neprihlásený Utorok, 7. apríla 2026, dnes má meniny Zoltán
Na Veľkom hadrónovom urýchľovači uskutočnená prvá zrážka protónov

DSL.sk, 24.11.2009


CERN, Európska organizácia pre jadrový výskum, v pondelok o 14:22 uskutočnila na Veľkom hadrónovom urýchľovači, LHC, historickú prvú zrážku dvoch oproti sebe letiacich zväzkov protónov.

Protóny mali energiu 450 GeV a leteli rýchlosťou rovnajúcou sa 99.9997828% rýchlosti svetla, zrážka mala energiu 900 GeV.

Postupne boli v priebehu poobedia uskutočnené zrážky v priestoroch všetkých štyroch detekčných systémov ATLAS, CMS, ALICE a LHCb.

CERN spustil v LHC prúdenie častíc po viac ako ročnej odstávke prvýkrát v jednom smere v piatok, dnes prvýkrát prúdili urýchľovačom naraz častice v oboch okruhoch.

Do Vianoc bude podľa pondeľňajšieho oznámenia zvýšená energia častíc na 1.2 TeV, uskutočnené zrážky tak budú mať energiu až 2.4 TeV a prekonajú tak doterajší rekord, ktorý podľa dostupných informácií drží urýchľovač Tevatron s energiou zrážok 1.96 TeV.

Až v budúcom roku sa energia častíc zvýši prvýkrát na 3.5 TeV a energia zrážky tak bude 7 TeV. Neskôr v 2010 by mala byť energia častíc zvýšená na maximálne 5 TeV. Cieľová energia častíc, ktorá by mala byť dosiahnutá po vylepšeniach na konci roku 2010, je 7 TeV. Rýchlosť protónov s takouto energiou bude predstavovať až 99.9999991% rýchlosti svetla a energia zrážok bude mať energiu 14 TeV.

Urýchľovač LHC je tunelom kruhového tvaru s obvodom 27 kilometrov nachádzajúcim sa v hĺbke od 50 do 175 metrov pod povrchom Zeme pod územím Švajčiarska a Francúzska. V urýchľovači sú urýchľované dva prúdy protónov, ktoré prúdia opačnými smermi pre možnosť spôsobiť ich zrážku s čo najväčšou energiou.

Cieľom vedcov je pomocou urýchľovača potvrdiť existenciu tzv. Higgsovho bozónu a zároveň sa predpokladá objavenie viacerých nových častíc.

Veľký hadrónový urýchľovač bol pôvodne spustený do prevádzky 10. septembra 2008, pre haváriu 19. septembra spôsobenú poruchou elektrického spoja a následnou stratou supravodivosti niektorých magnetov ale nebola v minulom roku uskutočnená žiadna zrážka.

"Veľký hadrónový urýchľovač je v súčasnosti oveľa viac pochopeným zariadením ako tomu bolo pred rokom," uviedol v piatkovom oznámení Steve Meyers, riaditeľ CERN-u pre urýchľovače.



Najnovšie články:

Artemis II vstúpila do sféry vplyvu Mesiaca, pri oblete stratí komunikáciu na 40 minút
Tohtoročné CPU Intelu pre notebooky majú mať až 28 jadier, pre desktopy 52
Artemis II je za polovicou cesty k Mesiacu, dostane sa ďalej ako všetky misie Apollo
Windows 11 sa opäť automaticky upgraduje dlho pred skončením podpory
Ubuntu zvyšuje minimálne vyžadované množstvo RAM na 6 GB
V notebookoch použitý displej znižujúci frekvenciu na 1 Hz, umožňuje desiatky hodín výdrže
SpaceX podala žiadosť o vstup na burzu
AV2 nebol vydaný ani štvrť roka po termíne, dôvod neznámy
Ľudia po 53 rokoch v noci letia k Mesiacu, sledujte prenos
Raspberry Pi veľmi výrazne zdražuje, ceny dosahujú aj stovky eur


Diskusia:
                               
 

Paci sa mi ze aj taketo informacie nam tu davate. Super len tak dalej
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Ráno som to počula v rádiu. Nič nové tu nie je. Ani výsledky nie sú, či niečo zistili.
Odpovedať Známka: -9.4 Hodnotiť:
 

Thomas Alva Edison prave do**bal tisic tristo osemdasiatu tretiu ziarovku. Ani výsledky nie sú, či niečo z toho nezdaru zistil, napr. ci existuju ufonci. Ako sam povedal: nezlyhal som, iba som nasiel 10 000 sposobov, ako to nefunguje.


