neprihlásený Sobota, 20. apríla 2024, dnes má meniny Marcel
Intel oznámil odloženie 10-nm CPU a pridanie tretej 14-nm generácie

Značky: CPUIntel10 nm14 nm

DSL.sk, 16.7.2015


Spoločnosť Intel v noci na dnes oficiálne oznámila dočasný odklon od doterajšej stratégie tick-tock a odloženie prvých procesorov vyrábaných 10-nm výrobným procesom.

Spravil tak CEO spoločnosti Brian Krzanich pri oznamovaní finančných výsledkov spoločnosti za uplynulý štvrťrok. Potvrdil tým uniknuté informácie o takomto pláne z júna, o ktorých sme informovali v tomto článku.

Tick-tock

Tick-tock je označením pre vývoj nových generácií procesorov, pri ktorom Intel každý rok uvádza novú generáciu procesorov a na jednom výrobnom procese vyrába vždy dve generácie procesorov.

Najskôr ako prvé novým výrobným procesom vyrába procesory so základnou mikroarchitektúrou jadra prevzatou z predchádzajúcej generácie procesorov vyrábaných ešte predchádzajúcim výrobným procesom s väčšími tranzistormi a sústredí sa na zvládnutie nového výrobného procesu. Tento krok sa označuje ako tick.

Následne na ďalší rok uvádza ďalšiu generáciu s úplne novou mikroarchitektúrou jadra, pričom tento krok označuje ako tock.

Na takýto vývoj prešiel Intel v roku 2006, po 65-nm procesoroch s NetBurst mikroarchitektúrou uviedol procesory Merom s mikroarchitektúrou Core, následne v 2007 použil Core v procesoroch Penryn vyrábaných 45-nm procesom. Nasledovali 45-nm procesory Nehalem, 32-nm procesory Westmere a Sandy Bridge a 22-nm Ivy Bridge a Haswell. Aktuálne je poslednou generáciou 14-nm Broadwell.


Porovnanie posledných dvoch generácií CPU Intelu, vľavo 22-nm Haswell-Y a 14-nm Broadwell-Y, kliknite pre zväčšenie (foto: Intel)



U posledných generácií ale Intel nedodržal plán vydávať novú generáciu presne po roku a postupne uvádzanie nových generácií mierne posúval. Najväčší posun prišiel s posledným Broadwellom, z ktorého v minulom roku uviedol iba procesor Core M a prvé desktopové Broadwell procesory len začínajú byť dostupné.

Nový plán

Podľa skôr oznámených informácií aj uniknutých informácií by prvé procesory ďalšej generácie Skylake mali prísť už v auguste. Skylake je nasledujúcim tock krokom v stratégii Intelu, keď ide o procesory vyrábané 14-nm procesom ale s novou mikroarchitektúrou.

V roku 2016 mali pôvodne nasledovať 10-nm procesory s kódovým označením Cannonlake.

To sa ale podľa potvrdenia Krzanicha kvôli obtiažnosti prechodu na nový výrobný proces nestane. Intel namiesto nich uvedie netypicky tretiu generáciu vyrábanú 14-nm procesom s kódovým označením Kaby Lake. O koľko bude táto generácia vylepšená oproti Skylake nie je zatiaľ jasné.

Prvé 10-nm procesory prídu na rad až v druhej polovici roka 2017 a u posledných generácií tak bude Intel nasadzovať nový výrobný proces cca po dva a pol roku namiesto dvoch rokov. V budúcnosti by sa podľa Krzanicha ale chcel vrátiť k dvojročnému cyklu.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

NASA otestuje nový vesmírny pohon v podobe solárnej plachty
V najbližších dňoch bude spustený nový vysielač digitálneho rádia
Seriál Fallout podľa počítačovej hry bude mať pokračovanie
Budúci týždeň budú vydané dve dôležité linuxové distribúcie
Špehovacie satelity SpaceX už snímkujú Zem, s vyšším rozlíšením ako doterajšie
Linux si na PC drží podiel 4%
AI výkon tohtoročnej generácie Intel CPU bude vyšší ako 100 teraops/s
Apple bude mať nový seriál o alternatívnom sovietskom vesmírnom programe, predĺžila For All Mankind
Pôsobivého dvojnohého robota Atlas nahradí úplne nová elektrická verzia
O2 spustilo predaj na diaľku. Namiesto eID sa fotí tvár a občiansky, nedá sa objednať eSIM ani predplatenka


Diskusia:
                               
 

TESLA Piešťany by to zvládla niekde v roku 2515...
Tá je na zlom podklade a vo veľmi prašnej oblasti - blízko hlavného ťahu. A starý, zle vybudovaný podnik. Aj to bol dôvod, prečo dali "ruky preč" odtiaľ. Vyrábajú sa tam len jednoduché lacné číslicové obvody za pár centov...

A zaujímavé je, aké technológie chce INTEL naďalej používať, keď chcú následne ten 2-ročný cyklus dodržovať?
To už majú náhradu za kremík?
Odpovedať Známka: 0.9 Hodnotiť:
 

Nemajú, došiel na psa mráz, pôjde do klobás..

Tak isto ako sa nedá donekonečna znižovať spotreba u áut
Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:
 

Realna spotreba paliva u novych aut oproti predchodcom pri rovnakej vahe auta ci vykonu rastie. Tesme sa na verziu DPF pre benzinaky :). Adblue u dieslov a pridavne spalovanie splodin...
Na stastie v oblasti elektroniky to ide stale k lepsiemu z hladiska efektivity "vykon"/wat.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Nechápem načo chcú dávať filtre pevných častíc na benzíňaky ktoré neprodukujú sadze ako ropáky. Za studena môžu pri štarte zahúliť spáleným olejom ale....na benzíňak??
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Benzín ide do kosačky, diesel nie.

To ľudia furt veria tomu že diesel patrí do nákladiakov a autá majú kamienkový zvuk. Hehe.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Lebo preplnovanie + vysokotlakove vstrekovanie.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

ak aj nemaju vlastnu, stale si mozu licencovat od ibm :)
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

to ze si nieco IBM vykuchti v ramci primarneho vyskumu v labakuh neznamena, ze je to pouzitelne v komercnej sfere, hlavne uz len tym, ze to nebude cisty kremik
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

kremik uz pomaly dorazil na svoj limit, najvyssi cas mysliet na nieco ineho:o)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nechem ti kazit radost, ale kremik narazil na svoje hranice pred 12 rokmi. V 8 rocnici 1996-2004 frekvencie stupli cca 50-nasobne (Pentium 1 P55 od 75 MHz po Pentium 4 Prescott 2M na 3,8 GHz). V dalsej 8 rocnici (2004-2012) by tomu malo byt tak isto a dnes by sme mali mat 1-jadrove 1-vlaknove CPU na frekvencii 200-250 GHz ci aj 1/2 THz a fcul v 2015 by sa schylovalo k 1 THz vojne. Alo co, fyzika povedala "velky trt", fyzika je svina. My sme to za 12 rokov iba uzasne posunuli od intervalu 3-4 GHz na 4-5 GHz, co je absolutne kozmeticka zalezitost. Aj 7-8 GHz by bola kozmeticka zalezitost v porovnani s tym geometrickym radom.

Co dnes mame, je limit x86 (ale nielen toho ale aj ostatnych architektur), resp. vseobecne CPU pracujucich na von Neumanovom koncepte a zakladoch boolovej algebry.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Myslím si, že stúplo o niečo iba FSB a "spočetnili" násobič nejakými fintami.
Žiaden CPU fyzicky nepracuje na xGHz, tak ako si to nedávno "odhalil" pri RAM že nejdú na xGHz!
Tuším Maniak a ešte niekto tu do toho brblal...
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

hej, maniak, kecal si nieco do toho, ak si dobre spominam :)
a trosku si sa sekol, lebo si poplietol (povazoval za totozny) takt zbernice zakladnej dosky a takt ram, ktora fakt na tych 2400 MHz fici. (resp. takt cpu, v tomto pripade) :)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Maniak je zrejme off.

Pietro to tu raz rozoberal, s tými RAMkami. Ony naozaj na xGHz nemajú ako bežať, ako ani žiaden číslicový - príliš zložitý čip! A dnešné, ale aj minulé CPU naozaj zložité sú.
Prečo ste tak mechom praštení, že normálne zožeriete, že CPU beží na 4GHz, RAM na 3GHz, vám to jebe načisto???
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

aspon netrep kokotiny, maniak.

pleties dokopy rozne veci - zbernicu, ktora zvycajne bezi dost pomaly, a takt roznych zariadeni, ktore bezia nasobne rychlejsie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Prezrel som si nejaké staré Maniakove príspevky a Pjetrove...
Maniak všade tvrdí, že ak to na nejakej frekvencií beží, môže to byť niečo ako FSB, nie na vyššej. To ani podľa mňa nejde. Robil som s mikrvlnnými obvodmi, viem sčasti o čom píšem. Jednoducho toto nie je súčiastka s pár súčiastkami a špeciálnymi vf tranzistormi s medznou frekvenciou 10 GHz!!!
A ešte ten Maniakov fakt. Základný kryštál na každej základovke je 14.3MHz a neverím tomu, že sa to niekde násobí, to je skrátka blbosť. Ak, určite len nejako do veľkosti FSB, určite nie viac, také kryštály existujú, prečo by sa teda nepoužili napr. 100 či 133 MHz???Nikto nič nepletie, to si tu teraz zaplietol Ty!
Nikde v ALJ procesora nič nebeží na 3 GHz! Ale, môže to byť nejaká finta, že tá nejaká rýchlosť spracovania neviem čoho, zodpovedá v prenesenom význame tým 3 GHz. Čo nie je to isté.
Odpovedať Hodnotiť:
 

PLL
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hej, ale nie 300 násobne a v CPU. PLL je typický pre analógové jednoduché obvody.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dobre, tak inak. Ktorá časť v CPU akože beží na 3 GHz???
Už z pohľadu vývodov a konštrukcie plošných spojov na MB je táto frekvencia totálne scifi, ale poďme, kto odpovie?

Odpovedať Hodnotiť:
 

tych par tranzistorov v cpu, zeby? :P
Odpovedať Hodnotiť:
 

Myslíš tie 100-ky miliónov???
Ak nerátam cache...
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

presne tie :D

vo vnutri cpu je taka mala picovinka, ktora ti za kazdy cyklus fsb prezenie cez cpu niekolko internych cyklov...

cili...

<zakladny krystal> prehnane cez <pll> => <fsb> prehnane cez <interny nasoobic vo vnutri cpu> => <vysledna frekvencia cpu>
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A sme zasa na začiatku...
Základný kryštál má 14.3 MHz...
Koľko treba násobiť do 3.6 GHz, mne vyšlo nejakých 250x...
A ako tie obvody číslicové pôjdu na frekvencií ktorú nemajú ako zvládnuť???
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ak zoberie striedu signálu 1:1, potom jedna úroveň bud etrvať polovičný čas. Zoberme si frekvenciu napr. 3.6 GHz, potom tá 1/2 je ako 7.2 GHz a to otočme 1/x a máme čas 0,000000000138 sec. Teda 0.138 ns!!! To je katastrofálne krátky čas, aby 100-tisíce tranzistorov niečo urobili! CPU nie je mikrovlnná súčiastka. Jeho konštrukcia je úplne iná. Taká rýchlosť preklápania nie je v číslicovej technike bežná... Koľko by potom bola strmosť tieto tej zmeny z nuly na jednotku? Ešte 1000x menej??? To hádam nie...
Odpovedať Hodnotiť:
 

kuknem...
u mna, bclk (aka zakladna frekvencia pre komunikaciu zariadeni na doske od cias, kedy intel presiel od fsb na qpi) bezi na 101.5 MHz (coz je 7x krystal), multiplikator mam na 45x, celkova frekvencia, na ktorej cpu bezi je 4.5 GHz.
(keby som fical na starom fsb, tak je to pravdepodobne 400 x 11.25)

zvladat to zvladaju, problem je len stratove teplo, ktore musis nejakym sposobom uchladit, inak si upecies cpu :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Neverím ani milimeter z tej poslednej vety...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zoberme, že sa neviem vyjadriť, resp. pomaly chápem...
Ale aj tak, nejak neverím tomu, že sa tam nejaké klopné obvody preklápajú rýchlosťou 3-4 GHz...
Už len tie časy sa mi zdajú prikrátke na takúto súčiastku...
Viem že sú nejaké čipy, jednoduché, idúce na takéto frekvencie. Ale viem aký bol problém vyrobiť deličku pre satelit aby sa dala urobiť frekvenčná syntéza... A to boli deličky len na nejakých 1 GHz. Nech doba pokročila, je to 10 GHz... Ale tak zložitá súčiastka s totálne odlišným návrhom...
No ee...
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Pozri sa z pohľadu jeho cache L1 na to... Myslíš, že tá SRAMka stíha zmeniť stav za menej ako 138 ps??? Ani keby zrovna bolo opäť 6.7. 1415 tak nie!
Asi to chce studené obklady a v prítmí večera a na vychladenie Pjetrov preslov...
Odpovedať Hodnotiť:
 

hore pises, ze neveris ani milimeter...

cisto teoreticky>
- je to presne to, co potrebujeme - dlzku toho celeho aparatu, cez ktory nam beha prud :D
- zoberieme si prakticky nejaku tu vychodiskovy rychlost (napr. rychlost svetla, ktorou tecu elektricke signaly).
- cili, cisto technicky, 1 GHz signal musi prebehnut maximalne cez 30 cm chip, idealne o kus menej. pri rychlosti, dajme tomu, 10 GHz sa dostaneme na 3 cm, pri 100 GHz na 3 mm - co je maximalna velkost jadra pri CPU. idealne je to cca 1/10 tejto hodnoty.
- teda, stale sme v normalnych fyzikalnych hodnotach.

jediny terajsi problem je ten, ktory mi ani milimeter neveris - ako to chladit. v buducnosti, ked narazime aj na ten druhy limit, budeme musiet riesit inu vec - ako nieco take male vyrobit a ako tam napratat dostatocne mnozstvo transistorov :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

S tým uchladením, to je teraz vedľajšie, aj keď chápem že asi to najpodstatnejšie.
Neverím, že tie milióny tranzistorov prepínajú pri takých časoch, frekvenciách.
Si to strááááášne srandovno poňal a vysvetlil, ale vôbec nie to, že ako to tie toľké polovodiče zvládnu.
S tou vlnovou dĺžkou si ta veľmi zaujímavo strelil... :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

to, akou mozu maximalnou frekvenciu pracovat, zalezi na ich zlozeni, etc...
od oka presne, napr. grafenove tranzistory su schopne v pohode ficat aj na 155 GHz. teda boli. v labaku. idealne. pred 4 rokmi.
cili da sa povedat, ze pri, dajme tomu tranzistore, postavenom z Al2O3 + grafen na SiC zaklade, by mohli byt v pohode zvladnutelne frekvencie okolo 70 GHz.

oproti tomu je pri cpu beznych 4-5-10 GHz dost smiesnych :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ale pár kusov možno. Nie miliarda...
dokedy to budem opakovať?
CPU nie je mikrovlnná súčiastka a jej návrh je presne opačný!
Odpovedať Hodnotiť:
 

takze to zhrniem...

1, vieme o tom, ze existuje nejaky krystal, ktory generuje nejaku frekvenciu.
2, prisli sme na to, ze existuju obvody, ktore su schopne tuto frekvenciu znasobit.
3, vysvetlili sme si, ako mala musi byt suciastka, ktora ma bezat radovo na 1, 10 a 100 GHz.
4, dopracovali sme sa k tomu, ze vieme zostrojit tranzistory, ktorym nevadi frekvencia v desiatkach GHz.

otazka:
preco je take tazke uverit, ze ak taketo tranzistory (4) natrepem do tandemu, ktory je kratsi ako rozmer (3), mozu v klude fungovat na frekvencii, ktora je vysledok znasobenia zakladnej frekvencie (1) nasobicom (2)?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Táto blbosť je to najťažšie uveriť!
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

a presne tato blbost je jednym z dovodov, preco funguju zlozite suciastky s x tranzistormi na vysokych frekvenciach.
druhou je existencia adekvatneho chladenia, kedze takato sranda zvykne generovat dost vysoke teplo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nemáš pravdu...
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

moze byt, par rokov som do toho nerypal :)
v com presne sa mylim? co sa takeho za poslednych 15-20 rokov zmenilo, ze to, co som napisal, nie je pravda?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zmenilo?
CPU nemá mikrovlnnú konštrukciu a ani také tranzistory!
Takže sa nič nezmenilo.
Tie labákové vysoko GHz obvody boli veľmi jednoduché a zväčša analógové, nejaké zosilňovače a pdobne...
Odpovedať Hodnotiť:
 

co by potom znamenalo, ze ani dnes neexistuju rychlejsie procesory ako 286, ktore bezali na 12.5 MHz (neratame 20 MHz verzie, lebo je to viac ako ma dnesny krystal), lebo je nemozne, aby suciastky na vyssej frekvencii bezali? :)

co je hlupost :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ale však čítaj a rozmýšľaj... Kedy si čo robil s nejakými súčiastkami? Kedy si robil naposledy s číslicovými obvodmi?
Odbočím trochu:
Sú napríklad jednočipové obvody, tzv. mikrokontroléry - všetko v jednom, idú dnes vraj až na 50 MHz!!! a tá 8 MHz 286-ka toho urobila viac. Ako je to možné?
Si to celé mýliš. Tvrdíš, že ak je jedna súčiastka schopná niečo(ale tiež záleží že čo)robiť pri frekvencií 1 GHz, tak žiješ v tom, že na tom istom čipe to dokáže spolu 100 miliónov obdobných súčiastok, Nie! A tu je ten zádrhel.
Začni si trošku študovať elektroniku, mikroelektroniku, MOS tranzistory a ich konštrukciu(to sú totiž pomalé tranzistory - bipolárne sú rýchlejšie) a niečo sa pokús urobiť, zostrojiť, skrátka pochyť nejakú prax. Možno som netrafil, možno si chytrý až moc, ale nie v tomto.

Odpovedať Hodnotiť:
 

Kukni si tento obvod. Je to jeden z posledných, už celkom namakaný. A o nejakých GHz sa mu ani zďaleka ani len nesníva!
Ktovie prečo asi, že?
http://www.atmel.com/Images/doc32099.pdf
Odpovedať Hodnotiť:
 

si zaspal este pred revoluciou, ze ano? :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

jedna mala otazka:

snazis sa tu zosnovat argument typu: "niet toho boha, aby sa lietadlo pohybovalo nadzvukovou rychlostou; lebo bycikel neda viac ako stovku kmh?" (moj len nieco nad 80, ale aj tak)
Odpovedať Hodnotiť:
 

pjetro, pjetro, pjetro...

a, neplet frekvenciu (hertz aka pocet cyklov za sekundu) medzi dlzkovu mieru (metre).

b, vykon sa da hnat do vysky nielen hrubou silou, ale aj napr. optimalizovanou architekturou a poctom jadier, mezdi ktore sa daju vypocty rozlozit. si zober uz len dnesne 20+20 jadrove xeony, ktorych vykon je urcite o kusicok vyssi ako ten prescott :)

c, limit x86 stale nie je dosiahnuty, stale je co optimalizovat, co zlepsovat. uz len napr. ipc, ktore je teraz bajocko len na urovni 4,3.
nehovoriac o molochoch postavenych na vliw instrukcnej sade, ktora zvlada tych instrukcii len 12-16. a stale sa da este ist dalej.
nehovoriac o inych procakoch postavenych na inych architekturach - stale je kde ist, stale je co-to zlepsovat :o)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Tak choď, zlepšuj!
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

namojveru nie je nad planovane hospodarstvo. Ked niekto nedodrzi 5-rocnicu (ponovom tik-tak), tak urcite uz zasadaju akcionari, spravna rada sa radi, na buzne padaju akcie, uroky kolisu, papiere nevynasaju, hlada sa vinik, odvola sa ceo, ten pred odvolanim odvola manazerov, novy ceo vymysli ozdravny plan, zamestna odvolanych manazerov, pisari napisu clanky o upadku, konkurencia predstavi nove nerealne 5-rocnice na dosiahnutie dominancie a to vsetko len preto, ze niekto chcel nieco dobrovolne urobit, ale ostatni to vzali za pismo svate (alebo chcel machrovat a ostatni mu uverili).

My sme to tu uz mali 40 rokov, oni este nie, tak si musia vyskusat. Ked vymru ludia, co to tu zazili, tak to budeme mat zase aj my.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Pridať komentár