  |
Za poslednú hodinu: 25 meraní | ||||
|
inzercia |
|||||
 
neprihlásený 
| Utorok, 6. mája 2025, dnes má meniny Hermína |
|
Dokončený posledný modul magnetu medzinárodného fúzneho reaktora
elektrická energia
Modul cylindrického tvaru je vysoký 4 metre a váži 110 ton, využíva supravodivý kábel z nióbu a cínu. Modul dodáva americká spoločnosť General Atomics, otestovaný bol v USA a do ITER vo Francúzsku bude prevezený v lete. Centrálny supravodivý magnet bude najsilnejším magnetom reaktora ITER, skladať sa bude zo šiestich modulov a v súčasnosti sú tak už vyrobené všetky moduly umožňujúce magnet dokončiť. ITER si nechal ale vyrobiť ešte jeden siedmy záložný modul. Projekt ITER, International Thermonuclear Experimental Reactor, je projektom experimentálneho fúzneho reaktora, ktorý má potvrdiť realizovateľnosť priemyselného generovania elektrickej energie fúznou reakciou. Stojí za ním konzorcium siedmich členov, EÚ, USA, Japonsko, Čína, Rusko, India a Južná Kórea, a reaktor sa buduje v južnom Francúzsku. Pri fúznej termonukleárnej reakcii prebiehajúcej napríklad vo hviezdach sa spájajú jadrá prvkov za vytvárania vyšších prvkov a uvoľňovania veľkého množstva energie. Na rozdiel od súčasných jadrových elektrární, kde prichádza k štiepeniu väčších jadier na menšie, treba ale najskôr dodať výraznú energiu na odštartovanie fúznej reakcie vytvorením dostatočne zohriatej a energetickej plazmy, hustej zmesi atómov rozložených na ióny a elektróny. ITER mal byť aspoň pôvodne prvým fúznym reaktorom, ktorý zrealizuje prvú praktickú kontrolovanú fúziu generujúcu dostatočné množstvo energie po nezanedbateľne krátky čas a pritom generujúcim viac energie ako spotrebováva. Konkrétne by mal reaktor generovať 500 MW energie, pričom na svoju prevádzku, tvorbu a udržiavanie plazmy bude potrebovať 50 MW. Fúzna reakcia by mala trvať 400 sekúnd. ITER je reaktorom typu tokamak, v ktorom je plazma udržiavaná magnetickým poľom v komore tvaru deravej šišky. Vákuová komora ITER má objem 840 m3, naraz v nej bude ale maximálne niekoľko gramov plazmy. Palivom bude deutérium a trícium, teda ťažké formy vodíka s jedným a dvomi neutrónmi v jadre. Pri fúzii vznikne hélium a vysokoenergetické neutróny, ktorých zachytávaním sa podobne ako v súčasných atómových elektrárňach bude zohrievať voda následne použiteľná na poháňanie parných turbín. Plazma sa bude zahrievať prechodom elektrického prúdu cez ňu, pričom teplota by mala dosiahnuť 150 miliónov stupňov. Projekt ITER sa ale opakovane výrazne posúva. Úplne pôvodný plán pri štarte projektu v roku 2006 počítal s vytvorením prvej plazmy v roku 2016, neskôr bol tento termín posunutý na 2019 a v roku 2016 bol oficiálne posunutý na rok 2025. V polovici minulého roka bolo oznámené ďalšie výrazné posunutie a termín vytvorenia prvej plazmy bol posunutý až na rok 2034, pričom prvá fúzna reakcia by sa mala uskutočniť v roku 2039. 
Najnovšie články: Diskusia:
Pridať komentár | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