Sak rozmyslam nie? Ked este nebola prekrocena enegria doterajsieho najvykonnejsieho urychlovaca, tazko zistia nieco extremne prekvapujuce. Je dost mozne ze pri 14 TeV sa nieco nove za 2 roky aj zisti, ale na radikalne priblizenie k panbozkovi by sme potrebovali urychlovac este aspon 100x vykonnejsi, ked nie 1000x ... a na popularne cierne minidierocky (kt. by aj tak nikto nezaregistroval) 1000000000x vykonnejsi.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Ziaden vedec ani nikto na svete nevie co sa stane pri tejto energii, ale hlavne ze ty uz tu vedies reci o tom ze sa nestane nic.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

hej, to je pravda, ale seriozni vedci vedia aj to, co sa nestane a nemoze stat :-)
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

tak to si si dobre oponoval. ked sa nevie co to moze sposobit tak logicky sa nevie opak. je to ako praca s mnozinou.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ani by som nepovadal: nevie sa, ci plati Riemanova hypoteza, to sa jednoducho nevie. Ak by platila, ovlpavnilo by to dost zasadne vysoku matematiku v oblasti analyzy, teorie cisel, ci daslie oblasti matiky (nakolko v matike dost vela veci navzajom suvisi, resp. jedna vec moze mat suvis s veal vecami).

Ale vie sa jedno, ze bez ohladu na to, ci plati alebo nie (a to zatial nevieme), nebude mat vplyv napr. na nekonecny pocet prvocisiel - a to vieme ze na to vplyv mat nebude.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

podobne nevieme uplne presne ake nove elementarne castie mozeme cakat (dufajme ze len tie, kt. zapadnu do stannardneho modelu supersymatrie), ale vieme co cakat nemozme (resp. s pravdopodobnostou 0,000000001% ci este ovela mensou) a sice cierne minidierocky - podla nasej aktualnej teorie standardneho modelu a znalosti ako svet funnguje
Odpovedať Hodnotiť:
 

tevatron ma max vykon niekde "na hranici" za ktorou sa predpokladaju objavy novych castic... takze 1000x vecsi vykon by sice bol lepsi a priniesol viac objavov, ale aj LHC prinesie vela.

Bezpecnost - je pravda, ze toto budu zrazky castic o energiach ake ludstvo zatial nevytvorilo, ubezpecujem vas ale ze sa naozaj nieje coho bat... do zeme (vrchnych vrstiev atmosfery) narazaju vysokoenergeticke castice kozmickeho ziarenia s energiami prevysujucimi energiu zrazky v LHC viac ako 1000x... a kto si to neprecita v odbornej tlaci ani o tom nevie :).
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zboznujem ked sa spieva o niecom ako technike alebo vede. :)

http://www.youtube.com/watch?v=j50ZssEojtM
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

tak tá pesnička je fakt zabitá...už sa teším na okamihy keď budú tie vysoko energetické zrážky častíc
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

rap nie je spev :)
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

mas pravdu, je to kult a sposob sebavyjadrania
Odpovedať Známka: -3.6 Hodnotiť:
 

super :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Super príspevok jednoznačne plus pre dsl.sk
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

Ešte by mohli napísať, či tam potom dačo objavili, alebo to bola len "skúška", či to fičí. :P
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Trochu to zažiarilo, opiekli si špekáčky a trochu si porapovali.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

jednoznacne plus pre dsl.sk ????
vysvetli mi prosim ake plus
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

