neprihlásený Utorok, 20. októbra 2020, dnes má meniny Vendelín
Maroko spustilo prvú časť 580 MW solárnej elektrárne

Značky: elektrická energiaAfrikafotovoltaika

DSL.sk, 8.2.2016


Maroko na konci uplynulého týždňa uviedlo do prevádzky prvú časť gigantickej solárnej elektrárne pri meste Ouarzazate, ktorá bude mať cieľovú plánovanú inštalovanú kapacitu až 580 MW.

Oznámila to nemecká investičná banka KfW, ktorá projekt spolufinancuje.

Elektráreň bude mať celkom štyri časti využívajúce tri rozdielne technológie. Prvá časť Noor 1, ktorej kapacita je cca 160 MW, mala byť spustená do prevádzky už na konci minulého roka, spustenie sa nakoniec odložilo.

Noor 1 využíva 12 metrov vysoké zrkadlá s prierezom paraboly, ktoré lokálne zohrievajú kvapalina vedenú v potrubí prechádzajúcom cez ohnisko každého jedného zrkadla. Zrkadlá upravujú svoje natočenie každých niekoľko minút.

Zrkadiel je celkovo 537 tisíc a pokrývajú plochu 4.5 kilometrov štvorcových. Kvapalina, syntentický olej, je zohrievaná na 393 stupňov C a následne je použitá na zohrievanie vody premieňajúcej sa na vodnú paru poháňajúcu klasickú parnú turbínu generujúcu elektrickú energiu.

Elektráreň dokáže energiu aj uchovávať, zohrievaním roztavených solí. Kapacita jej zásobníka umožňuje generovať energiu tri hodiny po zájdení Slnka.


Predstavenie solárnej elektrárne v Ouarzazate (video: Climate Investment Funds)



Ďalšie dve časti elektrárne Noor 2 a 3 majú byť spustené v roku 2017 a majú plánované výkony 200 MW a 150 MW. Noor 2 bude rovnakej technológie ako Noor 1, Noor 3 má byť ale technológie solárnej veže. Pri tejto technológii do kruhu umiestnené natáčané zrkadlá zohrievajú kvapalinu v jednej vysokej centrálnej veži.

Posledná časť Noor 4 bude fotovoltaickou elektrárňou s kapacitou 70 MW.

Celkové investičné náklady na elektráreň majú dosiahnuť 9 miliárd dolárov. Elektrina generovaná z Noor 1 by sa mala podľa agentúry Reuters predávať v cene 0.19 doláru za kWh.

Podľa Reuters plánuje mať Maroko v roku 2030 už celkovo 52% inštalovanej kapacity elektrární, cca 10 GW, tvorenej elekrárňami z obnoviteľných zdrojov.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Intel končí s flashovými SSD a flashom, predáva ich SK hynix
SpaceX úspešne vyniesla satelity Starlink, video
Nový Raspberry Pi pre použitie v iných zariadeniach
NASA na Mesiaci vybuduje mobilnú 4G sieť
Intel mal posunúť ďalšie generáciu 14-nm CPU pre desktopy
Smartfóny dostávajú 80-Wattové bezdrôtové nabíjanie
V slovenskom logistickom centre Amazonu má hroziť štrajk
Zverejnená mapa pokrytia digitálneho rádia
SpaceX plánuje dva štarty Starlink satelitov za štyri dni
Dlhý výpadok optiky od Orange spôsobilo preťaženie DHCP servera


Diskusia:
                               
 

Návratnosť tak 20 rokov...
A aká je jej životnosť??
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

7 rokov...
Odpovedať Známka: -5.4 Hodnotiť:
 

Zrkadlá? Tá veža sa určite nemusí meniť celá...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

do 5 rokov im to zbombarduje NATO, lebo ze to nie je na mierove ucely ale mohli by vyrobit solarnu bombu :D
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

Tu v sk radsej 100mega rocne do uhlia nech je aj co balit do Alobalu
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Mňa by zaujímali prevádzkové náklady a koľko okeny spotrebujú
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Spotreba okeny ja variabilna. Dost zalezi od toho, kolko spotrebuju sbskari straziaci objekt za jednu sichtu a ci bude ta okena pitelna priamo, alebo ju bude treba riedit denaturakom a troskou dzusu...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

predpokladam, ze dzus do nakladov nepojde :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Slnecna energia je pekna vec, pokial solarne elektrarne nepredstavuju vyraraznu zlozku z celkovej spotreby v sieti. Neviem si dobre predstavit, ako budu riadit marocania svoju energeticku sustavu, az budu mat 50% energie vyrabenej zo slnka a zrazu sa nad elektrarnou zatiahnu mraky.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Vzhľadom k pravdepodobnosti výskytu lokálnej oblačnosti v púštnej oblasti dôjde k automatickému vypnutiu toľkých klimatizácií, že nemožnosť predstavy riadenia je vzhľadom k jeho nutnosti logická.
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

No, ja som si dal tu namahu a precital som si okrem komentarov aj clanok. tu je odpoved: "Elektráreň dokáže energiu aj uchovávať, zohrievaním roztavených solí. Kapacita jej zásobníka umožňuje generovať energiu tri hodiny po zájdení Slnka."
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Trojhodinovy backup je pekna vec. Ale to znamena, ze az rano vyjde slnko, dve-tri hodinky sa elektrina nevyraba, nakolko sa musi najprv nahriat backup.
Ale nechajme to tak, ja som len chcel poukazat na to, ze 50% pokrytie spotreby statu zo slnecnych zdrojov so sebou prinesie nielen vyhody, ale aj vyrazne technicke komplikacie.
Odpovedať Známka: -5.3 Hodnotiť:
 

Ale to znamena, ze az rano vyjde slnko, dve-tri hodinky sa elektrina nevyraba, nakolko sa musi najprv nahriat backup.

Heeee? Jak nahriat bckup? A nenapadlo ta ze elekrina sa vyraba hned jak vyjde Slnko a bckup (soli) sa zacnu tavit az ked bude dost teplo, napr. tie 3-4 hod. po vychode Slnka?
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Jasne, je to na zamyslnenie, 50% je dost. U nas by sme 50% zo slnka nezvladli, precerpavacky by asi nestihali reagovat na kazdy mrak.
Zda sa ze tam u nich je toho slnka dostatok nato, aby im 3 hodini stacili. Taktiez si myslim ze sa backup nahrieva mozno z 20% plneho vykonu elektrarne, takze to nemusi znamenat ze sa rano elektrina nevyraba.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a hlavne za 9G mohli mat atomky s 2x takym vykonom, co dodavaju elektrinu aj vnoci, aj ked je zamracene a aj ked snezi (v maroku moc nesnezi, ok ale pointu snad chapete).
Odpovedať Hodnotiť:
 

Áno atomky sú pekná, ale čo s jadrovým odpadom ?
Odpovedať Hodnotiť:
 

palivo pre dalsiu generaciu
Odpovedať Hodnotiť:
 

na saharu, zakopat do piesku...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ukladajú sa na 50 a potom na ďalších 250 rokov v špeciálnych skládkach. Inak za oných čias vypravili občas vláčik do ZSSR s vyhoretým palivom. Dnes to skladovacia spoločnosť operujúca pre Mochovce popiera...
Odpovedať Hodnotiť:
 

http://www.envirostudies.net/development/ste/

Na rovnakom princípe pracovala solárna elektráreň Franka Shumana v Egypte v roku 1913. Až kým mu ju nerozobrali a kov použili na výrobu munície v 1 svetovej vojne.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

:C
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pecene holuby
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Rovno do huby.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Pridať komentár