neprihlásený Streda, 24. apríla 2024, dnes má meniny Juraj
Elektronické občianske už fungujú aj na OS X a troch Linuxoch

Značky: eIDe-governmentSlovenskoLinuxOS X / macOS

DSL.sk, 2.7.2015


Ministerstvo vnútra sprístupnilo oficiálne v stredu 1. júla novú verziu softvéru eID klient umožňujúcu využívať elektronický občiansky preukaz, tzv. eID kartu, prvýkrát aj na iných operačných systémoch ako Windows.

eID klient potrebný pre využívanie eID je v novej verzii 1.9.0 dostupný konkrétne pre OS X 10.8 a vyšší a tri linuxové distribúcie vychádzajúce v základe z Debianu, samotný Debian, Ubuntu a Mint.

Ministerstvo udáva kompatibilitu s 32 aj 64-bitovými edíciami Debianu 7.0, LTS verzií Ubuntu 12.04 a 14.04 a Mintu 13 a 17. Softvér je k dispozícii v podobe .deb balíčku s doplňujúcim skriptom pre inštaláciu.

Či ministerstvo plánuje podporu aj pre iné populárne distribúcie, najmä RHEL / CentOS, Fedoru a SUSE / openSUSE, zisťujeme.

Samostatné ovládače pre dodávanú čítačku čipu na občianskom pre nové podporované OS nie sú potrebné.

eID sa začali vydávať už na začiatku decembra 2013. Využívať ich na OS X a Linuxe je tak možné začať až po viac ako roku a pol od štartu ich vydávania.

Štát zatiaľ ale stále nesprístupnil pre tieto operačné systémy zdarma dostupnú aplikáciu umožňujúcu pomocou eID podpisovať dokumenty zaručeným elektronickým podpisom. Či respektíve kedy tak plánuje spraviť zisťujeme.


Zadná strana eID s čipom (foto: Ministerstvo vnútra)



Nového eID klienta aj pre OS X a Linux je možné sťahovať z eidas.minv.sk.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Vydaná Fedora 40
Samsung spustil výrobu takmer 300-vrstvovej flash pamäte
NASA opravila sondu Voyager 1, aktualizovala softvér aby nevyužíval poškodenú pamäť
Telekom má nové programy Swipe pre mladých, aj s neobmedzenými dátami
Dánsko chce vybudovať minimálne 6 GW veterných elektrární, v mori
Dnes pribudne ďalší vysielač digitálneho rádia
Skylink zvažuje sprístupnenie Live TV pre Linux s nižším rozlíšením
Qualcomm uvedie nový CPU pre notebooky v stredu, bude mať aj nižšiu verziu
Android prešiel na lepší SW dekóder AV1, umožní prehrávať AV1 videá na viac smartfónoch
Odmena za ťažbu Bitcoinov klesla na polovicu


Diskusia:
                               
 

oni to dokazali,
snad...
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

Zázrak! Tam je normálne .deb balík, klikačka

Mimochodom včera som bol na úrade si rozširovať vodičák a keď som videl tetu ako to tam nahadzuje do systému ktorý bežal v Exploreri roku pána asi 1980 tak som nemal slov...
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

to vies, nove licencie na MS produkty ;)
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

sú kúpené, ale nemá ich kto nainštalovať, lebo ceny sú také nízke, že predávajúci ledva doručil zásielku.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ehm mne to na mojom mobile napisalo ze nedôverihodne pripojenie pri stahovani respektive pred stahovanim instalacneho suboru kua
Odpovedať Hodnotiť:
 

a zistite aj Archlinux prosim dakujem kedže asi z Fedory nan prejdem :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

konecne mozem strcit obciansky do dreaboxu :D
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Dreambox beži na debiane ?
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

katastrofalny, propiertarny paskvil...
Odpovedať Známka: -0.7 Hodnotiť:
 

Nebol som tu dosť dlho... Čo to vlastne je a načo je to dobré?
Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:
 

to je vytvor, ktory precita z malickej, seriovej pamati na plastovej karte nejake ID. samozrejme je to zostavene obskurnym sposobom, aby to nikde neslo poriadne, nie je k tomu zdrojak a nikto nevie ake dalsie podruzne akcie to v pocitaci vyvadza.
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