Nekaz mu radosť.
Odpovedať Známka: -4.0 Hodnotiť:
 

NIEEEEEEEEEEE NEMALI TO SPUSTIŤ! Teraz príde Satan a požerie nám mihalnice
Odpovedať Známka: -0.6 Hodnotiť:
 

neviete niekto kde je nejaky graficky material? fotky videa... tej zrazky nie urychlovaca
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

fotky videa zrážky ?
vieš akou rýchlosťou tie častice letia a hlavne aké sú malé ?
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

ale no tak... prečo asi majú foťáky režim "makro"?
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

tu to mas aktualne aj s linkami na fotky a pod.

http://twitter.com/cern
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

:)
Odpovedať Hodnotiť:
 

sak normalka - to je predsa na kazdom fotaku, makro od 0,0000000000000001 metra a spust uz od 1/10000000000000 sekundy ... jeden taky fotak maju v alze vo vypredaji za 70 €
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Cas nie je podstatny, blesk sa da zachytit aj pri casovani 1 sekunda. makro asi tiez netreba, lebo sa skuma trajektoria. A 70 eur sa mi za byt vela.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

S trajektoriami je to fakt, akurat pri nich vznikne nieco podobne male, podobne rychle, podobne hmotne a s podobne malou dobou zivota (aby sa to vobec stihlo a dalo detekovat), takze mi neni jasne ako chces v LHC pokrocit, keby tvoja rozlisovacia schpnost v case bola v rade 10^0 = 1 sekund. btw cas ako jednu z jednotiek SI vieme merat najpresnejsie, az 10^(-14) sekundy. V PRIAMOM merani ostatnych SI jednotiek (dlzka, hmotnost, prud, teplota ...) taku jednotkovu presnost dosiahnut nevieme: nikto nevie odmerat deltaT s presnostou 10^(-14) Kelvina, neexsituju vahy s presnostou detlaM 10^(-14) kg ... atd
Odpovedať Hodnotiť:
 

http://cdsweb.cern.ch/record/1224236

tu sú nejaké obrázky s programu
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Já bych teda zkusil posunout do středu toho paprsku vozíček, schválně co to udělá....

PS: páčidlo mám
Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:
 

tak to bolo dobree.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Ja by som chcel vidieť ich merače spotreby elektickej energie :)
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

to tam zrejme zabudli primontovat :-)
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

nezabudli, oni ho tam naschval nedali:-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

naco by tam davali merace ked by si aj tak nevidel presne cislo - takou rychlostou by sa ta rucicka tocila :)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

LHC a princíp fungovania :
Urýchľovač LHC je meracom elektrickej spotreby kruhového tvaru s obvodom 2,7 centimetrov nachádzajúca sa v hĺbke od 50 do 175 metrov pod povrchom Zeme pod územím Švajčiarska a Francúzska. V merači sú urýchľované dva rucicky, ktoré sa tociaia opačnými smermi pre možnosť spôsobiť ich zrážku s čo najväčšou energiou.

Rucicky meracov sa tocia rýchlosťou rovnajúcou sa
99.9997828% rýchlosti svetla.... :D

Zvisok si docitate zhora...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ale čoby... tie sú súčasťou vetrania... :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Som laik, tak uvitam, ak mi niekto ozrejmi, ako je mozne rozpohybovat nejake castice rychlostou svetla, v umelovytvorenom tuneli, rovnako ako je mozne ich viest tak, aby doslo k ich zrazke.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Tiež som laik, ale predpokladám, že každá z tých častíc má elektrický náboj, takže v elektrickom poli je možné ich rozpohybovať, nie?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

na fyziku som bol vzdy sprosty, takze ma neprekvapuje, ked inemu samozrejme veci su mne cudzie :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

toz to sa da zovseobecnit z roznych aspektov, ako predmetu badania, tak i urovne: niekomu pripada prirodzene vysoko abstraktne rozmyslat o obore integrity ci grupe neviem-akych-prvkov neviem-akej-mnoziny s dalsimi specialnymi vlastnostami (navyse nad definiciu grupy v algebraickom zmysle), ci riesit sustavy parcialnych diferencialnych rovnic ......... (teda nie ze by som bol na tej urovni, ale trocha trocha abstrakcie si dovolim tvrdit ze mam) no a niektorym pripada nanajvys nezvldnutelne a bude to ich celozivotny intelektualny vrchol, scitat dva zlomky s roznym menovatelom
Odpovedať Hodnotiť:
 

skus tak trochu pohladat..., napr. google :-))
(alebo ine linky uvedene v komentaroch)
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Http://bit.ly/4jpLSY enjoy
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja by som všetky tie protóny zakázala

Erža Vymastená, dochodkyna
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

nemate chybu teta erza :-)
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Respect Erža, Respect.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

...čo keby sa v tom handrovom urýchľovači častíc pustili dve jadierka z melónu, alebo jabĺčka? Vznikla by čierna diera? :-)
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

1) no ked to bolo myslene ako ironicko-vtipna otazka tak fajn, aj ked to az tak vtipne nebolo

2) ked to bolo myslene ako seriozna otazka, tak pravdepodobnost vzniku ciernej mimi-dierky pri zrazke dvoch tekvicovych jadierok letiacich proti sebe rychlostou 99.999999% c je podobna, ako keby proti sebe leteli dva protony. Aj v pripate tekvicovych jadierok by ale cierna mini-dierocka bola miniaturna a mala priemer miliardatiny priemeru protonu. ALE: to by vsak najprv take dve rychle tekvicove jadierka (ktore sa vhladom na seba pohybuje rychlostou 99,999999% c) museli niekde na Zemi ci celej slnecnej sustave existovat vies !!!!!?????
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Mozno ti unikli nejake zakladne detaily extremalnej fyziky mikrosveta a vysokych enegrgii, alebo ti unikaju aj tie najzakladnejsie principy fyziky. Tekvocave zrniecko ma hmotnost cca 10^(-4) kg a je o teda 23 radov (t.j. 100 000 000 000 000 000 000 000 - krat) tazsie ako proton (cca 10^(-27) kg). Ak na urychlenie tak neslusne lahkych protonov na taku rychlost potrebujeme desiatky/stovky MW, na nieco stotisic-miliard-miliard-krat tazsieho by sme potrebovali 1000-nasobok enegrie, kolko ludstvo vyprodukovalo vo vsetkych elektrarnach na celej planete v 20. storoci !!!!! Jednoducho urychlit tekvicove jadierko na 99,999999% rychlosti svetla je absolutne mimo technickych schopnosti nasej civilizacie? Kapis?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Chlapci ja som z Vas v p... . V praci sa na mna kazdy pozera ze co sa smejem jak idiot pred compom. keby som im povedal ze urychlujeme tekvicove semiacka na 99,99999% rychlosti svetla mozno by som prisiel aj o pracu. :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

3) okrem toho v normalnych meritkach normalneho sveta (radovo cca od 10^(-7) kg a´la zrnko prachu a viac) sa uplanuje fenomen elektrostatickej neutrality, nakolko v miniaturnom zrnku prachu (ktore klesa vo vzduchu rychlostou 1 cm/hod) je sto-miliard-miliard atomov a cim viac castis, tym vacsia pravdepodobnost ze bude obsahovat rovnaky pocet kationov a anionov a taky kusok hmoty sa bude navonok javit ako neutralny ... nemas absolutne ani len predstavu, aka by bola elektricka sila, keby sa cele slnko skladalo len z elektricky nabitych castic a teda keby nemalo ako celok neutralny naboj ... take zrnko tekvice je dost hmotne na to, aby malo proridzene neutralny naboj - a dost blbo by sa preto urychlovalo
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Len do nich. Tito pubosi, len si to masti lingam cely den a potom to dava "vtipne" komentare na serioznych IT strankach :D Len do nich...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Pridať komentár