neprihlásený Piatok, 3. mája 2024, dnes má meniny Galina, Timea
Japonci dostali sondu k Venuši len pomocou sekundárnych trysiek

Značky: vesmírveda a výskumJaponsko

DSL.sk, 10.12.2015


Japonskej vesmírnej agentúre JAXA sa podaril zaujímavý úspech, keď po nepodarenom manévri so svojou sondou Akatsuki v roku 2010 sondu nakoniec tento týždeň dostala na obežnú dráhu Venuše.

Sonda Akatsuki bola vypustená v roku 2010 a v decembri mala byť umiestnená na orbitu Venuše. Manéver sa ale nepodaril a sonda zostala na obežnej dráhe okolo Slnka.

Ako ukázala nasledovná diagnostika, trysky hlavného motora boli aktívne výrazne kratšie ako mali byť. Dôvodom bolo pravdepodobne upchanie ventilu paliva, vďaka čomu bolo v motore viac oxidantu v pomere k palivu, to horelo vyššou teplotou, poškodilo trysky a bezpečnostný systém impulz prerušil.

Hlavný motor sa ukázal v nasledujúcich testoch nepoužiteľný na opätovný pokus dostať sa na orbitu Venuše a JAXA tak využila sekundárne trysky štandardne určené len pre mierne korekcie polohy a natočenia sondy. Pre odľahčenie sondy vypustila 65 kg nepotrebného oxidantu a postupne uskutočnila viacero manévrov upravujúcich trajektóriu sondy.

Záverečný manéver 7. decembra v trvaní 20 minút umiestnil sondu úspešne na obežnú dráhu Venuše.


Snímka Venuše zo vzdialenosti 72 tisíc km pomocou ultrafialového senzora sondy (foto: JAXA)



Oproti pôvodne zamýšlanému plánu je sonda na výrazne elipsovitej orbite, s najväčším priblížením 400 km, najväčšou vzdialenosťou 440 tisíc km a dobou obehu 13 dní a 14 hodín. Plánovaný marcový manéver by mal skrátiť dobu obehu na 9 dní a zmenšiť maximálnu vzdialenosť na 310 tisíc km.

Kvôli veľkému priblíženiu k Slnku počas uplynulých piatich rokov existovali obavy z možného poškodenia prístrojov na sonde, ktorá nebola určená pre takéto priblíženie a nebola tak pre takéto podmienky chránená. Minimálne kamery ale fungujú, keď sonda ich už tento týždeň využila k vytvoreniu snímok Venuše v rozličných spektrách.

Úlohou sondy je analyzovať atmosféru Venuše, svoju vedeckú misiu má odštartovať v apríli budúceho roka po poslednej úprave jej trajektórie.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Železnice opäť aktualizujú systémy, v noci na nedeľu nebude fungovať internetový predaj lístkov
Satelit so solárnou plachtou je úspešne na orbite
K Microsoft účtom sa už dá prihlasovať bez hesla pomocou passkeys
O2 zvýšilo pokrytie 5G, podiel 5G zariadení rastie len pomaly
Telekom začal ponúkať nové programy Swipe pre mladých s veľkým objemom dát
Avizovaná nová verzia distribuovaného súborového systému Ceph, je v ňom viac ako exabajt
iPhony majú aktuálne problém s budíkmi, nebudia
Hubblov teleskop opäť funguje
Netflix úplne ruší najlacnejší program Basic bez reklám
Česko dáva milióny na zlepšenie 5G signálu vo vlakoch


Diskusia:
                               
 

Sonda Akatsuki? Idu z Venuse premietat vecnu iluziu?
Odpovedať Známka: 0.8 Hodnotiť:
 

TAK TOTO NIE!
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

infinite tsukuyomi
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

Po snímkach kopcov Pluta bola šanca na zverejnenie snímkov Venušiných pahorkov premrhaná spôsobom, pri ktorom ťažko skryť sklamanie.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Nevadí, třást ptákem si můžeš i nadále.
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

Wau, hneď je to iné, keď už viem, že mu to nevadí,

Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

made my day :D
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Netreba byť sklamaný. Ako poznáme Japoncov, tak by fotky Venušiných pahorkov boli aj tak rozpixelované.
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Pozrel som si, že rovníkový priemer Venuše je 12 103,7 km.
A teda elipsa má rozmer že:
(12 103,7 + 2*400) na (12 103,7 + 2*440 000 km) ???
To znamená že 12 903,7 na 892 103,1 km ????

To ak to má obehnúť za tých 13 dní, tak som zvedavý na to preťaženie pri tej otočke v najvzdialenejšom bode.
Odpovedať Známka: -6.8 Hodnotiť:
 

preťaženie a ešte v najvzdialenejšom bode? V najvzdialenejšom bode ide najpomalšie a preťaženie bude rovnaké ako napr. na ISS - nulové
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

ešte by som dodal, že preťaženie je nulové v úplne každom bode dráhy ak zanedbáme nejaké tie slapové sily rádovo v nanonewtonoch
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

preťaženie je nulové ak sa nemení rýchlosť a to je iba pri kruhovej obežnej dráhe, akonáhle je dráha eliptická tak obežná rýchlosť sa mení a preťaženie sa dá zmerať
Odpovedať Známka: -0.9 Hodnotiť:
 

čiže napríklad pri voľnom páde, keďže rýchlosť sa zvyšuje, budem cítiť preťaženie?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

ano
Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:
 

Ale len ten momentík na konci pri zmene zrýchlenia, pretože preťaženie je nulové, ak sa nemení vektor rýchlosti, nie len jej hodnota.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

co to trepes, pana, ked sa tu zacne preberat fyzika a akakolvek veda vyssieho stupna od strednej skoly, tak tu pisete same nezmysly.

Samozrejme, ze pritazliva a odstrediva sila su v kazdom bode obeznej drahy vyrovnane, vo vnutri sondy je v kazdom bode beztiaz a F=ma vektorovo, cize silu (tiaz) citis len pri nenulovom zrychleni a teleso zrychluje len pri posobeni sily.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a teda aby som k tomu volnemu padu, nebyt vzduchu, necitil by si nic. Co myslis, ze citia ludia v lietadle pocas tych par sekund, ked robi ten manever na simulaciu beztiaze? Nic.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

zrýchlenie je možné pocítiť iba vtedy, ak je odlišné od gravitačného zrýchlenia ... to znamená, že ak napríklad zrýchľujem vo vákuu smerom k Zemi 9,81 m/s², tak nebudem cítiť nič ... zmena rýchlosti nemá nič spoločné s pocitom zrýchlenia, podstatné pre pocity je pôsobenie voči rovnovážnemu stavu sústavy a tým je vo vesmíre jedine voľný pád, keď na teleso nepôsobí žiadna sila a voľný pád je zrýchľovanie gravitačným zrýchlením ... možno si to bežne človek neuvedomuje, ale to, čo cíti v aute na chrbte, keď dupne na plyn je to isté, čo cíti na chrbte, keď leží v posteli ...
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Cítiť nebudeš nič... človek nevie cítiť priamo zrýchlenie, ale iba kontaktnú silu, ktorou naňho pôsobí okolie (sedadlo, pásy, zem...). Pri voľnom páde alebo pri pohybe na orbite zrýchľuješ, ale všetky tvoje častice zrýchľujú zhruba rovnako, takže necítiš nič. Naopak ak sedíš na zemi, zrýchlenie je nulové, ale cítiš stoličku pod zadkom, lebo na seba vzájomne pôsobíte silou. A zase ak zrýchľuješ v lietadle, tak zrýchlenie je nenulové, ale inak máš tendenciu ostať v pokoji, takže znovu cítiš sedadlo, ako sa ťa snaží tlačiť vpred.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Ty evidentne netušíš, ako to funguje...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Ako som si prečítal vyššie, tak hej, netuším. Ale kľudne mi to vysvetli, bo tí vyššie (čo asi aj tušia) sa nejako nevedia dohodnúť. Vďaka
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Čím ďalej si od telesa, na ktorého orbite sa nachádzaš, tým pomalšie sa pohybuješ. Na najvzdialenejšom bode sa ani nezdá že by sa ta sonda pohybovala, ale pri najnižšom bode to je úplne iná rýchlosť...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

No ved to hej, to som si uvedomil hned po prvom prispevku od "Tupa", ze som napisal kravinu. Som to pisal v takom nemom uzase z toho, ake rozmery ma ta mega-uzka elipsa.
Ale v kazdom pripade vobec netusim, ako to vo vesmire funguje s tym posobenim sil na sodnu, tak to ak mozes/vies, kludne vysvetli.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Z objektívnej perspektívy nehybnej sondy sa okolo nej točí vrtiaca sa Venuša, okolo ktorej sa točí Slnko a zvyšok ešte menších bazmekov rôznej úrovne vnútornej teplosti.
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Skrátene - určite to nie je vyššie preťaženie ako pri opúšťaní atmosféry Zeme, čiže dosť zanedbateľné. Keď sa zamyslíš ako vzniká preťaženie na Zemi, tak pri zrýchlení a nie spomaľovaní.
P.S. syntax vysaď prášky kámo :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Známy vysadil a odvtedy sa nezastaví: polievanie, hnojenie, plenie, postrekovanie,... na vrzanie mu už pomaly ani neostáva čas.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

ty idiot, stale sa tu strapnujes svojimi krkolomnymi vetnymi konstrukciami, ale nikdy neodpovedas na prispevok, na ktory reagujes
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

navyse si napisal uplnu ftakovinu, ako vzdy, len nie vzdy sa mi to chce luskat v tych tvojich vetach.

prespektiva sondy nemoze byt objektivna = syntax error.
A (nielen) podla ajnstajna kazda perspektiva je subjektivna (relativna)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Práve v súlade so spomínanou teóriou súdruha Einsteina je možné hodnotenie považovať za objektívne práve a len vtedy, pokiaľ je súčasne (subjektívnou) sebakritikou, čo však tejto reakcii skutočne nemožno uprieť.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

no vidis, zase odveci a okrem toho nespravne.

- STR hovori o niecom inom
- prvou polovicou vety niecomu odporujes a druhou polovicou to iste potvrdzujes = semantic error (syntax vynimocne ako tak ok)
- no a ze to s mojim komentom nema nic spolocne uz ani neriesim. Cau, nauc sa normalne rozpravat, tymto na baby nezaposobis.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

A konkrétne na ktorú nie ?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ona vôbec nie je taká mega-úzka, tých 400 km je periapsida, nie malá polos. Šírka môže byť pokojne niekoľko desiatok tisíc km (dá sa to presne zrátať) ;-)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

No, ak som sa niekde nezdrbal, tak malá os je 107280 km... to nie je až taká placka.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

v sobotu mozes pocut piskanie gum pri prechode zakrutou aj u seba doma, staci vypnut televizor a zapocuvat sa k oblohe...
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Si zabalil :D
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

@dam ..to mas ako ked hodis kamen do vysky a on potom padne nazem, v momente ked prestane stupat a zacne padat prakticky stoji a potom ho zem pritiahne k sebe...zacne zrychlovat.)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Nie to neni taka elipsa, ta elipsa neni simetricka podla dvoch os, ale iba podla jednej pomyselnej osi. Pretazenie neni ziadne, bude iba ked zmenia jej drahu.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Japonci dostali sondu k Venuši za účelom výskumu a vývoja umelých robotických žien na Zemi.
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

..nemá žiadne, nakoľko na obežnej dráhe sa ruší odstredivá a dostredivá sila priamom silami (iné by bolo, keby oblietavala napríklad pripnutá o venušu o dĺĺĺĺĺĺĺhe lanko alebo niečo podobné) :)
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Sorry, to mala byť reakcia pre @dam
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

No chápem to tak, že v tom prípade s lankom by tam to preťaženie zrejme namerateľné bolo. Ale v tomto "voľnom" stave to znamená, že na tú sondu nepôsobia žiadne sily?
(Áno, viem že je tam beztiažový stav, pýtam sa kvôli tým zrýchleniam).
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Sily pôsobia, ale presne tá istá sila by v rovnakej miere pôsobila aj na ten merač preťaženia - takže ten by nameral nulu. Čiže ak by si bol v tej sonde Ty, tak pri prelete by si nebol "prilepený" odstredivou silou na stenu sondy, ale bol by si ako v bezváhovom stave.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

presne tak, podpisujem. Dokaz vyrovnanych sil je rovnovazny stav. Keby pritazliva sila bola vacsia ako odstrediva, tak padne na planetu, keby mensia, tak uleti docerta. Vo vnutri sondy je beztiaz v kazdom bode.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A našli tam nejaké nové ženy?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Podľa informácií, zverejnených Úradom OSN pre vesmírne záležitosti, ostáva jediným zdokumentovaným prejavom života na Venuši aj naďalej záhadný odkaz, podľa odborníkov vytlačený zrejme cez wifi s textom: "Prídem hneď. Janka H."
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Sú to frajeri - zabrzdiť zo solárneho orbitu na orbit Venuše iba pomocou RCS chce naozaj šikovné hlavy.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Skutočný frajer je iba na záver. Čítali ste slovo Božie.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár