neprihlásený Piatok, 18. októbra 2019, dnes má meniny Lukáš   DonaskaKvetov.sk - donáška kvetov v SR a zahraničí Pošli kvety
Softvér pre využitie občianskych s čipom na Linuxe a OS X sa opäť posúva

Značky: e-governmentSlovenskoLinuxOS X / macOSWindows

DSL.sk, 2.5.2014


Štát nesprístupnil softvér pre využívanie nových občianskych preukazov s čipom na operačných systémoch Linux a OS X v avizovanom aprílovom termíne a podľa nových zverejnených informácií tak zrejme spraví najskôr v júni.

Štát začal vydávať nové občianske preukazy s integrovaným kontaktným čipom, tzv. elektronickú identifikačnú kartu, eID, 2. decembra uplynulého roka. Od tohto termínu sprístupnil pre operačný systém Windows zadarmo dva základné softvéry pre využívanie eID, eID klienta pre manažovanie a prácu s eID a D.Signer pre využívanie eID na podpisovanie zaručeným elektronickým podpisom.

Vydanie takýchto nástrojov avizoval aj pre Linux a OS X a to s výrazným oneskorením až od apríla 2014. Ani tento termín štát nedodržal a informáciu o sprístupnení softvéru v apríli v uplynulých dňoch zo stránok stiahol.

Na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk, cez ktorý je prístupná prvá významná aplikácia eID, elektronické schránky, sa aktuálne objavila informácia o plánovanom sprístupnení softvéru pre Linux a OS X "pravdepodobne po termíne 31. máj 2014". Do tohto termínu sa má ukončiť certifikácia novej verzie D.Signer.

V čipe na eID sú okrem iného uložené údaje občana, napríklad meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia a rodné číslo, a potrebné kryptografické kľúče a certifikáty. Výhodou eID je možnosť ich použitia na identifikáciu pri elektronických službách cez Internet, najskôr najmä pri službách štátu a neskôr potenciálne aj službách súkromných spoločností, a zároveň na vytváranie zaručeného elektronického podpisu plne nahrádzajúceho klasický podpis. O eID sme bližšie informovali v tomto článku.


Zadná strana eID s čipom (foto: Ministerstvo vnútra)



Prvou významnou službou využívajúcou eID na autentifikáciu občanov sú elektronické schránky, ktoré sú elektronickým ekvivalentom doručovania písomností na fyzickú poštovú adresu prevádzkovaným štátom. Schránky, ktoré boli v ostrej prevádzke spustené od začiatku februára, zatiaľ umožňujú komunikovať elektronicky pomocou elektronických správ medzi občanom a orgánmi verejnej moci.

Nedostupnosťou nástrojov umožňujúcich využívať eID na Linuxe a OS X štát znevýhodňuje občanov využívajúcich tieto operačné systémy, pričom zároveň porušuje viacero platných noriem. Okrem iného Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy už od roku 2008 u dôležitej funkčnosti webových stránok zakazuje závislosť na jednom operačnom systéme a vládna koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej správe z roku 2009 aj Európsky rámec interoperability II odporúčajú podporu otvorených štandardov.

"Služby verejnej správy by podľa najlepších praktík mali poskytovať prístup na základe otvorených štandardov. Predovšetkým by nikdy nemali vyžadovať od verejnej správy a ani od verejnosti nákup alebo využitie systémov od špecifických dodávateľov pre prístup k verejným službám: toto by znamenalo neprípustné štátom podporované budovanie monopolistického postavenia vybraných dodávateľov," uvádza sa vo vládnej koncepcii.

"Verejná správa by mala vytvárať prístup k verejným službám nezávisle od akéhokoľvek špecifického produktu alebo technológie," hovorí Európsky rámec interoperability II.

Aký je konkrétny očakávaný termín sprístupnenia nástrojov eID klient a D.Signer pre Linux a OS X a z akých dôvodov budú tieto nástroje sprístupnené zrejme najskôr pol roka po začatí vydávania eID kariet zisťujeme.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Európska sonda Slnka dotestovaná, poletí do USA
SpaceX začala stavať ďalšie lode Starship
Po poslednej aktualizácii Windows 10 sa dokonca objavuje BSoD
Sonda na Marse sa zatiaľ posunula iba o 2 cm
Najbezpečnejším prehliadačom je podľa Nemecka Firefox
Zákazníci dostanú za označovanie AMD Bulldozer za 8-jadrové do 300 dolárov
Česko bude 5G frekvencie dražiť v apríli
Štát sprístupnil nástroj na porovnanie výhodnosti elektromobilov
Dnes vychádza Ubuntu 19.10
O Uberi vznikne seriál


Diskusia:
                               
 

Pri testovaní možností eID som párkrát narazil na chybové hlásenia prípadne nefunkčnosť. Používal som Chrome a Firefox, po sťažnosti/upozornení na chyby mi odporučili používať IE, hoci na stránkach sami deklarujú podporu aj iných prehliadačov. To, že im to ešte nechodí pod Linuxami mi už teda nepríde prekvapivé. Zaujímalo by ma, či je dodávajúca firma za takéto nefukčnosti pokutovaná.
Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:
 

ano, rovnako ako aj stat za porusovanie vyzsie spomenutych zakonov
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

:D
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

dufam, ze ta pokuta nebude velmi vyzoka
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

lol, tych zakonov, kde sa zavazuju podporovat kazdy os nad 5% penetracie?
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

Zákon (ani vyhláška) nehovorí o penetrácii X alebo Y%. Hovorí o otvorených dátových formátoch a komunikačných protokoloch.
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Vynos o standardoch 55/2014 Z.z. verejnej sprave predpisuje, ze elektronicke sluzby a aj zverejnovane informacie musia povinne poskytovat cez webove stranky funkcne bez instalacie pluginov alebo klientskych aplikacii.
Ak sluzby verejnej spravy nie je preukazatelne a objektivne mozne takto poskytnut, moze sa vyzadovat instalacia pluginov alebo aplikacii, avsak tieto povinne musia byt plne funkcne minimalne v MS Windows, OS X a GNU/Linux. Ostatne OS nad 5% na trhu su zatial odporucane, nie povinne.

Uz od roku 2008 vsak Vynos predpisuje povinnost poskytovat dolezite funkcnosti webovych stranok tak, aby nevyzadovali konkretny OS.
Koncepcia vyuzivania softverovych produktov sice nie je zakon, ale vlada schvalila uznesenia, podla ktorych sa ma dodrziavat.
Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:
 

pozor, citame s porozumenim - to plati iba pre stranky obsahujuce povinne zverejnovane udaje - toto povinne nie je, tak nefnukaj. a ked citujes, tak prosim cele znenie, nie len upraveny vysek, aby ti to vyhovovalo - potom domylis aj ludi, co o teme paru nemaju :D

§48: "poskytovanie elektronických služieb verejnej správy alebo poskytovanie webových stránok, obsahujúcich povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov1b) tak, aby ich funkčnosť vo webových prehliadačoch nevyžadovala inštalácie zásuvných modulov, doplnkov alebo klientskych aplikácií,"
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Ide o dôležitú funkčnosť webstránky, ktorá podľa §14 a pravidla 8.1 prístupnosti nesmie byť viazaná na konkrétny OS? Ide.
Je neposkytovanie softvéru pre viaceré platformy v rozpore s odporúčaním Koncepcie využívania soft. produktov? Je.
V §48 písm. b), ktoré akosi citované nie je, sa jasne píše, že pluginy možno vyžadovať len pre elektronické služby verejnej správy. Tie sú primárnym cieľom.

"b) umožnenie vyžadovania zásuvných modulov alebo doplnkov webových prehliadačov alebo klientskych aplikácií pri poskytovaní elektronických služieb verejnej správy, ak tieto služby nie je možné preukázateľne a objektívne poskytnúť v súlade s písmenom a), pričom vyžadované zásuvné moduly a doplnky webových prehliadačov a klientske aplikácie poskytujú rovnakú plnú funkčnosť minimálne v desktopových operačných systémoch Windows vo verzii XP a novších verziách, Mac OS X a GNU/Linux a obvykle tiež v klientskych operačných systémoch s podielom zastúpenia na trhu v Slovenskej republike najmenej 5%; ..."
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

a teraz si to daj dokopy -
funkcnost stranok je vyzadovana len na veci, ktore sa musia zo zakona zverejnit. a nemal by si na to zverejnenie pouzivat pluginy. a ak aj nejake pouzijes, musis ich spravit na vsetko, co sa pouziva.
bodka.

jedna sa o povinne zverejnovane data podla isteho paragrafu? ano/nie
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

Pise sa tam "pri poskytovaní elektronických služieb verejnej správy" a nie "pri poskytovaní elektronických služieb verejnej správy podľa písm. a)".

Odkaz na pism. a) je len pre sposob, nie pre obsah.

Suhlasim, ze pism. a) znie trochu dvojzmyselne, ale podla mna nema vplyv na pism. b). Toto je ale pravnicky problem - takze je potrebne vyjadrenie pravnikov, ci ta ciarka v pism. a) hra nejaku rolu. Zamer bol ale od zaciatku v pracovnych skupinach Komisie pre standardizaciu jasny a bola na nom zhoda (v ludskej reci) - takze by podla mojho nazoru nemal byt problem text zmenit, ak by boli nejake pochybnosti.

Ako som ale pisal, toto nie je jediny text, ktory sa problemom zaobera. Tvarit sa, ze tie ostatne neexistuju je dobre na co?
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Tá čiarka tam má taký istý význam, ako bodka na konci písmena b). Všimni si ostatné časti, kde je každý odsek, písmeno a bod ukončený interpunkčným znamienkom.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Čiže postupuje sa podľa a). Pokiaľ nie je možný postup podľa a), nastupuje b), to však musí fungovať vo Windows XP, Mac OS X, GNU/Linux a ideálne aj v ostatných operačných systémoch nad 5% (a ten odsek hovorí o operačných systémoch, nie o desktopových operačných systémoch).
Odpovedať Hodnotiť:
 

Debata je o tom, ci ciarka v nasledovnom texte nemeni vyznam, resp. ci z pravneho hladiska tie "povinne zverejnovane informacie" sa vztahuju aj na elektronicke sluzby na zaciatku vety - cize ci sa hovori iba o e-sluzbach ktore obsahuju povinne zverejnovane informacie:

"poskytovanie elektronických služieb verejnej správy alebo poskytovanie webových stránok, obsahujúcich povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov1b)"
Odpovedať Hodnotiť:
 

Sorry, dúfam, že teraz som to správne pochopil.
Je tam alebo, čiže dve nezávislé veci, pre ktoré však platia rovnaké pravidlá.
Čiže elektronické služby poskytuješ tak, aby sa k nim dalo dostať bez zásuvných modulov. A taktiež zverejňované informácie poskytuješ tak, aby sa k nim dalo dostať bez zásuvných modulov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Citujem kusok z dovodovej spravy k Vynosu:
"Tento štandard má zabrániť aj praxi, kedy elektronické služby verejnej správy vyžadujú od občanov alebo od iných organizácií vlastnenie operačného systému Microsoft Windows alebo iného komerčného softvéru (bežné je napr. poskytovanie služieb výlučne prostredníctvom ActiveX komponentov pre MS Windows a internetový prehliadač Internet Explorer – typickým príkladom je katasterportal.sk, do roku 2012) .

Štandard má preto zabezpečiť, aby elektronické služby verejnej správy mohol používať každý aj s pomocou bezplatného desktopového operačného systému (tzn. nie určeným pre mobilné zariadenia typu mobilný telefón) a tiež na najrozšírenejších operačných systémoch, ktoré prekročia 5% podiel na trhu. Na zistenie tohto podielu sa odporúča použiť najmä známe webové sídlo www.rankings.sk."
http://goo.gl/6EfckL
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

samozrejme ze nie :) sak uradnik a majitel firmy su kamarati :-D
Odpovedať Známka: 6.8 Hodnotiť:
 

P6wejk Thanks-a-mundo for the blog.Thanks Again.
Odpovedať Hodnotiť:
 

najlepsie bude, ked to napisu v nejakom obskurnom .net alebo nejakom zapraskanom bejziku. v cecku to mohli prelozit aj pre zlozitejsie kalkulacky. a zdrojaky od toho urcite zasa nebudu...
Odpovedať Známka: 3.0 Hodnotiť:
 

to urcite robi firma, ktora ovlada len .net a pouziva len technologie MS. Chudak firma bola donutena urobit to aj pre ine OS. Urcite v tendri(ak bol) neboli zohladnovane skusenosti vytvarat aplikacie multiplatformovo. Mal som moznost sa dotknut par projektov verejnej spravy a na vsetko boli pouzivane technolgie MS.

Ked sme potrebovali nejake detailnejsie info, tak odpoved bol stylu - v .NETe sme klikli tam a tam a fungovalo to...
Ty ludia nevedeli, co robia a na zakladne otazky nevedeli odpovedat.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

os neschopných bolševikov, čo nevedia nič iné len kradnúť. Hlavne že balkánsky biely kôň nakupuje autá, zbrane, uniformy, strelivo, najnovšie ide meniť dva veľké ruské vrtuľníky za dva stredné americké. Tam, kde idú provízie do vrecka je akčný, ale ustriehnuť, aby všetko čo má fungovať aj fungovalo, tak tam už serie na to...
Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:
 

Nezabudaj ze mal zvyseny rozpocet o 1mld eur to je 30 000 milionov Sk tak sa to musi niekde prejavit. keby vsetkym zamestnancom dal milion korun tak aj tak mu ostane a mohol spravit 30 000 milionarov. A teraz ide predavat slovak telekom za miliardu. nemal zvysovat min vnutra a nemusel predavat slovak telekom ale to by sa potom nemohol pakovat...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Elektronicky zaruceny podpis si mozem vybavit aj dodatocne? Dostal som teraz OP s cipom, aktivoval som si ho, mam aj citacku, ale moznost vybavit podpis priamo tam som nedostal.
Kedze mam notebook v oprave a pouzivam pracovny, kde nemozem instalovat veci, tak si nemozem odskusat funkcie noveho OP na vlastnej kozi.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Vie mi niekto povedať, ktorá firma to vyrába, až viem, ktorá spoločnosť je taká neschopná?
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

"karty pre prostredie eGovernmentu dodá spoločnosť Hewlett Packard Slovakia, s.r.o. (HP) ... Projekt karty eID dodá Hewlett-Packard za vyše 33,6 mil. eur."
Vid Google ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

zda sa mi, ze to vyraba Ditec, ale nebudem davat ruku do ohna za to
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Ditec riesi ZEP podpisovac. Su to dve veci = eID klient a ZEP podpisovac.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

a koho zaujima 1,5% linux ?
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

OK, podla tejto logiky si staci vybrat najvacsieho dodavatela na trhu a vsetko prisposobit napevno pre neho - a tym podporovat aby sa stal monopolom.

Komisia pre standardizaciu pre informacne systemy verejnej spravy Linux povinne predpisala kvoli tomu, aby bola zaruka dostupnosti s pomocou bezplatneho softveru/operacneho systemu.

Bolo by ale vhodne, aby sa stat zaujimal aj o cca 15% Android (druhy najpouzivanejsi OS v SR) a mobilne zariadenia. Citacky na to su.
Odpovedať Známka: 5.5 Hodnotiť:
 

mo myslim, ze problem s chapanim vyrokovej logiky je na tvojej strane .. nerozumiem ale tomu preco by 100% danovych poplatnikov malo financovat riesenie pre 1,5% masochistov, ktori DOBROVOLNE pouzivaju minoritny a velmi nekompatibilny OS . Ja a mojich 10 imaginarnych kamosov by sme ale chceli aby stat podporoval KolibriOS, system postaveny na assemblery .. nevadi, ze sa cena technickeho riesenia predarzi niekolko nasobne..je nas predsa 10 a stat musi zarucit podporu bezplatneho systemu nie ?
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

maju to v .net, kolko moze stat rozchodit to pod mono napr.?
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Konstatoval som, co bolo jednym z dovodov, preco aj Linux. Aby bolo aspon JEDNO bezplatne riesenie.

Nejde o financovanie rieseni pre 1,5% pouzivatelov, ale o financovanie multiplatformovych rieseni. Ak si pozorne precitate §48 Vynosu, zistite, ze sa primarne pozaduje, aby sluzby verejnej spravy fungovali cez web bez nutnosti instalovania pluginov a aplikacii. Ak sa vsak vyzaduje aplikacia, tak sa ma robit multiplatformovo (napr. v Jave - technologia sa vsak uz nepredpisuje).

Mate moznost kedykolvek MF SR predlozit navrh na upravu Vynosu, je k tomu potrebne len relevantne odborne zdovodnenie. Na predkladanie navrhov maju vyclenenu adresu a sposob.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

You sir, are an unsuccessful troll http://youtu.be/bEtkj_VbUqQ
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

podla netmarketshare.com je na slovensku podiel linuxu 1.58%, neviem co je na tom trollovanie ked clovek povie faktami podlozenu pravdu
Odpovedať Známka: -5.7 Hodnotiť:
 

NetMarket Share by som rozhodne nedaval ako zdroj serioznych statistik, predovstekym maju statisticku vzorku len cca 45 000 webov, aj to vzasade z oblasti eCommerce a regionalne z Azie.

To asi nebude prilis reprezentativne, ze.
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Trollovanie je to v tom, že si si vymyslel problém a potom vyhlásil, že je ho zbytočné riešiť. Počet percent Linuxu je irelevantný rovnako, ako priemerná veľkosť uhoriek. Zaujímavé je to, či implementácia je bezpečná, zdokumentovaná a nahraditeľná, alebo či je to len kšeft pre kamaráta.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

V rozmere globálneho trhu sú percentá nahovno. Pri povedzme 2 mld. počítačov je podľa tvojho 1,5% linux na 30 mil. z nich, čo je podľa mňa dostatočný počet zákazníkov.
Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:
 

na slovensku su 2mld pocitacov ?
Odpovedať Známka: -8.0 Hodnotiť:
 

ty si to strasne zjednodusujes. "Veci" sa proste musia robit multiplatformovo, aby fungovali vsade a nie len na jednom systeme. Nieje to nijak zlozite, netreba specialne programovat nic, staci sa drzat standardov a take katastralne mapy by si kludne spustil vo firefoxe, safari, konqueror, opere, chrome alebo hoci aj IE. A to aj na iOS, OSX, windows, linux... Treba len chciet a neriadit sa korupciou.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A je to tu zas. Nikam sme sa nepohli a stale nase urady funguju ako katastralny portal. Je to hanba.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Na Slovensku je len 85% zariadení pristupujúcich na internet, ktoré majú nastavený operačný systém od Microsoftu.
Otvorený prístup k ostatným platformám je dôležitá vec, pretože štátna správa je v princípe veľmi skostnatela a má problém držať krok s vývojom vo svete.

Stačí sa pozrieť do Južnej Kórei, kde vláda dokonca v záujme bezpečnosti prikázala pri online transakciách používať vlastný ActvieX prvok. Výsledkom bolo, že v čase, keď sa človek bál, že na neho bezpečnejší a kvalitnejší Firefox vypadne aj z chladničky, v tom skanzene stále vládol Internet Explorer. A vládne tam ešte stále.

A len tak na okraj, Linux má na Slovensku viac než 1,5%.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

"Len" 85% zariadení???
Len???

Ty si prihriaty. Viac už sotva kedy kto dosiahne!
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Podla rankings.sk ma MS Windows v SR aktualne 81% pouzivatelov webovych stranok.
Unixove systemy ma necelych 18%.

V roku 2010 mal MS Windows takmer 98% a Unixove systemy necele 1,5%.

Statistiky rankings.sk robi firma Gemius, ktora ich robi aj pre Asociaciu internetovych medii - kde su najvacsie weby v SR - online.aimmonitor.sk .
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nedostupnosťou nástrojov umožňujúcich využívať eID na Linuxe a OS X štát znevýhodňuje občanov využívajúcich tieto operačné systémy, pričom zároveň porušuje viacero platných noriem.
/// ALE KED tatra banda vydava svoje app len pre droida a iphony a nas wpckarov obmedzuje to je uz v poriadku.. skoda ze sa to nevztahuje aj na tento pripad.
Odpovedať Známka: -5.4 Hodnotiť:
 

banka je sukromna, moze si robit aplikacie ake chce. stat je tu pre ludi a musi sluzit ludom a nie ludia statu.
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Ako kukám na tatra banku, tak ponúka appky aj pre WP aj vo forme jar balíčkov pre ostatné platformy ale len pre čítačku.
No a pri niektorých apkách podporuje iba IOS. takže ignoruje aj Android... No a môžeme sa sťažovať :)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Na jednej strane je to fajn, ze moze clovek komunikovat z verejnou spravou elektronicky, hlavne ked je v zahranici a castokrat do mesiaca nechodi na miesto trvaleho bydliska ( posta do vlastnych ruk je myslim len 18dni na poste )
druha vec je to, ze preco by som si mal kupit notebook, alebo si poskladat svoj vlastny PC tak aby mi vyhovoval a musim si koli tomu kupit MS WINDOWS? ked mi dany OS proste nevyhovuje, resp. ho nepotrebujem ( zbytocne vyhodene peniaze ) v mojom pripade by som tym padom musel len koli tomu kupit 2x WIN na desktop a 1x na notebook.. co stoji WIN? 100e? to mame len tak zo srandy 300e, ak by mi dal stat len tak 300e ze na, kup si OS, ok .. nepoviem ani slovo..
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

to je len moj subjektivny nazor.. ale myslim si ze celkom spravny...
na ktoru onú si mam kupovat windows ked ho nepotrebujem? Crackovat sa mi nechce, nemusim pozivat nelegalne OS a zas na pracu sa mi viac hodi linux ako taky
a tych 300e za licencie? radsej ich miniem na cokolvek, ci uz "spolocnicku na celu noc" :-D alebo cokolvek ine.. to je proste jedno
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

to je to najmenej... mne skor vadi ze do kazdeho procaku sa dnes pchaju grafiku a na keru onu ked mam v tom notebooku uz nvidiu? zbytocne platim za nieco co nechcem.. viete kolko priestoru z CPU zaberie ta grafika? keby to bol cisto procesor mohol som mat ovela vacsi vypoctovy vykon... kdezto notebooky bez OS sa najdu, ale procesory bez grafiky? ani nie.. toto mi pride ako obmedzovanie a sa cudujem ze si to stale nikto nevsimol alebo mu to nevadi..
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

hmm lenže spoločnosti ktoré nevyrábajú ovládače a software pre svoje produkty tak znevýhodnujú používatelov linuxu , unixu , celkom dobrý argument , takže ako preto niečo spraviť ?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nekupovať HW, ktorý nie je podporovaný v Linuxe (čo je dobrý nápad, aj keď nepoužívaš Linux, pretože je pravdepodobnejšie, že ho bude bez inštalovania obskurných driverov podporovať aj Windows).
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

CHYSTA SA POCHOD NA PARLAMENT A POPRAVA PARLAMENTNYCH SVINI.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Nechápem prečo sa pri vytváraní projektov nepoužijú multiplatformové technológie. AK chcem napísal len GUI appku bez extra nízkej úrovne, použijem napr. Qt-Python alebo WxPython a beží to všade.
Aj zložitejšiu aplikáciu pre prácu s databázami atď, použijem Javu - opäť jednoduché rýchle.
Ak mi ide o výkon a nízkoúrovňové veci (ovladanie HW atď) použijem Qt/C++ - opäť beží všade (samozrejme systémové volania a drivre treba písať zvlášť)
- potom náklady na podporu viac platforiem spočíva hlavne v testovaní a opravách špecifických chýb a v prípade zložitejších aplikácii aj niektoré nízkoúrovňové časti kódu - čo sa na celom projekte cenovo skoro vôbec neprejaví...
Netvrdím, že MS technológie sú zlé - práve naopak, ale pokiaľ vytvárajú Vendor Locking doplatia na to koncoví užívatelia a nakoniec aj samotná vývojarská firma (v konečnom dôsledku je to vždy drahšie riešenie.)
Z toho dôvodu je pre mňa ako vývojára väčšina technológii od MS nepoužiteľná.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

kde si stuval chlape takeho trola hladam do kuchyne
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

troll si tu ty, pise pravdu.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

ono sa tazko portuje nieco napisane len v .NETe a pouzivajuce Windows Crypto API na ine platformy ako Windows. Az teraz sa ukaze aky su sudruhovia z dodavatelskej firmy machri na cryptografiu.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Toto mi prosim objasni, pretoze to podla mna nema hlavu a patu - aky tam vidis problem?
Portovanie podla teba znamena copy&paste kodu a pofixovanie miest kde ti IDE-cko ineho jazyka kvaka ze wtf?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

naco portovat,sak to ide aj pod Linuxom. staci virtualna masina windosu a ide secko jak ma, TaNE...
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

Len tak pre zaujimavost... Kolki z Vas si myslia, ze je to naozaj bezpecny sposob komunikacie so statom a verejnou spravou ? Naozaj verite "zarucenemu" elektronickemu podpisu ?

Ste ochotni zverit svoju rodinu, majetok a "istoty" statu prostrednictvom akceptacie ZEP ?
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Ja vôbec, ale čo si pomôžem. Keď štát porušuje svoje vlastné pravidlá o informačných systémoch, tak nejaké crypto-istoty sú už len detail.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ak by si zistil, že tí, ktorí ZEP rozumejú, ho bez problémov aj používajú, presvedčilo by ťa to?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Tvoja myslinka znie zaujimavo, skus ju rozviest a skus vyvratit to, ze sa da ZEP nasimulovat, a ze nemusis byt jedinym vlastnikom "svojho" kluca a teda niekto/nieco (aj pocitacovy system z hladiska prava) moze vystupovat v Tvojom mene a podpisovat pomocou ZEP !
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

... zaujímavá námietka - žeby sa pri generovaní kľúčového páru nepoužíval kryptočip na preukaze? Kde je o tom dôkaz?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Rok si z rokom podal ruku....
Zaujimalo by nas ako su sudruhovia daleko v portovani na Linux.
Pretoze si myslim ze virtualna masina ja vzdanie sa boja.
(app. mas legalny windows vo virtualnej masine)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Viď https://www.slovensko.sk/sk/na-stiahnutie

konkrétne: https://www.slovensko.sk/ _img/CMS4/Navody/Navod_D.Signer_Linux.pdf (URL som musel rozdeliť)

(dokument cituje repozitórium MV https://eidas.minv.sk/TCTokenService/download/ , ale to vyzerá byť menej aktuálne)

Multi-platformná aplikačná podpora ZEP sa zrejme rieši šalamúnsky - Java :-{))))))))
Odpovedať Hodnotiť:
 

Podarilo sa niekomu podpísať zep-om niečo zo živnostenského úradu?
Už to riešim cez dva dni a nič.
V linuxe som aspoň dokázal podpísať testovacie tlačivo. Ale na reálnom ma odkazuje na inštaláciu Dsigneru!
Vo win10 som sa dostal po zep pin a potom chybové hlášky o zle nastavenom čase. Som smutný...
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár