neprihlásený Sobota, 15. decembra 2018, dnes má meniny Ivica   DonaskaKvetov.sk - donáška kvetov v SR a zahraničí Pošli kvety
Spustený predaj 128 GB Blu-ray médií

Značky: Blu-rayoptické médiáSony

DSL.sk, 10.11.2018


Spoločnosť Sony, ktorá stále aktívne vyvíja produkty v segmente optických médií, dnes spúšťa minimálne na japonskom trhu predaj Blu-ray XL médií s kapacitou 128 GB.

Upozornil na to japonský PC Watch.

Podľa Anandtech ide o prvé zapisovateľné Blu-ray médiá s kapacitou 128 GB.

Blu-ray médiá mali pôvodne kapacitu 25 GB na jednu vrstvu a maximálne dve vrstvy, pôvodný štandard tak zahŕňa 25 a 50 GB médiá. V roku 2010 bol prijatý nový štandard Blu-ray XL posúvajúci kapacitu jednej vrstvy na maximálne 33.3 GB a zároveň podporujúci tri alebo štyri vrstvy a médiá s kapacitami 100 GB a 128 GB.

Hoci 100 GB médiá sa objavili krátko na to, nové médiá od Sony majú byť úplne prvými so štyrmi vrstvami a kapacitou 128 GB až po ôsmich rokoch od vytvorenia štandardu Blu-ray XL.

Sony a Panasonic síce uviedli pred dvomi rokmi aj obojstranné médiá vlastného formátu špecificky určené pre ich archivačné knižnice s kapacitou až 300 GB. Jedna ich strana má kapacitu síce 150 GB, dosahovaná je ale len tromi vrstvami po 50 GB.

Nové médiá od Sony podporujú 4-násobnú rýchlosť zápisu a majú očakávanú cenu na japonskom trhu medzi 1200 jenov za disk pri kúpe balenia s piatimi médiami po 1500 jenov pri kúpe jedného média, v prepočte cca 9.3 až 11.6 eur za médium.

Vyžadujú samozrejme mechaniky s podporou Blu-ray XL, aká časť súčasných mechaník podporujúcich BDXL už v súčasnosti podporuje 128 GB médiá nie je jasné.

Optické médiá sa v súčasnosti po rozmachu používania Internetu a zvýšení kapacity flashových médií používajú čoraz menej a to najmä na špecifické účely, napríklad Blu-ray určené len na čítanie na efektívnu distribúciu filmov vo vysokej kvalite alebo hier. Blu-ray médiá určené pre zápis zase nachádzajú uplatnenie napríklad na archiváciu, pričom takýto účel nových 100 a 128 GB charakterizovala špecificky aj organizácia Blu-ray Disc Association pri predstavení štandardu. Zároveň viacero výrobcov ponúka archivačné knižnice postavené na Blu-ray médiách namiesto magnetických pások.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

V Magiu cez Vianoce videopožičovňa zadarmo
Vyvinutý 2.5-nm klasický tranzistor
Vedci očipovali čmeliaky, fungujú ako senzory
Vývojári Linuxu zvažujú odstránenie podpory x32
Sonda na Marse odfotená zo satelitu
Trailer k druhej sérii Star Treku ukazuje Spocka
Virgin Galactic prvýkrát vyletela do vesmíru
Predstavený 17" notebook s 1.34 kg
Apple si vyvíja aj vlastný mobilný modem
Prvá snímka z atmosféry Slnka


Diskusia:
                               
 

No paráda, konečne si budem môcť napáliť všetko VIV Thomas porno v 4k!
Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

Mom can't resist babysitter
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

you mean sexy step-mom?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Mozeme asi 3x hadat, preco to uviedli prave v Japonsku. Tym, ze to je japonska spolocnost, to nebude :D
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

leboooo najnovsie hry na plejstejsn budu mat 128GB
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

vyhravas, cenu novy ifon s blueray mechanikou si vyzdvihni v redakcii DoSLepa.sk
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

Presne tak. Inde by odborníkom na dospenie k objektívnemu záveru, či je 4-násobná rýchlosť zápisu podstatnejšia pre efektívnu distribúciu filmov alebo uplatnenie na archiváciu trebalo priekazne rádovo viac pokusov.
Odpovedať Známka: -2.7 Hodnotiť:
 

dovolieb - požiadanie ženy o milostný akt :}
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Kedysi som mal taký koníček, všetko som napaloval. Každú koninu, ktorá sa ku mne dostala, som hodil na CDko. To bola doba, keď každý u nás musel mať PC, tak ako dnes mobilný telefón, takže médiá klesli na prijateľnú cenu. Nakotil sa mi teda poriadny archív a časom som naň aj zabudol. Nedávno som sa sťahoval a z nostalgie som si niektoré CDka hodil do mechaniky a ....
Odpovedať Známka: 0.5 Hodnotiť:
 

Veľa ich ani nenacitalo. Skúsil som aj ďalšiu mechaniku a nič. Zato originál CDka z tej doby prehrám v pohode. Každopádne chcem týmto povedať, že na optické médiá by som sa pri archivácii nespoliehal.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Napaľovanie pomalou rýchlosťou vraj vydrží dlhšie, sú aj optické médiá určené na archiváciu.
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

A dokonca vraj aj dlhšie trva, len je to zatial nepriekazne.
Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:
 

Bolo by to dobré detegovať.
Odpovedať Známka: 3.7 Hodnotiť:
 

mne sa moc nezda, ze by opticke media boli z pohladu archivacie vhodnejsie, nez magneticke pasky... samozrejme berme do uvahy archivacne media
Odpovedať Hodnotiť:
 

Original CD-cka sa mi vzdy doskriabali ako prve, aspon moj prehravac ich odmietal; co som stiahla a popalila audio, pomaly, na nie uplne noname CDcka, este pred par rokmi hrali.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Super, konečne uvidím detegtíva Poarota v XL kvalite
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

mne sa viac paci vražda nachcala a kožak
Odpovedať Hodnotiť:
 

Posledny odstavec je blbost, Blu-ray-u nekonkuruju flashove media, ale pevne disky a o to viac na archivaciu.

128 GB disk za 10 eur? To je 80 eur za terabajt. Pritom terabajtovy pevny disk stoji 40-50 eur (podla toho ci 2,5" alebo 3,5"). A cim vacsia kapacita, tym lacnejsie, 10 TB disk stoji 330 eur (33 eur za terabajt miesto 80 eur za Blu-raye) a nemusim mat na tycke navesanych 80 kusov optickych medii ako kedysi klobasy zavesene na povale.

Je to zufale, ked cely pevny disk - tri procesory, motor, hlavicky s mechanikou aj elektronikou a samotne medium (platne) - stoji 3-krat menej nez samotne opticke medium bez mechaniky.
Opticke media su mrtve.
Odpovedať Známka: 7.4 Hodnotiť:
 

Presne a spravne si to napisal.. ty debilny japonci vyhadzuju prachy na nezmysli... ze disk? im uz s toho fetovania pouzitych nohaviciek prepina. to je ako auta na vodik od Toyoty.. debili. dasie pokracovanie ropakov

https://electrek.co/2017/10/26/ toyota-elon-musk-fuel-cell-hydrogen/
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

404 tvoj link
Odpovedať Hodnotiť:
 

zmaz si medzeru v linku ty myslitel
Odpovedať Hodnotiť:
 

Čomu v elektronike HDD hovoríš tri procesory?
A len zúfal neznalý bude kupovať zúfalé HDD na archiváciu!
To už Ťa väčšia blbosť nevie napadnúť?
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Napr. dvom procesorom Feroceon a tretiemu Cortex navrch. Vsetko su to plne ARM jadra dostupne cez JTAG. Ako myslis, ze sa disk rozprava s pocitacom a hybe hlavickami kam treba? Sedi tam trpaslicek a v papierovej tabulke hlada adresy LBA?

Je zufale, ze niekto pise o "zufaloch neznalych" a sam nieco oznaci za "zufaly" hardver, pritom nema ani tie najzakladnejsie verejne zname znalosti.
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

Neviem, vídam tam nejaké 2obvody. Či sú cez JTAG dostupné neviem, bežnému userovi je to jedno. Však si to nebudem doma na kolene programovať.
Odpovedať Hodnotiť:
 

nemyslim, na archivaciu je to stale dobre, 25gb blu-ray disk stoji 70 centov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Táraš nezmysly.
Údaje na pevníkoch (pevných diskoch) podľa všetkého nevydržia tak dlho ako na modrolúčoch (blu-rayoch).

To už si radšej mohol povedať, že je lepšie používať pásky.

Sú výhodnejšie než pevníky – to je vlastne dôvod, prečo sa stále používajú...

Lenže ani pásky, ani pevníky nie sú vhodné na dlhodobé uchovávanie (archiváciu) údajov!

Na to sú práve zrakové (optické) nosiče, najlepšie s nejakou neživotvornou (anorganickou) vrstvou, teda VDN modrolúče (HTL blu-raye) alebo nejaké tie tisícročné ČRK (číslicové rozmanitostné kotúče – cudzou skratkou: DVD) alebo ZK (zhutnené kotúče – cudzou skratkou: CD).

Medzi tým sú ešte nosiče uchovávajúce údaje na základe „zmeny fázy“.
Sú stále trvácnejšie než príťahové (magnetické) pevníky.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vie mi niekto ideláne so skúsenosťou s Blu-ray teda povedať čo je lepšia alternatíva pre zálohovanie? Objem dát je do cca 250 GB, odhadom. Klasika rodinné fotky nahrávky.

1. Kúpiť si Blu-ray napaľovačku a hodiť to na média. (Médium nemá hybné časti, riziko opotrebenia by teda malo byť nižšie)

2. Kúpiť si HDD disk a ten odložiť. Použiť raz za čas na doplnenie nových fotiek a podobne. (Riziko že to proste umrie "samé od seba"?)

2a. Kúpiť si 2x HDD do nejakého NAS alebo podobne a zrkadliť to. (Rieši problém zlyhania HDD ale náklady sú vyššie než bod 2)

3. Kúpiť si SSD (bez hybných častí, teda technicky bezpečnejšie aj keď cena za GB bude vyššia než pri HDD)

4. Cloud (ale s ním spojený problém, nemám internet, nemám data, neviem kam všade sa môžu dostať, priebežná platba)

Čo si myslíte, prípadne zabudol som na nejakú inú, bežne dostupnú alternatívu (viem že je možné fotky vytlačiť cez Wifi bezdrôtovo vo veľkom kancli... ale to nie je úplne to prave orechové pre tento prípad)
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Zabudol si hlavne na to, že zálohy môžu byť dve. Keď sa toľko bojíš straty.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Prdlajs. Legislativa EU pocet zaloh priekazne neobmedzuje.
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

F*ck cloud. Ideal je spojit 2a + 2: NAS s redundantnym diskovym polom, kt. bezi 24/7 (tam zalohuj casto). A potom este velky externy disk (ktory skladuj na uplne inom mieste) a syncni tam ten NAS parkrat do roka... a uz nikdy nebudes potrebovat pampers!
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

1) ak opticke media, tak isteze nie obycajne ale specialne urcene pre zalohovanie, co vydrzia volne pohodene v lese 3 roky, na stvrty rok prides, vyberas z hnoja/mociara, ocistis a mas, ze na to v lete pieklo slnko a v zime bolo zamrznute v mociari: nezajem, to medium je na to robene ... chyba redundancia, alebo vsetko budes napalovat 2x?

2) stelesnena blbost, chyba redundancia

2a) riesi sice problem pokazenia HDD, ale nie RAID a radica, ked ten odide, a nezozenes absolutne identicky radic a firmwarom (co isli na vyrobnom pase hned vedla seba), data nezachrani ani pan boh

3) stelesnena blbost na druhu, ssd nie su pre zalohy a za druhe tiez chyba redundancia

4) stelesnena blbost, sluzba existuje a jedneho dna uz existovat nemusi, hlavne menej zname/rozsirene, nehovoriac o tom ze vo svete tych najvacsich (gugel, ms ...) sa veci menia castejsie ako ponozky
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Zase odbornik na vsetko...

1) Lololololol. Ano, archivacne media vydrzia trochu viac ako bezne, ale rozpravka o troch rokoch v lese a mociari je usmevna. O disc rot si uz pocul? Okrem toho, ze substrat media sa ti moze rozpadnut sam od seba, velmi chuti bakteriam. Aj archivacne super turbo zalakovane medium trochu skrabne konar a po styroch rokoch z mociara vykopavas tvoje domnienky a nie funkcne medium. O zalohy sa treba starat, treba pravidelne kontrolovat ci funguju, aktualizovat ich a mat ich dobre ulozene.

Jedine co je pravda, je ta redundancia a potom uz je jedno, ci zalohujes na pasky, pevne disky, opticke media, akonahle zacnu vykazovat zhorsene kvalitativne vlastnosti (C1/C2 na optickych, SMART na HDD, ...), tak ho vyradis a nahradis.
Odpovedať Hodnotiť:
 

2a) To je sprosty argument, prave preto vsetci ustupuju od HW raidov a prechadzaju na SW raidy, ked ti to umrie, tak zapojis disky hocikde inde, zapnes rovnaky SW a ides.

Tato moznost nema na archivaciu/zalohovanie vyznam nie kvoli hardverovym radicom z 1999 (vitaj v 2018!) ale kvoli tomu, ze je zbytocna. Lepsie je mat tie disky oddelene a zalohovat na oba naraz alebo na striedacku.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ano, ale nemal som az taku odvahu nieco take navrhovat - mat 2-3 separatne disky
Odpovedať Hodnotiť:
 

nedrizdaj, najprv si nieco precitaj a potom pis ... archivacne media nevydrzia len tak "o trocha" viac

redundanciu som nemal na mysli so samotneho principu vyrobou zabudovaneho principu ukladania dat na jedno jedine ulozne medium (C1/C2 na optickych, ECC na HDD, wear leveling/garbage collection na flash ...) ale uzivatelsky zapnuty druh redundancie
Odpovedať Hodnotiť:
 

uz roky rokuce vypisujem ze na archivaciu (lebo ty mas na mysli dlhodobu archivajciu na cele dekady a viac, nie zalohovanie) ludstvo vlastne nepozna nic

sme schopni jedine dvoch veci:

A) v kazdom case vyuzivat ulozne media typicke pre dany cas (diskety, ZIPP, CD/DVD/BR, HDD .... holograficky krystal z planety Krypton to je suma-fuk) a po istom case data presuvat zo starsich typov medii na novsie typy
B) vyuzivat nezavislu redundanciu, teda data su ulozene viac krat (idealne viac ako 2x) a to nezavisle, t.j. bez zavislosti prepojenia uloznych medii, paritnych kontrol atd ...

ziadny lepsi recept na archivaciu velkeho mnozstva dat v elektronickej podobe nikto zatial nevymyslel ... a nie mikrofiše (akesi mikrofilmy, kde sa na par cm^2 zmestia desiatky/stovky stran A4) nie su data v elektronickej podobe
Odpovedať Hodnotiť:
 

body A) a B) vyuziva aj podnikova sfera: ak zalohuje na pasky cojaviem LTO4, vyprsi servis/pozarucny servis a za dekadu vypise firma verejne obstaravanie a dodavatel vybuduje novu paskovu kniznica s ovela kapacitnejsimi paskami cojaviem LTO7 a vsetko sa tam preladuje .... nic ine to nie je len body A) a B)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ďakujem za komentáre, ktoré navyše spomenuli aj niektoré známe neduhy jednotlivých bodov, ktoré som nespomenul.

Z vlastnej skúsenosti k bodu 1., keď ešte frčali DVD viac než dnes, napálil som 117 častí serialu na asi 10 DVD, tieto boli všetky v spoločnej tube, v skrinke bez slnečneého svetla, pri bežnej izbovej teplote a nie výraznej vlhkosti. Po pol roku cca som tie DVD vybral že si ten seriál chcem pozrieť/skopírovať, (už neviem, whatever) a na diskoch 4-8 boli viditeľne diery! vo folii. Napálené, odložené, nikdy nepoužité a samé od seba proste degradovali za pol roka v skrinke. Bol to nejaký bežný verbatim alebo čosi. Fyzické poškodenie plastu žiadne, len proste diera cez ktorú bolo vidno, priemer asi pol milimetra. DVD červy asi ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

zo 60 napalenych cd v rokoch 2000-2005 mi stale funguje 95% ,cd boli kupovane vzdy najlacnejsie,ake som zohnal...asi 3 cd.mi uz mechanika nechce nacitat vobec ani zo specialnym softwarom,proste zostarli a umreli,cest ich pamiatke...pre istotu mam z najdolezitejsich cd kopiu na prenosnom HD,ktore mi rovno nacita tv o)
Odpovedať Hodnotiť:
 

tiez mam skuenosti s optickymi mediami, bol to horor, najme najlacnejsie CD 1997-2003, tam sa zaznamova vrstva odlupovala po chvilke jak stara farba, ponivac bola hned na spodu, vtedy maaaaalokto napaloval doma, lebo ani len tu CD pekaren nemal v 1997/98 doma takmer nikto, lebo stala 12 tisic Sk (vtedajsie dva priemerne platy, ako keby dnes stala 2000 €)

ked som si v 2003 kupil DVD pekaren, bolo to trocha lepsie, ponivac DVD su robene ako dva kusy 0,6 mm a 0,6 mm plastovych diskov a zaznamova vrsva je vnutri, ale aj tak ked sa to uz na okraji nacalo, tak to slo

po dalsich piatich rokoch pre mna opticke media prestali definitivne existovat a absolutne nie su pre mna potrebne ani ako nosic hudby/filmu, dat, hier, SW ... nicoho
Odpovedať Hodnotiť:
 

No jo, keby existovalo nejake rozumne read-only medium, miesto DVD-ciek, alebo nejaka rozumna nahrada v podobe prepinaca na HDD/fleske, tak by DVD-cka u mna uz davno skoncili. Pretoze kazda mechanika mi za par rokov skapala, media tiez, a nove BR napalovacky budu skapinat tiez, na to vezmem jed. Takze pre masy je to neperspektivne medium, zial.
Este prve cca 32MB flesky mali, taky maly prepinac na read-only rezim, dnes o tom za normalnu cenu mozem iba snivat.

Holt, pre mna na servis zavirenych PC-ciek, je DVDcko jedine pouzitelne read-only medium...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vždy som napaľoval na kvalitné CD a DVD. Kupoval som len Verbatim (rovnako ako 5,25 a 3,5" diskety). Všetky fungujú po x rokoch. Od tých po 120Sk/kus po tie za 25c/kus.
Len narozdiel od iných, napaľoval som max. 8násobnou rýchlosťou, žiadne 40x a viac, tak ako radili v tej dobe v PC časákoch. Podstatná je aj mechanika, používal som Liteon. S nimi fungoval mnohý soft na zisťovanie kvality vypáleného média.

Prieser boli DVD-RAM. Panasonic asi. Ich životnosť horšia ako DVD-RW.

Do BR by som šiel, ale ako bolo napísané vyššie, prepočet na 1TB je horší ako pri disku. Vždy mi to vychádzalo, že je lepšie kúpiť 2x HDD ako napaľovať. Na zálohu sú super 2,5" externé disky. 1-2TB a centrálne 3,5" 4TB+
Odpovedať Hodnotiť:
 

s dvd ram musim nesuhlasit. prave som docital diskusiu vyssie a stale som cakal kto to spomenie. ja mam s tymi diskami vyborne skusenosti. ale je pravda ze som neprepisoval casto no vyuzival som ich najma pre ich moznost dopalovat a vymazavat hocico z hocikadial aj zo stredu zapisu. pouzival som ich v case ked boli relativne dostupnejsie aj tie rekordery, a zrovna pred tyzdnom som jeden disk nasiel v starej krabici medzi vecami v pivnici co mi este ostal (10 rokov dozadu cca som konvertoval na hdd zalohy) a nic s nim nie je - vlozil som ho do mechaniky v starom pc ktoru tam doteraz mam. panasonacke stolove rekordery som nikdy nepouzival tak neviem posudit..
Odpovedať Hodnotiť:
 

a co sa tyka dvd, mal som a doteraz mam este nejake prazdne sony minuskove 4.7 a cd benq som kupil este v ageme 2004 a cca pred mesiacom som minule posledne dva kusy z toho 100 kusoveho kolaca - cd som skladoval v papierovych pošetkách a dvd mam v takej tej taske na 300kusov medii..
Odpovedať Hodnotiť:
 

Presne tak – nosiče na základe „zmeny fázy“ sú lepšie než príťahové pevníky (magnetické pevné disky).

Obzvlášť v dnešnej dobe, keď porovnám zálohovanie si práve vytvorenej práce na USB kľúč s „flash“ pamäťou a DVD-RAM, tak na to DVD-RAM je to určite lepšie.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár