Spoločnosti Intel a Micron dnes oznámili úspešné dokončenie vývoja výrobného procesu 25-nanometrovej NAND flash pamäte typu MLC, ktorej testovacie vzorky už v súčasnosti dodávajú partnerom.
Prvým vyrábaným 25-nm produktom spoločného výrobcu IM Flash Technologies vlastneného Intelom a Micronom bude 8-gigabajtový NAND MLC modul. Tento má plochu 167 mm2 a takmer dvojnásobnú hustotu dát ako doterajšie 34-nm čipy.
Nová flash pamäť je multi-level-cell pamäťou s dvomi bitmi informácie na bunku. Uplatnenie podľa spoločností nájde v mobilných zariadeniach s integrovanou flash pamäťou, externých pamäťových zariadeniach ale tiež flashových SSD diskoch, a to aj vo výkonných.
25-nm výrobný proces nie je najmenším výrobným procesom len u flash pamäti ale celkovo u polovodičových čipov, ďalšími najbližšími procesmi sú 32-nm u Intel procesorov, 34-nm u flash pamäti viacerých výrobcov a 40-nm u GPU.
25-nm flash NAND pamäť s kapacitou 8 GB (foto: Intel / Micron)
Masovú výrobu novej NAND flash pamäti odštartuje IM Flash Technologies v druhom štvrťroku tohto roka, prvé produkty postavené na novej pamäti sa majú objaviť na trhu v druhej polovici roka.
| |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| |
Konecne nizsia cena?
Od: ....
|
Pridané:
1.2.2010 19:41
To som zvedavy, ci bude aj cena lepsia- zodpovedajuca vyrobnym nakladom starel MLC a novej MLC.
|
| |
Re: Konecne nizsia cena?
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
1.2.2010 20:47
- ked sa zdvojnasobi hustota integracie tranzistorov, cena by mala byt polovicna, podobne ako pri prechode z 50 nm an 34 nm
- som zvedavy co a kedy vytasi Samsung, to je tiez nie celkom zanedbatelny hrac, zrejme 22 nm (po 34 nm)
|
| |
Re: Konecne nizsia cena?
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 10:37
inac ked dnes intelacky 32 gb slc 34 nm stoji 330 € a za rok bude 32 gb slc 25 nm stat 150 €, uz ludia zacnu rozmyslat (ja tez) nad kupou, nakolko intel-e slc ssd su fakt uz dnes huste maso (cisto particia na OS) ...
|
| |
Re: Konecne nizsia cena?
Od: waveeee
|
Pridané:
2.2.2010 15:08
zevraj sa z dnešnymi a v kratkej dobe dostupnymi technologiami bude dat ist niekam k 4nm. tak ja si ešte počkam lebo po predeleni z toho vychadzaju pekne ceny =)))
|
| |
Re: Konecne nizsia cena?
Od: waveeeee
|
Pridané:
2.2.2010 15:09
z>s
|
| |
.....
Od reg.: AeroPo
|
Pridané:
1.2.2010 20:40
Tá farebná škála má niečo spoločné s tou 25nm technologiou ?
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
1.2.2010 20:45
nie, to ma nieco spolocne s uzulilililililinkym pruzkom EM spektra v oblasti 380 az 780 nm, ktoremu hovorime viditelne svetlo - preco sa pytas?
|
| |
Re: .....
Od: b2un0
|
Pridané:
1.2.2010 22:14
Chcel vedieť, prečo ten výrazný farebný prechod, pán vedec.
|
| |
Re: .....
Od: good2know
|
Pridané:
2.2.2010 0:05
Mna taktiez zaujal ten farebny prechod,co ma vsak zaraza a udivuje uz dlhsie je fenomen menom Pjetro de.Jeho spektrum poznania je,sudiac podla jeho prispevkov, ozaj siroke a podla mna si mozno netrafil velmi daleko,ked si ho oslovil pan vedec..Pjetro de, si vedec,polyhistor,excesivny pouzivatel googlu,alebo to len ja som taky nevzdelanec ? Sorry za off-topic,ale raz som sa to musel(a) opytat :p
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 7:27
jaaaaaaj bohuzel neni som nyst (zapor "nebyt nic" sa ale netransformuje do tvaru "byt nieco"), polyhistori vyhynuli pred poltisicrocim, skoda
|
| |
Re: .....
Od: RIKK
|
Pridané:
2.2.2010 18:44
Pjetro de, ja len dodam... clovek muz, ma geneticky zakodovane sa specalizovat, ty ako jedinec naozaj disponujes obrovskymi znalostami s takmer akejkolvek oblasti.. si teda univerzalna superzena? alebo len nechces prijat, ze je normalne byt v niecom lepsi a v niecom horsi...??
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
3.2.2010 7:49
Jasne ze specializacia tu je od prvotnopospolnej spolocnosti pred 10-12 tisic rokmi :-) ked zacala domestifikacia zvierat a rastlin a cele polnohospodarstvo, dokonca uz aj predtym boli naznaky specializacie, ked muzi lovili a zeny sili pomocou sliach coby niti a kosticiek coby ihliel z kozi zvierat rozne veci. Ale predtym musel byt clovek vsestrannejsi (viac zvierackejsi) aby prezil, dnes specializovanejsi takze byt v niecom horsi a v niecom lepsi je dnes normalne :-) Mna zaujma veda ako taka, ale nerad sa ucim naspamat veci, napr. latinske nazvy 10 000 veci v biologii (nieze by som nieco take drzal v hlave, prave naopak). Naopak spolocenske vedy, dejiny a aj umenie su pre mna zahada (nemyslim tym ze umenie je zbytocne, prave naopak), ale u mna su vedomosti z tejto oblasti velmi mizive (bohuzial - nie ze by som sa tym chvalil) a vedel by som konkurovat podnapitym, ciganom s patrnymi znamkami mentalnej raterdacie.
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
3.2.2010 7:50
Teda viem ze Vincent van Gogh nebol hokejista a Mozart nejaky boxer, ale ze by som vedel o nich rozpravat hodinu ako clovek studovany, to sa povedat neda - prip. pozrem na obraz, sochu ci vypocujem skladbu a hned viem kto je autor - to u mna nehrozi. Opat zaklad ako Mona Lisa je jasny kazdemu (Leonardo bol aj vynalezca), ale hlbsie poznatky z oblasti socialnych vied buhuzial nemam - bohuzial, nie chvalabohu. Tot moja specializacia :-)
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
3.2.2010 7:54
Dusevne vlastnictvo (t.j. vedomosti) ludstva posledneho pol tisicrocia rastu exponencialne, preto je dnes uplne nemozne vediet "vsetko" (vsetko zname v tej-ktorej dobe) podobne ako v staroveku ci stredoveku, ked ucenci ovplyvali siedmymi slodobnymi umeniami, kde boli prirodne vedy, aj spolocensko-humanitne :-)
http://sk.wikipedia.org/wiki/ Sedem_slobodných_umení
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 8:23
Pravdu povediac neviem uplne presne ako a preco, ale je jasne ze svetelne spektrum je rozlozene. Ako prekrasne vidno od cervenej nalavo az po fialovu napravo. Bohuzial nase senzory (oci, okale, kukadla) su schopne registrovat len EM ziarenie od 380 po 780 nm, keby viacej, tak by sme videli viacej. Cely cip s rozmermi radovo 1 cm (radovo, teda najblizsie to ma k 1 cm, nie k 1 mm alebo 1 dm), mozno ma 0,7 cm, mozno ma 1,4 cm, ale radovo 1 cm, tak cely cip sa mozno chova ako hranol, kt. rozklada svetlo. Sice to moze mat suvis s velkostou tranzistorov, ale nielen s tym, kedze taketo farebne krasy mozno pozorovat aj na waferoch s 32-45-55-65-70-80-90-110-130-180 nm VGA ci CPU ci pamatovymi cipmi ... Zrejme to bude mat podla mna suvis aj s chemickym-molekularnym zlozenim najvrchnejsej vrstvy wafera ako pri zrkadle. T.j. viac veci v jednom.
|
| |
Re: .....
Od: Deer
|
Pridané:
2.2.2010 11:57
Je to asi uplne to iste ako pri lisovanych CDckach. Proste sa svetlo rolame na malinkych vystupkoch a podla ulha dopadu/pozoravatela vidis presne danu farbu.
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 8:23
Inac preco hranol rozklada svetlo? Lebo sa lame, ked prechadza z jedneho prostredia vzduchu do prostredia hustejsieho hranola, index lomu je iny a potom zasa z prostredia hranola do vzduchu kde sa opat lame, avsak takym sposobom ze luc svetla sa "roztiahne" do celeho spektra.
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 8:24
Podobne preco sa svetlo odraza od zrkadla, kedze zrkadlo nie je absolutne nic ine iba niekolko mikronova vrstva striebra na sklenenej tabuli? Podobne to suvisi s molekularnou strukturou povrchu. Vlnenia maju tentenciu byt pohlcovane na prekazkach velkosti radovo takej, aku ma vlnenie vlnou dlzku. Teda pre ziarenia na istej vlnovej dlzke bude prostredie vyplnene casticami velkosti radovo vlnovej dzlky toho ziarenia nepriehladne. Pre viditelne svetlo je nepriehladne prostredie plne castic s velkostami radovo 0,5 - 1 mikron a to su zhodou okolnosti svine ciastocky hmly. Radiove vlny sa zle siria v prostredi vacsich objektov (od aut cez budovy az cele hory - kedze ich vlnova dlzka sa pohybuje od metrov po kilometre). Ci ale mozeme chytit japonsku radiovu stanicu, kt. by vysielala na takych vlnovych dlzkach, ze by jej nevadili objekty na zemskom povrchu, tak to je ina vec suvisiaca so zakrivenim zemskeho povrchu a odrazanim ziarenia od istych vrtiev atmosfery atd, t.j. nie celkom easy vec.
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 8:26
No a dokoncenie zrkadla: povrch zrkadla je tak hladky (my ho vnimame na makroskopickej urovni ako "leskly") s nerovnostami par 100 atomov (10 nm), ze pre svetlo v oblasti 380-780 nm je povrch defacto rovny a moze sa odrazat v podstate dokonale podla zakona dopadu a odrazu. Na povrchu zrkadla nie su teda ziadne nerovnosti velkostou porovnatelne s vlnovou dlzkou viditelneho svetla. Na o preco je ta mikronova vrstva zo striebra? (je na nej nanesana este ochranna priesvitna vrstva samozrejme). Lebo keby bola z neuslahtileho kovu, velmi dlho by leskla neostala ze ano :-) Mohla byt este zo zlata, ale to je ztlo-leskle, aj z platiny (ta je tiez podobne striebro-leskla), ale ta je nenaaaaaaapadne drahsia.
|
| |
Re: .....
Od: RIKK
|
Pridané:
3.2.2010 9:53
v dnesnej dobe sa na tiie zrkadla pouziva skor hlinik, ma nizsiu reflektivitu, ale neoxiduje tak ako striebro a je lacnejsi :-)
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 8:26
Na druhej strane sa mozno snazit o povrch s nerovnostami v rozmedzi 380-780 nm a tento povrch by bol pre viditelne svetlo "absolutne matny", t.j. opak leskleho. Povrch s vacsimi nerovnostami ako 1 mikron (napr. 100 mikronov ci 1 mm) by bol pre viditelne svetlo tiez matny, ale nie absolutne a teda tak ako povrch s nerovnostami radovo 1 mikron. Staci prepilit zelezny roxor a v mieste resu je uz relativne pekny ale trocha matny kov. Vylestenim do absolutnej nadhery (zrejme nie v domacich podmienkach) mozno dosiahnut leskkost skoro ako pri zrkadle (zrkadlo sa ale nevyraba lestenim, ale pokovovanim z pripraveneho AgNO3) no a rez roxoru bude krasne leskly. "Lesklost" nebude ale taka ako pri zrkadle, t.j. nerovnosti na povrchu budu vacsie. Rez ale neostane leskly dlho ze ano, zelezo je svina.
|
| |
Re: .....
Od: featherl1ght
|
Pridané:
2.2.2010 8:22
Pjetro sa podla mna vyzna od medzigalaktickych letov az po riadenie atomovych ponoriek, podla mna pod jeho nickom smurfuje Palas Atena :P
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 8:23
presne :-)
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
1.2.2010 21:09
podobne farebnucke krasy mozes vidiet na cpu, ked su este na waferi
|
| |
Re: .....
Od: viva la fico
|
Pridané:
2.2.2010 10:54
Ano, ale 25 nm nie je podmienka. Funguje to ako difrakcna mriezka.
|
| |
Re: .....
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 11:30
jaaaaaaaaaj bohuzial nestudoval som fyziku a zavidim studovanejsim, ale teraz s odstupom casu by som asi aj chcel tu fyziku miesto chemie (matiku by som nemenil za nic na svete) + pripadne informatiku
|
| |
Phenom II X6
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
1.2.2010 20:51
A Phenom II X6 Thuban - 4 modeliky clanocek nyst?
|
| |
Re: Phenom II X6
Od reg.: Alino
|
Pridané:
2.2.2010 6:30
ja citam ze 4 modelky, aa mam rozmazane este oci po ranu, pan vedec
|
| |
Re: Phenom II X6
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
2.2.2010 7:28
No aj o 4. modelkach by mohov byt clanek. Bulvar necitam, ale keby tam boli obrazky v evinom ruchu, porozmyslav by som :-)
|
| |
25 nm
Od: jožko59
|
Pridané:
1.2.2010 22:30
a to take male može fungobať spravia ešte menšie a povedia že funguje len to nieje vidno
|
| |
amatéri
Od: mudrlant
|
Pridané:
2.2.2010 0:23
neviem ako iný ale ja mám vždy flash v piatok večer po 8 tequilách a to by potom mala byť 8nm flash. som lepší teda ako oni s ich 25nm flashkou ?
|
| |
Re: amatéri
Od: nobbirkit
|
Pridané:
2.2.2010 8:17
mas aj automaticke mazanie dat ? a vyradenie zlych sektorov? :D
|
| |
quakelive.com
Od: spamer
|
Pridané:
2.2.2010 8:20
uz som si tu par krat vsimol nejakych quakerov takze ak by sa niekto chcel zucastnit malickeho svk turnaju tak www.adore.hostei.com pripadne #quake.sk @ irc.quakenet.org :))) sorry za spam :)
|
| |
nc šumne
Od: lackoš
|
Pridané:
2.2.2010 16:38
juj fajni obrazok k tomu dali hned si to kupim :D
|