neprihlásený Streda, 29. júla 2026, dnes má meniny Marta
Stallman sa ospravedlnil za tvrdenie, že v Mac OS X je backdoor

DSL.sk, 29.9.2009


Richard Stallman, ústredná postava projektov GNU a Free Software Foundation, odvolal a ospravedlnil sa za svoje tvrdenie o prítomnosti zadných vrátok v Mac OS X.

Stallman v minulosti viackrát tvrdil, že v proprietárnych operačných systémoch Windows a Mac OS X bez dostupných zdrojových kódov sa nachádzajú zadné vrátka respektíve mechanizmy, ktoré umožňujú Microsoftu a Apple meniť inštalovaný softvér bez súhlasu užívateľa.

V prípade Windows je toto tvrdenie pravdivé minimálne v prípade užívateľov, ktorí majú aktivované automatické aktualizácie s nastaveniami vyžadujúcimi upozornenie užívateľa na nový inštalovaný softvér. Microsoft ale takýmto užívateľom aktualizuje softvér zodpovedný za samotné automatické aktualizácie automaticky bez ich upozornenia.

Stallman pri tvrdeniach o Mac OS X vychádzal zo "zdrojov z Mac komunity".

"Teraz verím, že som bol dezinformovaný. Nie je známy žiadny dôkaz, že Apple nainštalovala zmenený softvér bez povolenia užívateľa," uviedol Stallman.

Stallman ale Mac OS X ako proprietárny OS podrobil kritike aj priamo v príspevku, v ktorom sa ospravedlnil za tvrdenia o backdoore v Mac OS X. Spoločnosť Apple podľa neho síce neinštaluje softvér bez súhlasu užívateľa, užívateľov ale napríklad v minulosti viackrát nútila na inštalovanie nových verzií softvéru nepriamo napríklad zmenou DRM v iTunes.

GNU a Free Software Foundation prispeli výraznou mierou k umožneniu existencie Linuxu a ďalších free operačných systémov založených na Unixe, keď vyvíjajú kľúčové softvéry používané v týchto OS. Medzi GNU projekty patrí kompilátor gcc, knižnica glibc, Gnome, Grub a základné unixové nástroje.



Najnovšie články:

Reálna výdrž notebookov už výrazne prekonala 30 hodín, vďaka ARM
Lodi na záchranu teleskopu Swift zlyhali dva systémy, budúcnosť misie nejasná
Po dronoch a routeroch USA zakázali aj zahraničné roboty a meniče
Apple predbehla Nvidiu a stala sa najhodnotnejšou firmou, krátko dosiahla 5 biliónov
Muž pri kontrole na hraniciach heslom vymazal GrapheneOS smartfón, USA ho obvinili
USA zakázali zahraničné routery, udelili výnimku aj Starlink routerom
Rumunsko kvôli stavu Dunaja odstavuje 50% výroby elektriny z jadra
Amazon plánuje ďalšie tisícky satelitov, budú poskytovať pripojenie smartfónom
Do DNS pribudla doména .web, domény sa budú dať registrovať tento rok
Let Starship bol čiastočne úspešný, pri ďalšom má už pristáť aj loď


Diskusia:
                               
 

Aj KDE, Mozilla Firefox, Chromium (nie Google Chrome), tusim Safari (aspon Webkit), Ubuntu atd.

A k teme, Stallman je sice velmi vyznamna osobnost, ale v nietorych veciach ma az prehnane nazory, a obcas toho nakeca. Aj ked teraz moze mat pravdu.
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

Suhlasim ze ma prehnane nazory ale je to potrebne aby sa veci pohli a tym ze sa usiluje dosiahnut jeho "extremne" vizie, sa dostaneme do stavu ktory bude optimalnejsi.
Je to klucova postava pre open source a raz mu bude cele ludstvo vdacne. Open source umozni velke uspory a tiez spristupni technologie aj ludom v rozvyjajucich sa krajinach.
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

nemyslim, ze OpenSource umozni velke uspory. Vzdy bude treba platit odbornikov na spravu, instalaciu, implementaciu.

Velke uspory v niektorych pripadoch ano, ale nie z hladiska koncovych instalacii ako skor samotneho vyvoja – vid. prave Mac OS X alebo WebKit – namiesto pisania svojho prehliadaca od zakladu si napr. Google ci Palm zobrali WebKit a dali ho do svojich produktov (Chrome, Android, WebOS)

To samozrejme znamena rychlejsi vyvoj a koncentrovanie sa na nove funkcie, nie znovuvyrabanie tych istych. Uspora pre firmy stavajuce na OpenSource dalsie produkty ano, ale nie pre koncoveho zakaznika. To je nezmysel.
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Nespominam specificky len koncoveho zakaznika, myslel som aj na to co si napisal - medzikomponenty a to sa deje uz dnes (na theregister.co.uk bol clanok nedavno ze open source v IT projektoch uz vyuziva dost vysoke percento, nepamatam si presne ale sa mi zda ze to bolo okolo 20 - 30%).

Ano systemy treba instalovat a spravovat ale pri proprietarnom systeme mas k tomu este aj poplatok za samotny softver. Pri open source ten nemas.

A nechapem logiku tvojej poslednej vety, ze ako to nebude uspora pre koncoveho zakaznika ?
Priklad projektu na ktorom pracujem, pouzili sme open source aplikacny server s tym ze na zaciatok to v pohode zvladne a znizi to cenu riesenia pre zakaznika (v buducnosti lahko mozeme prejst na proprietarny). Takisto sa pouzilo vela open source komponentov vo vyvoji softveru a tym sa znizil cas = znizene naklady.
Odpovedať Hodnotiť:
 

znizene naklady pre vyvojarov snad, v praxi to ale funguje tak, ze cena ostava projektovana, nie ta, ktora sa dosiahla usporami :)

Ak povodny rozpocet ZNIZUJETE ako firma, potom vsetka cest.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ak sa uz v projekte pocita s vyuzitim open source kodu, mozes zakaznikovi ponuknut lepsiu cenu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak mi vacsinou ideme do vacsich zakazok (veci do 5 mil dolarov sa u nas povazuju za male projekty) kde sa podavaju ponuky od viacerych a teda sa musis snazit byt co najlacnejsi inac neziskas business.
Odpovedať Hodnotiť:
 

máte preklep v nadpise
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:

Pridať komentár