neprihlásený Štvrtok, 5. marca 2026, dnes má meniny Fridrich
NASA otestuje laserovú komunikáciu s ISS

DSL.sk, 26.2.2013


Americká vesmírna agentúra NASA plánuje tento rok otestovať laserovú dátovú komunikáciu so stanicou ISS. NASA to oznámila v pondelok.

NASA avizuje vývoj a prechod na laserovú komunikačnú technológiu zo súčasnej komunikácie v rádiofrekvenčnom spektre už niekoľko rokov.

Výhodou laserovej komunikácie budú vyššie rýchlosti, nižšia spotreba a menšie rozmery komunikačných modulov. Oproti súčasným komunikačným rýchlostiam sa rýchlosti zvýšia podľa NASA 10 až 100-krát.

Vyššia rýchlosť sa využije pri zasielaní dát zo vzdialenejších cieľov, napríklad zo sond iných planét, ale tiež pri komunikácii rozličných sond a iných satelitov obiehajúcich Zem. Rozličné plánované vedecké misie sond Zeme budú podľa NASA totiž už v blízkej budúcnosti generovať viac dát, ako sme schopní dostať na Zem pomocou rádiovej komunikácie.

V plánovanom teste NASA primontuje k ISS optický komunikačný systém OPALS, Optical Payload for Lasercomm Science. Úlohou testu bude najmä otestovať systém neustáleho zameriavania pri komunikácii s pozemnou komunikačnou stanicou.

ISS totiž obieha Zem po nízkej orbite vo výške 400 až 420 km s dobou obehu len 93 minút a jej uhlová rýchlosť je o niečo vyššia ako jeden stupeň za sekundu. Z pevného komunikačného miesta je pri jednom obehu komunikácia možná len po dobu dvoch minút.

Z pozemnej stanice tak bude stanicu presne zameriavať navádzací laser, ktorý optický systém na ISS použije naopak pre zameranie pozemnej stanice a nasmerovanie svojho vysielaného laseru.

OPALS má byť vynesený na ISS podľa súčasného plánu v októbri a test má prebiehať 90 dní. Akou rýchlosťou bude zasielať dáta na Zem NASA neinformovala.


OPALS, ilustrácia (foto: NASA)



Test nebude prvým testom optickej komunikácie. V januári NASA uskutočnila test laserovej komunikácie so sondou LRO obiehajúcou okolo Mesiaca. Tá ale nie je vybavené laserovým komunikačným zariadením, test zameraný na otestovanie zdroju lasera a prekonávania rušivých vplyvov atmosféry pri komunikácii zo zemského povrchu využíval na sonde detektor LOLA určený pre mapovanie povrchu Mesiaca.

V polovici roka by mal byť uskutočnený ďalší test v rámci misie sony Mesiaca LADEE, ktorá bude vybavená optickým komunikačným systémom schopným zasielať na Zem dáta rýchlosťou až 622 megabitov za sekundu. Komunikácia k Mesiacu je náročnejšia na presnejšie zameranie ale pri výrazne nižšej uhlovej rýchlosti vzájomného pohybu.



Najnovšie články:

NASA o pokazenej sonde pri Marse zrejme stále nič nezistila
Apple uviedla očakávaný výrazne lacnejší MacBook
NASA našla problém na rakete SLS, ľudia by mohli letieť k Mesiacu v apríli
Seagate dodáva už 44 TB disky
Slovensko.sk bude opäť dva dni vypnuté
Chrome bude mať novú hlavnú verziu každé dva týždne
Ministerstvo vnútra má väčšie IT problémy, nefungujú mu evidencie a klientské centrá
Časť Kanady zrušila posúvanie času, už od tohto roka
Slovensko.sk má výpadok, nedá sa prihlasovať pomocou eID
Smartfóny Motorola budú oficiálne podporovať GrapheneOS, bezpečnejší Android


Diskusia:
                               
 

"Whoops. Sorry boys!"
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

to zas vidim tie reporty zahadnych svetiel na nebi X-P
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

to bude zasa plno http://www.youtube.com/watch?v=PHKdaqLysAY
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Na tomto ma fascinuje jedna vec. Celý život čítam úvahy bádateľov o tom, že každá civilizácia vo vesmíre by sa mala prejavovať široko ďaleko rádiovým smogom. Celý program Seti je na tom založený. A nikde ani h***o. Tak bádatelia hútajú nad týmto paradoxom a zvažujú, že sme možno jediná vyspelá civilizácia široko ďaleko.

