých viac ako 4.4 tisíc má byť na orbitálnych výškach 550 km a 1110 až 1325 km, ďalších viac ako 7.5 tisíc na výrazne nižších orbitálnych výškach medzi 335 a 345 km. Spoločnosť podala žiadosti aj na ďalších 30 tisíc satelitov pre orbity medzi 328 až 580 km, podľa prezidentky spoločnosti ale zatiaľ nie je isté že použijú až takýto vysoký počet satelitov.
Prenos z pondeľňajšieho štartu (video: SpaceX)
Masívne konštelácie satelitov pre poskytovanie pripojenia k Internetu s tisíckami satelitov pripravujú aj ďalšie spoločnosti, najmä Amazon a OneWeb.
SpaceX plánuje spustiť službu pripojenia cez Starlink minimálne v USA už v polovici tohto roka a globálne pokrytie má systém dosiahnuť ešte v tomto roku.
Zatiaľ nie sú známe parametre pripojenia ani cena. V minulosti SpaceX avizovala maximálnu rýchlosť pripojenia jedného užívateľa 1 Gbps, ponúkané užívateľské programy ale samozrejme nemusia dosahovať až takúto rýchlosť. Spoločnosť najskôr avizovala latenciu 25 až 35 ms, vďaka satelitom na nižších orbitách má byť oproti prvotným plánom nižšia aj na úrovni 15 ms.
Pokiaľ ale počas mäkkého pristátia v oceáne nedošlo k aktivácii výnimky na vyhnutie sa lodi, je v algoritme na niektorej z vyšších riadiacich úrovni priekazne buď riadny megafail alebo nášlapná mína.
Narocnostou startu sa v tomto pripade mysli, kolko paliva bude potrebne na let hore. Maju na to vplyv 2 faktory - vaha nakladu a na aku drahu ju treba umiestnit. Cim viac paliva je treba na let hore, tym menej ho zostava na navrat.
neprihlásený 