No dobre, ale načo si to ID mám čítať v nejakom počítači???
Ako a s čím to súvisí? S bezpečnosťou podľa tohoto určite nie.
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

nechapem ta, ved ked si tu dlho nebol, tak hore pod nadpisom mas tagy, na ktory ked kliknes, data tema a suvisiace clanky sa ti ukazu. napr. eID....
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Mne to moc nehovorí a je to na dlhé lakte.
Prečo elektronický? Má to pomerne zložitý čip, je to niečo ako bankomatová karta?
Potom čipový občiansky preukaz. elektronickému ja rozumiem celkom inak.
Vidím klasickú kartu s čipom. A načo je v nej ten čip?
To sa pýtam...
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

čip je elektronika, preto čipový = elektronický.
a na čo to je dobré ti bolo povedané ako nájdeš.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pod pojmom "elektronika" si predstavujem trochu iný typ zariadenia.
A nenašiel som.
Načo je tam ten čip? Zrejme to nebude len pamäť, ale má oveľa zložitejšiu funkciu.
Akú?
Odpovedať Hodnotiť:
 

vdaka nemu podpises tie dokumenty so ZEP a mozes to potom odoslat elektronicky.
Odpovedať Hodnotiť:
 

to som mohol aj doteraz.
Bože ako sme mohli žiť bez počítačov?
Mne je na grcanie z tejto doby...
Odpovedať Známka: -4.3 Hodnotiť:
 

zjednodusenie cip je tam preto, aby sa zabezpecila bezpecnost. magneticku pasku skopirujes jednoduchym nacitanim celej pasky a zapisom na novu (preto sa magneticke platobne karty tak lahko kopiruju).
pri cipe to nespravis, pretoze cip ti nedovoli jednoducho precitat celu pamat.

lepsie info najdes tu: http://lmgtfy.com/?q=why+chip+over+magnetic
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Pýtal sa na funkciu čipu, aspoň myslím.
Magnetický záznam nie je problém ak je chránený aspoň PIN-om.
Odpovedať Hodnotiť:
 

musis ho porovnavat voci niecomu. ak je magneticky zaznam sifrovany pinom, tak po 1. nevies zmenit pin bez prepisu zaznamu, po 2. kto ziska magneticky zaznam, moze si doma spokojne skusat vsetky kombinacie (co aj pri 8 miestnom iba ciselnom pine je velmi jednoduche a rychle).

druha moznost je data z karty spolu s pinom spracovat na nejakom centralom serveri, co by znamenalo ze stat vlastni taky server a plati za neho (pri dnesnych cenach obstaravani) niekolko desiatok tisic mesacne a server by mal zvladnut vsetok potencionalny trafic (a boh vie kto kazdy sa moze rozhodnut zacat vyuzivat eID, co ak sa z too stane celonarodny hit do roka? ktory statny server to utiahne?).
Odpovedať Hodnotiť:
 

To si naozaj robíš s nás srandu? Lebo ak nie ... :)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Cipuju nas!
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

Mozno budem za "rejpala" ale booohaaa..

Depends: libc6 (>=2.11), chrpath, openssl, libqtcore4, libqtgui4, libqt4-xml, libqt4-network, libpcsclite1, pcscd, libssl1.0.0, xterm

chlapci zoberu peniazky aj za portaciu na qt5, kedze z debianu to coskoro vypadne vsak? nasraaat nasraaat. ale som vdacny aj za tuto skoro odvedenu pracu.
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

to co znamena, ze z debianu vypadne qt5 ? ak by aj, tak snad len z nejakeho default repozitara, nemas problem to tam doplnit (pridanim dalsieho repozitara), nie ?
Odpovedať Známka: -7.5 Hodnotiť:
 

citaj s porozumenim. vypadne qt4 v ktorom je to napisane. a peniazky potom zoberu za portovanie na qt5
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ja som hlavne rad, ze tam nieje java, python alebo mono
Odpovedať Známka: -2.9 Hodnotiť:
 

Python je v poho...
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Kde sa to dá reálne využiť? Veľmi ma to doteraz nezaujímalo, ale pozerám, že mi onedlho končí platnosť občianskeho...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

tu, tu a tu
https://portal.minv.sk (e-sluzby MV SR)
https://www.slovensko.sk (elektronicka schranka, ktora bude coskoro automaticky spustena a povinna pre vsetky pravnicke osoby, plus e-formulare)
https://pozemky.mpsr.sk (predaj polnohospodarskeho pozemku)
https://www.financnasprava.sk (prihlasenie na portal, ale uz niekolko rokov sa da pouzit aj meno a heslo, takze eID nie je nutne)

Ci je nieco z toho uz teraz skutocnym prinosom, neviem. Niektore sluzby su vsak pri pouziti ZEP o polovicu lacnejsie - napr. tusim Kataster.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aka a preco bude nutna el schranka pre pravnicke os ?
Mas blizsie info prosim?
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Elektronicke schranky budu mat povinnost pouzivat vsetky pravnicke osoby v SR, pretoze to je napisane v zakone o e-Governmente - cislo 305/2013 zbierky zakonov. Cielom je elektronizovat vsetky a konania statu a dorucovat pravnickym osobam rozhodnutia statnych organov uz iba elektronicky. Ak si dorucenu postu do e-schranky osoba neprecita, povazuje sa po 15 dnoch za dorucenu.

Fyzicke osoby budu mat elektronicke schranky aktivovane iba dobrovolne. Pravnickym osobam sa elektronicka schranka mala automaticky aktivovat v juli 2015 - 18 mesiacov od zriadenia v 1/2014. Podla sprav v mediach sa ale chysta rocny odklad tohto terminu.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

realne vyuzitie - mozes podpisovat certifikatom dokumenty, predtym ta ZEP stal 300 eur rocne, teraz na daniach ovela viac:D
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Kde si vzal 300€ ročne? nezavádzaj aspoň...
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Za chvíľu začnú nariekať používatelia ďalších dvadsiatich Linuxových distribúcií, že oni sú diskriminovaní :) Výhoda Linuxu, nič v zlom :)
Odpovedať Známka: -7.0 Hodnotiť:
 

Dvadsiatich? Pridaj! :D

http://tinyurl.com/3ovhjky
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Koľko z nich dokáže nainštalovať .deb? A koľko z nich dokáže .deb prekonvertovať na niečo čo dokážu nainštalovať?
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

.deb minimálne celá vetva začínajúca Debianom. A myslím že to neni problém ani na ostatných, nejaký nástroj na to bude ak sa nemýlim
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ten nastroj sa vola alien a kovertuje instalacne balicky rpm, deb, slp, pkg, tgz, txz, tbz a tlz. Nevidim problem aby sa oficialne distribuovalo aj v balicku rpm cim pokryju 99% linuxov. Skonvertovat si to viem aj sam ale oficialny download by bol lepsi.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aky problem? mohli dat .deb klikacku pre tieto 3 distribucie (predtym spominali enormnu rozdrobenost tak to trvalo 3 roky) a zdrojaky z ktorych si kazdy bude moct skompilovat na svoje distro.
Ale ako pozname SK IT tendre. Ku kodom isto nema pristup ani stat.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

podla mna je to aj dobre. verim ze keby sme videli zdrojaky, zaplakali by sme.
ked si kupis z ciny 3 TB USB HDD za 15 eur, tiez nechces radsej vidiet co je v nom :)
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

staci mi vediet, ze pocet cyklov zapisu < 1
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

staci ak by zverejnili zdrojaky a nemuseli by sa o nic starat. spravilo by sa to samo a zdarma ;)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

s botnetom v cene :D
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

Čiže samo by to spravil zadarmo, hej?
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

konecne mozem strcit obciansky do dreaboxu :D
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

opakujes sa ;)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nema tam byt skor LTS.
Inac uz je aj Debian 8, a tiez by ma zaujimala podpora aspon pre CO systemy ako je RHEL a SUSE.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Mozno pred spustenim dufali, ze Debian 8 nebude stable uz tento rok (po vzore dodrzovania slubov Slovenska), iked to tak uz hodne davno tvorcovia Debianu avizovali... ved co, bude trosku humoru, ked to bude vdaka tomu blbnut, kedze 8-micka ma niektore kniznice novsie a pridavat si k nej aj wheezy repozitare je proste take to ... Slovenske. Ved napokon budme radi, ze to nevydali este na Squeeze (cize 6-tku).

Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Díky za upozornenie na preklep, opravené.

Čo sa týka ostatných populárnych distribúcií, ako je uvedené v článku, stav zisťujeme.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A .rpm balicky nic??? RHEL, centos, fedora, suse?
Inak, pan Boh zaplat aj za .deb, ze sme sa dockali.

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

No, niesom odbornik na Linux, aj ked nejake to Ubuntu som odskusal a moja laicka otazka znie:
Preco vo vseobecnosti niesu linuxove instalacne balicky kompatibilne s kazdym linuxom, ale su specialne urcene pre urcitu distribuciu? nemaju vsetky linuxi rovnake jadro? Dik za odpoved
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

pretoze balicky su otvarane balickovacmi cize programami na to urcenymi. A vela distribucii ma vlastny package manager preto je to tak. Taktiez existuju moznosti ako prerobit deb na rpm a naistalvat ano.
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Lebo freedom :[
so slobodou prichadzaju volby a rozdiely a fragmentacia
ak debian je spokojny a stabilny tak nebude updatovat kompiler niekolko rokov, alebo davat najnovsie verzie roznych kniznic a frameworkov ktore novy software pouzive... zatial co ubuntu si pozmeni nejake veci, updatne nieco... opensuse a fedora zase robia nieco inak... a nikto nechce velmi kompromisovat a standardizovat lebo by stratili slobodu volby

je to naozaj peklo ze nie je sakra jednotny package format. Predstav si ze nakodis software a teraz sa musis ucit ako to packagovat pre 5 distribucii, plus nejake dalsie ak chces podporovat starsie verzie

inak kernel je iba vec co spristupni hardware pre pouzivanie a spustanie processov na nom...

tu je Linus a ma vybuch nad touto temou
https://youtu.be/5PmHRSeA2c8?t=5m32s
Odpovedať Známka: -3.8 Hodnotiť:
 

Nie je to tak.

„Nakódovať“ môžeš hocičo – a balíčkovanie ťa už nemusí zaujímať.
To je predsa práca udržiavateľov balíčka (balíčkovačov), ktorí pracujú pre jednotlivé distribúcie.
Ich úlohou je napísať skripty pre svoje distribúcie.
Tvojou úlohou je len používať štandardné nástroje a postupy pre inštaláciu. Potom aj balíčkovanie bude jednoduché.

Keď ten softvér bude na niečo dobrý, tak sa balíčkovač nájde.
Ak bude neužitočný, tak ti nepomôže, ani keď budeš toho balíčkovača robiť sám.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Az na to ze to tak absolutne je. Ak ta ani Linus nepresvedci tak sa neda...

1. Nie, nikto sa o tvoj kod spolahlivo starat nebude iba ty sam. Tak netrep blbosti ze balickovanie ta nemuzi zaujimat
2. distro's package maintainers zaujima ich distribucia a aby bola pojazdna a ludia mali dostupny najbeznejsi soft, to je tak vsetko, nie oni ti tvoj kod nebudu packagovat
3.oh, takze teraz uz mam nejaku ulohu ohladne pouzivania nastrojov? jednu vetu dozadu si hovoril ze to nie je moja starost.

Ale to je presne to o com hovorim, kazda distribucia ma vlastny package manager a pre kazdu to robis zvlast ako kreten, este dokonca ak chces byt dosledny tak este aj pre rozne verzie distribucie zvlast...

je uplne zarazajuce ako mozes zacat ten svoj komentar so slovami - Nie je to tak.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Neriesil by som, preco su rozne balicky, skor ako sa tomu da vyhnut.
Aplikacie v Linux distribuciach obvykle neobsahuju vsetky potrebne subory a kniznice (ako to byva pri Windows instalackach), ale sa spoliehaju na to, ze ich ma pouzivatel v systeme. A tam vznikaju tie rozdielnosti.
Ale aj pre Linux sa poskytuju instalacky, ktore obsahuju vsetko potrebne a funguju napriec distribuciami.
Staci si pozriet napriklad instalacky TrueCrypt alebo Adobe Reader tak spred dvoch rokov pre Linux - bola poskytovana jedna instalacka, nanajvys rozdelena na 32-bit a 64-bit. Nic viac.

Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Však zachvilu bude každý program docker image. Potom sa objavia image závislé na iných imagoch, dependency manager pre docker A setko sa začne odznova :p
Odpovedať Hodnotiť:
 

O tom je sloboda...potom nenadávajme, prečo by sa mal niekto o našu slobodu starať? Lebo dane? Dôvod na zvýšenie 50% ročne z príjmu je pre štát málo, nemyslíte?
Odpovedať Hodnotiť:
 

1. pokial zahrnies kniznicu do svojej distribucie aplikacie, musis sa riadit licenciou pod ktorou je kniznica distribuovana. ak tvoja appka vyuziva 20 kniznic, znamena to riesit 20 licencii (nie vsetky su vzdy jednotne)

2. nezahrnat libky do appky by nebol problem, ak by novsie verzie libiek boli spatne kompatibilne. lenze ked sa vyvojar rozhodne ze sa nieco bude spravat inak nez sa to spravalo predtym, tak mas pruser.

riesenie je nepouzivat externe libky, v takom pripade si ale musis nakodit vsetko nanovo. a kodit nieco co uz nakodene je je kokotina
Odpovedať Hodnotiť:
 

ja by som tie linuxy zakazal
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Pokiaľ to nebude pre Gentoo Linux, ako keby to nejestvovalo...
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Co sa to deje? Najskor nove mapy pre katasterportal a teraz eID aj na niecom inom nez M$. Sniva sa mi?

Bolo by super keby este podporovali aj RHEL a Suse. Tym by pokryly 99% uzivatelov linuxu. Drzim palce do dalsej implementacie.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Snáď o 5 rokov s nákladom 500 tis. €
Odpovedať Hodnotiť:
 

ktorym 3 na linuxoch to funguje? staci mena /priezviska uvadzat netreba/
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zdrravím, niečo som spravil aj pre Fedoru, tak prípadne môžete otestovať. Mne to úspešne funguje.

http://www.develart.sk/blog/eid-fedora-21/235.htm
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

To je pekne, vdaka za vasu snahu, ale zmluvne podmienky eID klienta zakazuju jeho poskytovanie na stiahnutie z inych webov nez je slovensko.sk. Mate to aj priamo v tom subore, ktory poskytujete na stiahnutie:

"3.2 Užívateľ nie je oprávnený kópie aplikácie eID klient odovzdávať tretím stranám, a to najmä ich predávať, prenajímať, alebo požičiavať. Poskytnutie aplikácie k stiahnutiu cez Internet taktiež nie je povolené."
Odpovedať Hodnotiť:
 

Okrem toho nie je velmi rozumne stahovat nieco take citlive ako je eID klient a kniznicu libcrypto z webov tretich stran, cez nesifrovany pristup, so skomplikovanou moznostou overit si integritu, resp. zhodu s originalnymi subormi.

Skor by som odporucal to seriozne otestovat, obratit sa na MV SR, ze ste nieco taketo vytvorili, posielate im navod, ako to mozu vytvarat aj oni (napr. automatizovane z deb balikov) a ze ich ziadate bud aby zverejnili balicky RPM oni, alebo ak odmietnu, tak im ponuknite spolupracu a hladanie sposobu, ako by sa mohli zverejnovat na nejakom inom webe, ktory bude doveryhodny.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Pridať komentár