A pritom sme so svojimi dymovými signálmi najprimitívnejší v celej galaxii a všetci už frčia na niečom inom, čojaviem na modulovanej gravitácii alebo na niečom takom.
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

áno v tom máš pravdu. rádiové signálu sú už trocha zastaralé. určite existujú lúče či rôzne durhy žiarenia ktoré sme ešte neobjavili, ale niekto vyspelejší už áno :) alturl.com/u286x
Odpovedať Známka: -4.0 Hodnotiť:
 

Mimozemšťania komunikujú s Kežmarkom prostredníctvom Janky Hospodárovej. Kežmarčania im za to posielajú pomocou Janky kvety.
Odpovedať Známka: 1.2 Hodnotiť:
 

Ta ty si riadne trapne decko...
keby si tu chodil dlhsie ako posledne 2 mesiace, ta by si vedel ze kvety sa posielaju cez Wifi vo velkom kancli!
Odpovedať Známka: 5.3 Hodnotiť:
 

to mas to iste, ako keby som mojim notebookom hladal tvoju wifi siet a vyhlasil, ze predsa taka nieje, lebo som ziadnu nechytil. Len to este niekolko straaaasnee vela krat znasob, lebo ty si max 300km odomna (ak si zo Slovenska), vesmir je mega velky.
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

No dobre, moju wifi by si svojim notebookom možno nechytil ale wifi v susedovom kancli asi áno. Vesmír je síce veľký ale Seti dočiahne tiež pomerne ďaleko. Alebo si myslíš, že zrovna my žijeme na nejakej neobývanej vesmírnej Sahare ďaleko od centra civilizácií (Kežmarku)?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

nie. vesmir je tak velky, ze sused byva vo vesmirnych meradlach dalej ako ty odomna. Navyse sused tam nemusi vobec byvat v rovnakom case, mozno tam byval pred 1mld rokmi alebo bude za 2mld rokov. Vesmir relevantne skumame 400 rokov (menej, dajme tomu od hubbla). Ze seti najde mimozemstanov, je tak nepravdepodobne, ze by si uzivil Srdce zo zlata (kto nevie o com pisem nech precita Stoparov sprievodca po galaxii ;) )
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Najbližší potenciálny sused s wifi býva od nás približne 4.3 svetelného roka. Tak buď tam Seti nedosvieti ale potom je celé Seti blbosť alebo tam nikto nie je, čo je možné, alebo tam sú, vysielajú tristo nekódovaných free porno kanálov pre celú mliečnu dráhu na gravitačnej vlne (TV G-Star) ale u nás stále kŕčovito zotrvávame na wifi.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

podla wiki ma mliecna cesta objem 39biliard svetelnych rokov. a kolko takych civilizacii co vedia komunukovat v nasej galaxii existuje?
Odpovedať Známka: -4.3 Hodnotiť:
 

nieco medzi 1 a "kurevsky vela" realne blizsie k tej jednotke
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Nepreháňaj.

Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

ako si preboha dosiel k takej cifre???
pokial viem (a co aj citam na wiki), tak velkost mliecnej drahy sa vzdy udavala a meria v tisicoch svetelnych rokoch jej priemeru (diameter). o objeme (volume) tam nie je ani slovko. aj keby som vynasobil priemer a uvadzanu hrubku (thickness), vyjde mi maximalne 120 mil. svet. rokov.
takychto trollov, co tresnu zbrucha nejaku cifru, uplne milujem.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Mohol by byť v rámci Slovenska aj nad 400 km ďaleko.. To už sa tej veľkosti vesmíru približuje viacej, nie? :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

Len si zabudal na jednu vec, a to ze ten radiovy smog sme zacali sirit az koncom 19-teho storocia a rozumny vykon dosiahol este neskor, takze to siroko daleko je tak 150 svetelnych rokov ... co je aj na nasu Galaxiu dost malo.
A ano nezachytili sme nikoho, len ktovie ci ten niekto vobec elektromagnticke vlny na komunikaciu pouzival a kedy a ako dlho ...
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

ten elektromagneticky smog nam vobec nepomoze bo jeho amlituda klesa exponencialne so vzdialenostou od zeme a za cca nejake dva svetelne roky zvzdialenosti uplne splynie so sumom a kadejakym kozmickym ziarenim atd. takze pokial nebudeme vysielat par MW smerovymi antenami tak sa nedovolame ani na najblizsiu hviezdu a nie este par sto svetelnych rokov daleko. presne preto sme ani nikoho nezachytili lebo o nas nikto nevie a tiez nevie ktorym smerom ma vysielat.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Elektromagneticke pole klesa s druhou mocninou vzdialenosti (nie exponencialne).
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

presne tak, len ma to nenapadlo slovensky :(
Odpovedať Hodnotiť:
 

Slovensky alebo maďarsky, aj tak je to kravina. Keby intenzita el.mag.poľa klesala s druhou mocninou, tak by si sa s ajfonom dovolal možno tak do vedľajšej izby.

To o čom vy dvaja rozprávate platí tak pre pošúchaný hrebeň, ktorý priťahuje kúsky pijaku.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ono to akosi plati pre ten hreben, elektromagneticke pole ale aj pre gravitaciu. Pozri si napr. Coulombov zakon.

Ale kludne si necham vysvetlit preco by to nemalo platit prave pre ten "ajfon".
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nechcem nikomu pokazit optimisticke vyhliadaky, ale existuje jedna teoria, ktora na toto temu ponuka velmi logicke vysvetlenie! Predstav si civilizaciu, ako nejaky cyklus tj. vznikne ... dosiahne nejaky najvacsi rozmach a potom zanikne. Ci uz zanikne z vlastnej viny alebo nahodou je nepodstatne, proste zanikne. Nasa civilizacia je na vyspelej urovni, povedzme cca 70 rokov. Dajme tomu, ze cyklus vyspelej civilizacie trva 200-300 rokov! za ten cas musime stihnut tak pokrocit, aby sme mohli zmapovat cely vesmir, aby sme zistili, ci sme tu naozaj sami. A to samozrejme za prepokladu, ze zaroven s nami existuje dalsia civilizacia, co pri casovom rozhrani 200-300r v porovnani s miliardami rokov, je velmi mala sanca.(uz len sanca na samotny vznik zivota vo vesmire je v kvadrilionoch) V skratke - ak by sme aj neboli vo vesmire sami, tak je extremne velka sanca, ze sa aj tak nikdy nestretneme(lebo to nestihneme).
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

tak zas co je "vyspela uroven", lebo podla mna postavit pyramidu nieje hracka a treba na to iste vedomosti :) S ostatnym suhlasim, a je to nieco podobne ako keby bratislavsky mravec so svojimmi technologickymi moznostami dumal nad tym, ci v Australii zije kengura. Vie si mravec predstavit kenguru? Vie, ze existuje Australia? Mozno je inteligentny zivot tu tu tu, na Zemi, tu. Len je natolko iny, ze nevieme komunikovat a navzajom o sebe nevieme. Vie velryba, ze existuje kvasinka (jednobunkovy organizmus)?
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Tak tato tema sa tyka skor cloveka, cize zvierata sa mozu vylucit. Ta vyspela uroven v tomto kontexte je myslena, ze vobec rozmyslame ci niekde niekto je a uz aj aktivne hladame inu formu zivota tj. ze na to mame technologie. Otazne je, ci stihneme pokrocit, tak ze dokazeme zmapovat cely vesmir resp. prehladat. Inac uz sme myslim aj vyslali nejaku sondu s platnickami a odkazom, ak sa nemylim. Paradoxne uz mohla preletiet cez x civilizacii, ktore ju mozno nezachytili, alebo ak aj, tak sa k nam signal nedostal spat/nemal ako atd. To su vsetko take pesimisticke uvahy, kt. ale mozu byt uplne realne. Chcel by som sa toho dozit, ale to uz min. teraz by museli riesit nejaky time-warp alebo nejaky brutalny pohon
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

kde je napisane, ze vo vyvoji budeme oproti dalsej civilizacii rovnaki ako su mravce voci nam???? A Voyager o ktorom pises z roku 1977 je "len" za hranicou slnecnej sustavy, takze vo "vesmirnom maratone" k hranici Mliecnej drahy presiel zo 42km tak 0,000000000000000000001 milimetra. A to galaxii existuje viac ako hviezd v tej nasej ;) Ziadny brutalny warp ala Startrek realny nieje a aj tym cestovali iba v 1 galaxii v radoch rokov. Napr. startrekovy Voyager vedel varp 9,9 a z druhej strany Mliecnej drahy 75000 ly by to trvalo full speed 75 rokov :) Za tych tvojich 300 rokov objektivne nieje mozne "preskumat cely vesmir" hlavne ked ani nevieme, co vesmir je, a myslime si, ze 4% zneho su hmota, 21% je cudna asi mozno aj hmota, a ostatne ani srnky netusia co je.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

vsak a co ja hovorim? to iste murko
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Pisal si "Paradoxne uz mohla preletiet cez x civilizacii".
Voyager ma za sebou asi tak 1 svetelny den od zeme, najblizsia hviezda je viac ako 4 svetelne roky...
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak prepocty som sice nerobil, ale pointa ostava ta ista ... ze aj ked ju nieco zachyti, tak to bude stale na 2 veci, pokial to bude tak daleko, ze dlzka kym signal pride spat na zem sa bude pocitat na roky a nie na hodiny.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

s voyagermi sa stale komunikuje alebo este nedavno komunikovalo. S tym problem nieje, ani casovy ani iny. Jediny problem je, ze tam nikto nieje :) Je to moc blizko. Najblizsie by niekto teoreticky mohol byt pri dalsej hviezde a to je 1400x dalej ako dosiel za 36 rokov Voyager. Zhruba posledni neandertalci keby vyslali ten Voyager, tak by dnes mohol byt pri Proxima Centauri..
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

vsetky tieto uvahy su, podla mna, nanic. ci uz seti, alebo hubble alebo aj dalsie teleskopy a prijimace dokazu zachytit len megasilne prejavy ziarenia a radiacie z hviezd, vybuchy supernov a pod. a megasilne znamena, ze aj vybuch najsilnejsej atomovej bomby je proti tomu uplna bezvyznamna iskricka, ak z piezo-zapalovaca. cele to ma na svedomi fyzika, ktoru neo*ebes. intenzita ziarenia totiz klesa so stvorcom vzdialenosti od zdroja. inymi slovami, v dvojnasobnej vzdialenosti bude ubytok stvornasobny, v desatnasobnej vzdialenosti od zdroja uz stonasobny. atd.
...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

...
chcem vidiet civilizaciu, ktora bude mat dostatok energie na mrhanie, aby vysielala nenormalne vysokoenergeticke luce nadupane lahko rozkodovatelnymi informaciami (aby dokazali bez vacsej ujmy prekonat miliardy svetelnych rokov) niekolkokrat za sebou do rovnakeho bodu (aby bola vobec sanca informaciu zachytit a dekodovat, ak sa to nepodari pri zachyteni "prvej davky"), vsetkymi moznymi smermi a samozrejme uplne kvoli nicomu. pretoze aj desiatky svetelnych rokov su (pri uvazovani hranic danych einsteinom a nemoznosti pohybovat sa rychlejsie ako svetlo) prakticky neprekonatelna vzdialenost, co sa tyka nejakeho uzitku - ci uz na pomoc v pripade nudze, alebo jednoducho na nadviazanie nejakeho vztahu s inou civilizaciou.
...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

...
nehovoriac o tom, ze cele toto by sa muselo trafit akurat do nasej pikokratuckej periody existencie z hladiska casovych rozpati vo vesmire. sme schopni zachycovat cudzie signaly niekolko smiesnych desatroci, aj to s pomerne primitivnu technologiou. v porovnani so zivotnostou vesmiru, hviezd a procesov, pre ktore je existencia nasej civilizacie ako celok iba puhym mrknutim oka, by muselo ist o nenormalnu nahodu.
sanca, ze nejaka civilizacia kdekolvek v nasej galaxii by dokazala vyslat dostatocne silny signal/luc, presne v okamihu, aby sme ho zachytili prave my, a presne nasim smerom, kde sa akurat nachadzame, je teda uplne miziva.
...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

...
o zachyteni ich beznej radiovej komunikacie ani neuvazujte, to uz je uplna utopia. tu nasu, nech sa vam zda akokolvek silna, nezachyti ani supercitlivy prijimac uz na hranici nasej slnecnej sustavy, nie to este kdesi v inej, alebo na druhom konci galaxie. a opat, o sanci zachytit nasu komunikaciu v inych galaxiach je vobec zbytocne hovorit. to uz ten mravec ma vacsiu sancu vediet, kto a co je kengura a kde je australia :D

nechapte ma zle, nie som pesimista a nehladam iba vyhovorky, ako sa nieco neda. skor naopak. ale budme realisti a zalozme svoje uvahy na fyzikalnych limitoch, ktore nezmeni ani sebevacsia viera, nadej, vola alebo technologicky pokrok.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Co je toto za wanna be mindfuck mass-medialny gumovaci clanok od NASA? Ved to uz bolo odskusane...

[29.01.2013] Ruskí kozmonauti prvýkrát v praxi svetovej kozmonautiky prepravili laserovým kanálom vedeckú informáciu získanú na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

Podľa správy federálnej vesmírnej agentúry Roskosmos sa informácia vysielala cez atmosféru Zeme rýchlosťou 125 mb za sekundu, z paluby ISS do troch mb za sekundu na pozemnom laserovom termináli.

Posádka ISS odovzdala fotografie Zeme z Vesmíru a telemetrické údaje. Archív obsahujúci 400 mb bol odoslaný celý a bez chýb, zdôrazňuje sa v správe.

[zdroj: http://slovak.ruvr.ru/news/2013/01/29/ ]
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Šak jasné, že to je len začiatok pokroku - už bolo na čase :-)
No aj tak si neviem predstaviť to zameriavanie pri tej rýchlosti - asi bude treba na Zemi veľa tých pevných bodov. (93÷2) Bude treba min 47 tych pevnych miest na zemi ktorebudu potom este zasielat data do nakeho centra.
Odpovedať Hodnotiť:
 

to je len skuska technologie, na vacsine uzemia tie body nebude mozne nainstalovat, lebo draha iss je nad volnym oceanom. skor mam dojem, ze to bude len na download/upload niekolkych veci v ramci par sekund, ked treba vysoku rychlost spojenia a bude v dosahu nejaka pozemna stanica, inak jedine cez geostacionarne satelity.
Odpovedať Hodnotiť:
 

obeh - 93 minut ... uhlova rychlost 1 stupen za sekundu ... "nekdo z nas dvou je tady tak trosku blazen"
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

sypem si popol na hlavu ... som to ja :)
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Pokial si sypes popol na hlavu tak blaze urcite si :D
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Samotny datovy prenos laserom nie je nic nove. Laserova komunikacia smerom povrch - vesmir nebude z jedneho miesta dlhodobo mozna. Riesenim by bola komunikacia pomocou lacnych pomocnych satelitov a korigovat tak pohyb na obeznej drahe. Len nerozumiem preco chcu robit komunikaciu zem-mesiac, ked mozu spravit na obeznej drahe satelit s datovym uloziskom. Potom by prenos fungoval ako zem-ulozisko-mesiac, pripadne mesiac-ulozisko-zem. Nieco ako zberny satelit na data a ten nasledne pomocou mensich satelitov vytvori spojenie so zemou a odovzda nahrate data. Na zemi sa bezne pri laserovej komunikacii robila zalozna trasa. Zaujimalo by ma ako ma laserove zariadenie spravene opticku cast. Kto nema s laserom skusenosti, tak ten nevie, ze pri laserovej komunikacii sa laserovy luc pomocu viacerych diod rozsiruje pomocou optiky do tvaru kuzela. Len tak to je mozne udrzat spojenie a korigovat pohyb. Aka by musela byt cocka na zemi, aby do vesmiru nespravila kuzel velkosti kontinentu?
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár