neprihlásený Nedeľa, 5. apríla 2026, dnes má meniny Miroslava
Vesmírnu plachetnicu už poháňajú fotóny, silou 1.12 mN

DSL.sk, 20.7.2010


Sondu Ikaros, prvé medziplanetárne plavidlo s pohonom postaveným na odraze fotónov slnečného žiarenia zostrojené človekom, úspešne od júna poháňajú fotóny slnečného žiarenia.

Oznámila to japonská vesmírna agentúra JAXA.

Ikaros vypustený 21. mája má plachtu tvaru štvorca s uhlopriečkou 20 metrov, hrúbka plachty z polyimidu je len 0.0075 mm. Pohlcované a odrážané fotóny dávajú sonde hybnosť, pomocou plôch s lepším odrazom a ich asymetrickou aktiváciou sú fotóny použité aj na zmenu smeru.

Plachta sa pomocou odstredivej sily spôsobenej rotáciou rozvinula 9. júna a od tohto momentu začali sondu poháňať a akcelerovať fotóny.

Z nameranej rýchlosti a zrýchlenia sondy vedci vypočítali silu, ktorou fotóny tlačia na plachtu a sondu, 1.12 mili-Newtonu. Táto sila zodpovedá napríklad tiaži objektu s hmotnosťou len 0.114 gramu na povrchu Zeme.

Podľa JAXA zodpovedá zistená sila plánovaným hodnotám.


Predstavenie technológie sondy, v japončine (video: JAXA)



Na plachte sondy Ikaros sú aj solárne články generujúce elektrickú energiu, v sonde ale nie je motor napájaný touto energiou.

Sonda bude letieť smerom k Venuši, pohon založený na slnečnom žiarení bude testovaný pol roka. Na konci roka 2010 plánuje Japonsko vyslať sondu k Jupiteru s ešte väčšou plachtou hviezdicového tvaru, s priemerom päťdesiat metrov. Táto bude mať navyše integrované aj ionóvé motory poháňané elektrinou generovanou solárnymi článkami na plachte.



Najnovšie články:

Tohtoročné CPU Intelu pre notebooky majú mať až 28 jadier, pre desktopy 52
Artemis II je za polovicou cesty k Mesiacu, dostane sa ďalej ako všetky misie Apollo
Windows 11 sa opäť automaticky upgraduje dlho pred skončením podpory
Ubuntu zvyšuje minimálne vyžadované množstvo RAM na 6 GB
V notebookoch použitý displej znižujúci frekvenciu na 1 Hz, umožňuje desiatky hodín výdrže
SpaceX podala žiadosť o vstup na burzu
AV2 nebol vydaný ani štvrť roka po termíne, dôvod neznámy
Ľudia po 53 rokoch v noci letia k Mesiacu, sledujte prenos
Raspberry Pi veľmi výrazne zdražuje, ceny dosahujú aj stovky eur
Apple má dnes 50 rokov


Diskusia:
                               
 

A aká je tá rýchlosť?
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

Skor ake je zrychlenie. Ale to sa da vypocitat. Keby sa mi chcelo :-)
Odpovedať Známka: 5.3 Hodnotiť:
 

Celkom prijemne je, ze aj ked sa rozbieha pomaly, moze sa rozbehnut na velku rychlost vdaka zanedbatelnemu odporu prostredia.

Dufam ze ma brzdy;)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

0,0nič x monacká konštanta
Odpovedať Známka: 5.5 Hodnotiť:
 

tak to spocitaj chlape, nie kazdy tu ma phd
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

Ani phd nepotrebuje lebo je to jednoducha newtonska fyzika.
F=m*a ==> a=F/m
m=~300kg (wiki)
a= 1.12x10^-3/300
a= 3.73x10^-6 ms^-2



Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

cize asi rychlost mravca s 5 zlomenimy nohami?
Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:
 

s takymto zrychlenim by mu trvalo dostat sa na rychlost slimaka (1.3cm/s) asi ~3485s tj. 58 min
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

A je tam nejaky limit, alebo sa takto bude zrychlovat "donekonecna" ?
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

rychlost svetla
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

No řekl bych, že problém je v tom, že čím dál bude od slunce, tím víc to bude slábnout, protože se jaksi bude vzdalovat od zdroje fotonu.

Odpovedať Známka: 4.1 Hodnotiť:
 

1. Venusa je smerom ku Slnku. Takze spomalovanie nebude.
2. Tu dalsiu sondu co poslu k Jupiteru... tak po takej vzdialenosti je stale oslabenie minimalne - resp. ziadne, kedze pri Jupiteri moze dosahovat sonda urcitu rychlost, pri ktorej pre udrzanie rychlosti bude stacit 1/100 mnozstva fotonov.
3. Slabnutie nenastane ani po opusteni nasej Sln.sustavy, pretoze vo vesmiri nie je ziadny (takmer) odpor a sonda si moze po case plachtu zvinut, alebo natocit na najblizsiu hviezdu.
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Najblizsiu hviezdu? Myslis Alpha Centauri, ktora je vzdialena 4,3 svetelne roky???
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

Vid bod 3. Sondu nema, co zabrzdit ak sa dostane mimo dosah slnecneho ziarenia. Jedine dalsia sustava s hviezdou tzn. ze pre nu cas nehra ziadnu rolu. Dohad: Ak akceleraciou pomocou Slnka vramci jeho dosahu dosiahne 1/10tinu rychlosti svetla, tak sa k najblizsej hviezde dostane za 43 rokov. Je to nejaky problem? Je to len dohad, lebo netusim ci to take rychlosti zvladne a ci sonda prezije poletujuce objekty vo vesmire ak sa dostane do kolizie s nimi.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a nie je to jedno aj keby uz na nu neposobili ziadne fotony,pretoze moze vyuzit zotrvacnu silu,a vo vesmire by sa nemala pre co zastavit?
Odpovedať Hodnotiť:
 

ale ked sa dostane neviem kam vo vesmire, co z toho, ked taka malicka sonda nedokaze vysielat take silne signaly aby sme to zachytili...
Odpovedať Hodnotiť:
 

najlepsie radioteleskopy dokazu zachytit signal o sile mobilneho telefonu zo stredu nasej galaxie... takze s prichadzajucim signalom nebude problem ... skor bude problem s tym ze ta sonda signal zo zeme nezachyti kedze nema take vykonne prijimace
Odpovedať Hodnotiť:
 

zrychlenie, ty tukan... ibaze vo vakuu to staci
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

zrychlenie by malo byt 0.004 mm/s^2
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

jj je to malo - pri povedzme 8rokov trvajucom lete k Saturnu by sonda akcelerovala len o 1km/s (cca 7perc. rychlejsie oproti rychlosti pri opusteni orbitu zeme), ale:
- je to prvý pokus!!!
- let smerom k slnku myslím nieje taký efektívny ako smer od slnka
- následujúca verzia bude mať 50x50metrov!!! (6,25xvečšia plocha) ak by hmotnosť zvýšili len cca 2x, bolo by zrýchlenie 3x vyžšie... navyše ma fakt zaujíma aký bude rozdiel v zrýchlení keď zmenia smer pohybu a budú letieť priamo od slnka :).

Myslím, že na prvý pokus je to veľmi úspešný projekt! Pokiaľ sa podarí zvýšiť zrýchlenie plachetníc cca 20x bude to podľa mňa použitelné!
Treba si uvedomiť že let k napr. Saturnu trval aktuálne sonde Cassini 7rokov!!! už "plachta" s touto efektivitou by bola schopná let o cca polroka skrátiť... 20x efektívnejšia "plachta" by lt skrátila prakticky na polovicu!!!
Ďalšou obrovskou výhodo plachiet sú integrované solárne články, schválne čo myslíte koľko sond má v súčasnosti solárny článok veľký 400m2 (resp 2500m2)?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

*Ako rast slovenskej ekonomiky.Cez deň rastie a v noci padne ešte hlbšie ako to bolo ráno...
teda keď svieti slnko tak ide a potom stojí ,ak použije batérie ktoré sa nabíjajú trasením tak to beží neustále.

Odpovedať Známka: -3.7 Hodnotiť:
 

Nie je na DSL.sk nejaka databaza ujetych hlasok? :D

Alebo si vazne myslis, ze vesmir pozna denny a nocny cyklus.. :D
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Mňa to pobavilo +
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

hehe 40+ ,som sa pobavil jaj :D
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

super video, hlavne ten komentar sa mi pacil. Len som tam zachitil par nepresnosti. Ale mozno som sa ja zle prelozil niektore slovicka.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

snad venusa je smerom k slnku, tak ake fotony teda pohanaju tu "plachetnicu", ci to zataca ako ked ide normalna proti vetru?
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

pobavilo:))) vlastne ta plachetnica pride nakoniec vesmiru, tam prejde cez horizont udalosti a vynori sa rovno zo slnka a uz je vo venusi...
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

to je robene tak, ze vzadu ma baterku a ta ju pohana


nie, s ventilatorom na pltke ti to nepojde
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Vo vesmire sa nikdy doteraz neletelo rovno.
Zem aj Venusa obiehaju po priblizne kruhovych drahach okolo Slnka. Staci sa trochu vzdialit od Slnka, cize tvoja draha sa zmeni na elipsu a blizsie ohnisko tej elipsy bude na Venusi. Takze sa musis stale zrychlovat, aby si sa dostal blizsie k Slnku.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak kapitán Picard bude nakoniec Japonec.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

co mas proti Hikaru Picardovi?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Aka je rychlost v km/h?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Chces aby sme ti to tu pisali kazdu pol hodinu alebo co? Je to neustale zrychlujuce teleso (nebrat doslova to naustale)
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

zrychli na rychlost svetla ci nie?
Odpovedať Známka: -1.2 Hodnotiť:
 

Si robíš prdel...
Odpovedať Známka: -1.7 Hodnotiť:
 

Ano, kazdy den formickami na pieskovisku, ale prejdime radsej k teme.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ano, v nekonecnom case a za predpokladu, ze jej nedojde zdroj fotonov. Staci?
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

nekonecny cas? myslis 50 rokov? ved vo vesmire je vakum a za predpokladu ze nejake te fotony sa tam budu zachytavat stale rychlost by mohla narastat az blizkej svetlu, za 50 rokov ci viac?
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

Nekonečným časom sa myslí nekonečný čas, čiže v praxi nie, nedosiahne rýchlosť svetla.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Podla mna je to blbost.

Ved je to plachetnica, a kazda plachetnica ma dve strany, cize bude ju brzdit ta hviezda, ktora je vzdialenejsia, alebo nie?
Ved je tych hviezd habadej z kazdeho uhla.. :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

No áno, vravím, že reálne to možné nie je, aj keď teoreticky áno. Ale hviezdam sa dá vyhýbať, skôr je problém, ako za sebou stále mať nejakú dostatočne silnú.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Rychlost svetla nedosiahne, je tam fakt potreba nekonecneho casu. Aj ked sa to bude podobat rychlosti svetla, no stale to nebude presne ono.

Inak medzi recou, mam mylne informacie, ze hmotne teleso nedokaze nabrat rychlost svetla?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

mas dobre info, hmotne teleso rychlost svetl dosiahnut nemoze. Jeho hmotnost by vtedy narastla na nekonecno. Co je asi prilis vela.. :)
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

No kedze smeruje k Venusi, zostupuje na nizsiu orbitu okolo Slnka, takze spomaluje. "Inicializacna" rychlost plachetnice bola rovna orbitalnej rychlosti Zeme okolo Slnka (+nejake drobne rakety co ju dostala zo Zeme na pociatocnu orbitu okolo Slnka).

Teraz musi spomalovat aby "klesala" v Slnku.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

hlupost :) zalezi od trajektorie. ak by letele priamo do slnka tak sa jej rychlost zvysuje cim je blizsie k slnku. ak sa bude pohybovat po elipse tak platia Keplerove zakony. cim bude bod drahy blizsie k Slnku tym bude rychlejsia naopak cim sa bude od Slnka viac vzdalovat tym bude jej rychlost klesat.
alebo pre jednoduchu ilustraciu poozri si obeznu rychlost planet. najvysiu ma Venusa najnizsiu Neptun.
a teraz to skus zapasovat do svojej teorie :) vseobecne to nie je az tak jednoducha vec

Odpovedať Hodnotiť:
 

Robis tu chytreho a pritom napises takuto blbost:

"cim sa bude od Slnka viac vzdalovat tym bude jej rychlost klesat"

ano, vakuum je zname tym, ze ked vypnes motory, tak nehorazne trenie ta spomali az zastavis (ako v jednej vesmirnej strielacke).

IMO sa mi zda, ze si si spletol dve veci: uhlovu a obvodovu rychlost. Ja som pisal o obvodovej (orbitalnej), ty vo svojom priklade s Netunom a Venusou IMO poukazujes na "dobu trvania roku planety" co je uhlova rychlost.
Odpovedať Hodnotiť:
 

zjavne nehovoril o tom ze jej rychlost bude klesat ..ale ze bude klesat jej zrychlenie ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak pokiaľ viem, tak kým sa bude vzďaľovať od Slnka, tak jej rýchlosť bude klesať, ale nie vplyvom trenia, ale gravitácie Slnka.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

pleties si to moj zlaty ty. prvy rocnik strednej skoly mechanika hmotneho bodu keplereove zakony. dosledok druheho keplerovho zakona vravi: Podľa 2. Keplerovho zákona sa planéta pohybuje nerovnomerne – jej pohyb sa zrýchľuje pri pohybe smerom k perihéliu a spomaľuje sa pri pohybe k aféliu.
http://www.ddp.fmph.uniba.sk/ ~koubek/UT_html/G1/5/G5-5.htm
samozrejme toto plati pre kazde teleso pohybujuce sa po uzatvorenej krivke.
ja som v pripade neptuna a venuse pisal o obvodovej rychlosti.
navyse sonda nie je brzdena trenim ale gravitaciou tak isto ako je aj gravitaciou urychlena. pohybovat by sa pohybovala stale tou istou rychlostou len v prpade ak by boli splneny 1. newtonov zakon: teleso zotrva v priamociarom rovnomernomm pohybe alebo v pokoji ak na neho neposobia ziadne sily alebo vyslednica sil na neho posobiacih je nulova. no a teraz ti ostava uz len pochopit ze vyslednica sil vdaka slnku (z casti i inych planet a hviezd) nulova nie je :)
a potom budes mat jasno
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

internetu ma
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

nikdy nepochopím ako môže byť vákum vo vesmíre...nezmysel sorry
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

nieje tam ziadny atom, preto vakuum, avsak vesmir ma vsade nejake to ziarenie, vlnenie ... takze vesmir nieje prazdny!
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Preco si vsetci myslite ze vo vesmire je vakuum?

Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami. Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. Difúzne hmloviny sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé; a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu.

Hmlovina B 33 známa aj ako Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy.
Medzihviezdny plyn tvorí 99% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty. Skladá sa z atómov, molekúl, atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. Pozostáva najmä z vodíka (70%), hélia (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov (kyslík, uhlík, dusík, neón, síra, argón)
Odpovedať Známka: 7.4 Hodnotiť:
 

Všade je vákuum, aj okolo teba, aj v tebe, v podstate si aj ty vákuum(aby si si nemyslel, že ťa urážam, tak aj ja som vákuum)
Odpovedať Známka: -0.5 Hodnotiť:
 

Toto si zabil ... skorej by si mohol povedat ze vakuum nie je nikde, pretoze sa neda vytvorit. Su rozne urovne realneho prostredia, ktore sa nazyva vakuum : nizke, stredne, vysoke atd. podla tlaku ... kazdopadne som reagoval na to, ze vo vesmire nie je nic ... vesmir alebo medzihviezdny priestor je vyplneny plynmi a casticami a teda nie je prazdny. A vakuum neexistuje. To su doterajsie fakty ;o)
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

to je akoby si napisal, ze ked do 100000000l prazdnej nadoby hodis 5 zrniek piesku, tak ta nadoba je plna atomov kremika. No relativne je, no. Na istych suradniciach ak zoberies dostatocne maly objem, tak je tam 100% kremika, no. Na vacsine suradnic ale nenajdes ani 1 atom Si. Takze mozes povedat, ze nadoba je prazdna. Podobne to je s vesmirom. Viditelnej hmoty je dako 4%, ostatne netusime co je, ale nieje to "klasicka" hmota. Takze na tejto urovni poznania mozme povedat, ze vo vesmire (v medzihviezdnom priestore) je vakuum. Vakuum je aj to, ze 2 atomy na 1km3.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ale podla toho co tu citam, tak vakuum asi fakt neexistuje - hore niekto pisal, ze v prazdnom priestore je aj ziarenie. Povedzme ze si medzi dvoma galaxiami, nikde na okoli ani atom (okrem tvojho tela/skafandra), ale vsade svietia hviezdy, galaxie, hmloviny. Cize vsade naookolo prudia fotony. Okrem toho tam asi poletuju aj ine "castice" ziarenia, do ktorych sa aj nevyznam (neutrina? bosony?).

A napr. foton je znamy tym, ze sice moze existovat iba v pohybe, ale v tom pohybe ma definovanu hmotnost. Cize, je tam vakuum?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ak nerátam atmosféru plánety alebo nejakú hmlovinu tak pripadá približne 1 atóm na 1 meter kubicky. Sonda bez pohonu vo "vákuu" bude spomalovať ale toto spomalovanie zanedbateľné.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vesmir je tvoreny (ta cast co tu nazyvaju vakuom) tzv tmavou hmotou a tmavou energiou.
Inak som sa dost bavil nad komentami vyssie, niektore komenty boli fakt vtipne (ak to niekto myslel vazne tak LOL)

viac na wiki:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Tmav%C3%A1_hmota
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

vakuum nieje tvorene tmavou hmotou, kedze vakuum nema gravitaciu. Tmava hmota ma.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a tu tmavu hmotu ovlada Darth Vader ...jj tiez som o tom cital :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

mozno som debil, ale neda mi to... ak ta sonda leti k venusi, nech je akekolvek postavenie zeme, slnka a venuse, vzdy musi letiet smerom k slnku... potom ju ten slnecny vietor v plachtach nebrzdi?
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

nie mozno... :-)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Treba si však uvedomiť, že tá plachta nie je natočená priamo na Slnko, ale tak aby jej tá plachta znižovala rýchlosť obehu okolo Slnka a tým sa vlastne sonda presúva na nižšiu obežnú dráhu, až kým sa nedostane k Venuši.

Pekne je to vysvetlené tu: http://tinyurl.com/bwt4f

Takže v podstate o to ide aby ju brzdila na ceste k Venuši...
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Na to, ze mame konecne ako take technologie na presun v nasej slnecnej sustave je dolezity jeden fakt, ze stale je to pre cloveka iba taky vystrel do tmy. Stale je vesmir pre cloveka iba snom a aj bude nadalej, bohuzial uz sa nerodia velikani ako boli Newton,Einstain.... Kiez by som sa dozil vo svojom zivote konfortneho cestovania po vesmire, lenze to pre vacsinu z nas ostane iba scifi po cely zivot. Je super ze Japonci vyvinuli plachetnicu co ma potencial porazit slimaka ale je to stale smiesne pri predstave, ze k nam stale nieco lieta z vesmiru a nevieme co... :) Ked zbada nejaka vyssia forma zivota nasu plachetnicu, budu mat zazitok do konca svojho zivota. Je 21. storocie a stale sme skoro na rovnakom mieste ako sme boli, ked sme sa dostali na mesiac.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

A ako do toho vsetkeho zapada antihmota, pani hviezdari. a teraz som zvedavz na tie high-endove prispevky.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár