neprihlásený Utorok, 6. decembra 2022, dnes má meniny Mikuláš
Intel končí so značkami Pentium a Celeron

Značky: IntelCPU

DSL.sk, 16.9.2022


Spoločnosť Intel minimálne v prípade procesorov pre notebooky končí so značkami Pentium a Celeron.

Intel o tom informuje v tomto oznámení.

K zmene príde u nových produktov v budúcom roku. Namiesto značiek Pentium a Celeron bude spoločnosť používať nové označenie Intel Processor.

Intel používa značky Pentium a Celeron aj v prípade procesorov pre desktopy, oznámenie neinformuje či sa zmena dotkne aj týchto procesorov.

Značka Pentium bola v minulosti hlavnou značkou spoločnosti pre procesory pre PC a túto značku používali aj najlepšie procesory spoločnosti pre PC. Po príchode značky Core majú najlepšie procesory túto značku a Intel začal používať značku Pentium pre menej výkonné procesory, ešte menej výkonné ako modelový rad Core i3.

Značku Celeron spoločnosť aj v ére značky Pentium ako hlavnej značky používala pre menej výkonné procesory, po nástupe Core takto označuje ešte menej výkonné procesory ako procesory Pentium.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Tretí blok Mochoviec už týždne stojí, netesnil
Telekom pridal pokrytie 5G vo viacerých mestách
Apple zvažuje presunúť do Indie aj výrobu iPadov
Starlink odložil zavedenie dátového FUP limitu
Nový Google Pixel začal ponúkať bezplatnú VPN od Google


inzercia



Diskusia:
                               
 

Voľakedy bežal taký vtip:
Čo znamená nálepka Intel inside na počítači?
Varovanie.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Ten vtip asi bezal v spolocnosti retardov s K5-PR166 s FPU vykonom 486 DX4-100.
Aspon ste si uzili Quake pri 12 FPS. Geniovia.
Odpovedať Známka: -5.8 Hodnotiť:
 

Podľa hodnotenia komentárov si retardi s K5-PR166 (o frekvencii nejakých 116MHz) moc Quake neužili.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ten vtip asi bezal v spolocnosti retardov s K5-PR166 s FPU vykonom 486 DX4-100.
Aspon ste si uzili Quake pri 12 FPS. Geniovia.
Odpovedať Známka: -8.0 Hodnotiť:
 

Press TURBO to pay respect
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

Pamatam si:
86
186
286
386

a potom som sa staratil.

Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

... 486?
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

A čože, na akú 8086-ku si pmätáš? Nože prezraď..
Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:
 

Hej, pomätam si dve babky , jedna 80 druhá 86 , ale už zomreli…
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Pche. Ja si pamätám MH7400.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

No dobre a radu MZH? A ozaj, aké bolo Tvoje prvé zapojenie so 7400?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

A co si dal za posledny rok ?
Odpovedať Hodnotiť:
 

8-bit Microchip.
ATMEL, PIC, PICAXE a omáčky okolo toho.
A niečo začínam s Malinami.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Nejake zmysluplne pouzitie, nie ucenie do suflika ....
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Zmysluplny je jedine RISC-V. ;-)
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Treba to naučiť aj decká, tak nemôžem začať so zložitými ujovinami.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

HenrietaK@decko1:~$ sudo apt install man-ATMEL, man-PIC, man-PICAXE
Čo je na tom priekazne zložité?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Už vidím ako 15 ročný chlapec chápe čo s tým má robiť...
Odpovedať Hodnotiť:
 

> aké bolo Tvoje prvé zapojenie so 7400?

Multivibrátor. Dva NAND-y nad sebou, kde výstup, bol pripojený na jeden zo vstupov toho druhého. Všetky detaily si už nepamätám.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ale kondenzátor hádam áno.
Robil som aj s CMOS niečo ako 4011 zapojenie takej meracej sondy, pípatko. Bolo to schopné aj v zapojených súšiastkách, aj v číslicových obvodoch, rozoznať nezrovnalosti a teda aj chybu. Citlivosť to malo do cca 50 Mohm, napájanie CR2025, malé načúvacie sluchátko a vedel som s tým zistiť vadnú ABS sondu v bavoráku...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Neklam! Vtedy ani bavoráci o nejakom ABS nechyrovali!
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

To bolo niekedy pred 20-imi rokmi zrealizované(+-)...
Odpovedať Hodnotiť:
 

To muselo byt o dost davnejsie, lebo pred 20 rokmy by si pouzil uz OBD alebo osciloskop...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Píšem (+-) a načo osciloskop na jednoduché veci??
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pravda...
Odpovedať Hodnotiť:
 

no ty kokso.. tie styri hradla som nejako pozapajal ze to cez reprak piskalo...
Odpovedať Hodnotiť:
 

PP06 sme mali v skole na zaciatku 90-tich rokov. Ten bol kompatibilný s 8086.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Aj? To si teda toho veľa neurobil...
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

tak to teda nebol
Odpovedať Hodnotiť:
 

Syn moj trt vies. Ked som na tom programoval v pascale ty si bol v tom casu zakvaceny na cecku.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Cčko už vtedy frčalo? No vidíš aký pokrokový chalan.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

A co take PMI-80? Assembler a ... po hodine tukania programu si zistil, ze mas niekde chybu.

Student, dnes to mate za 5
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

No a? Asembler si neťukal, ale rovno strojové hexa k´dy, tak netrep.
A čo že si sa pomýlil...
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Predstav si, ze a NIC.
Tukal som instrukcie v strojovom jazyku, hovorovo znamom ako asembler. Ty nedokazes natukat ani jednoduchy komentar.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Neťukal si asembler, ťukal si hexa kódy tých inštrukcií a to je dosť rozdiel, že?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nie
Odpovedať Hodnotiť:
 

Kde sa píše o ťukaní asembleru?
"Assembler a ... po hodine tukania programu si zistil, ze mas niekde chybu."
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zápis v asembleri
JMP x...

V strojáku - inštrukcie: C3 xx xx
Inak "stroják" by mali byť 0 a 1ky
Odpovedať Hodnotiť:
 

PP06 ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

PP06 ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

PP06 ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pentium - grecky 5 - 80586.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

386sx
386dx
486sx
486dx
486dx2
486dx4
pebtium
pentium ii
pentium pro
...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Pentium III
Pentium IV v s. 423 a v s.478
...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ty si sa musel narodiť stratený.
Lebo žiadna 86 a 186 neboli (aj tak si sa vtedy sušil na fotrových slipoch).
A bola 486, a aj Pentium sa prvé mesiace regulérne označovalo ako 586 (Cyrix neskôr použil tento label ako 5x86 ... t.j. ekvivalent 586/Pentium).

Musíš viac hrať Fortnite, to ti zvýši IQ. A ešte musíš postovať veľa retardovaných sračiek, to ti zvýši DQ. Lebo zatiaľ postuješ málo retardovaných sračiek.
Odpovedať Hodnotiť:
 

8086 bola a bola aj 80186...
Odpovedať Hodnotiť:
 

S razantným nástupom ARM procesorov odpadnú tieto starosti s premenovaním.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Skôr nástup Risc-V, pretože sa firmičky hašteria o licencie na ARM a zatiaľ tu zo štrbín pomaly vylieza Risc-V
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Dúfajme.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mne je to jedno, ja som za kazdy pokrok.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hát, divízia Optane zrušená, grafiky Arc sú nepoužiteľné a asi nedopadnú inak ako Optane, serverové procesory zaostávajúce za konkurenciou, HEDT zanedbaný a "úsporné" jadrá v procesoroch, ktoré na spracovanie rovnakej úlohy spotrebujú viac energie ako tie neúsporné.

Mám to chápať tak, že po zlých hospodárskych výsledkoch je Intel až v takých sračkách, že sa rozhodol šetriť už aj na nálepkách?

Celá finta s tými pseudoúspornými jadrami je len v tom, že sú podstatne menšie a jednoduchšie na výrobu, pre Intel je to voči AMD úspora. V benchmarkoch jednovláknové skóre vytiahne nejaké performance core a multivláknové zase vysoký počet tých pseudoúsporných.

Úsporné chápem tak, že narozdiel od neúsporných spotrebujú na spracovanie úlohy menej energie bez ohľadu na časový úsek. Ide o energiu na úlohu.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Rozdiel medzi Optane a Arc je ten, ze Optane predbehol dobu(techn. spicka), Arc zaspal dobu.
Inac povedane Optane boli na SOHO prilis vykonne a drahe. Arc malo vykonne.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Súhlasím, Optane bolo vhodné predovšetkým do serverov. Nemuselo skončiť, servery sú a budú vždy najväčšia ryža. Myslím, že úplne zrušiť Optane bol zlý krok.

Arc padlo hlavne na ovládačoch, u ktorých sa Intel spoliehal, že budú fungovať tie z integráčov. Je to dosť zásadná chyba, keďže sú tam enormné odlišnosti v architektúre. Len dúfam, že to neskončí ako Optane, nech je konkurencia.

V poslednom čase (pár rokov dozadu) Intel všetko prezentuje ako niečo úžasné, no skončí to viac menej podpriemerne, ak nie fiaskom. Bolo by zrejme zmeniť vedenie, marketing. Arc bol prezentovaný 5 rokov skoro ako zázrak pre všetkých, niečo fascinujúce, škálovateľné, výkonné. 5 rokov na to mali a posrali to. Meškajú aj so všetkým ostatným.

Neobhajujem AMD, ale pozrime sa, kam sa vytiahlo za posledné roky, dlhodobo pôsobí na fronte CPU aj GPU. To všetko pri veľkosti a majetnosti zlomkovej oproti Intelu. Odkedy prišla Lisa, fakt sa to pohlo niekam dopredu. Myslím, že nejakého takého fírera potrebuje aj Intel.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ešte jedna vec: zákazníci Intelu (myslím) začali vnímať ako problém to, že s každou (prípadne každou druhou) novou generáciou procesorov musia investovať aj do dosky. Dobrá doska strednej triedy dnes stojí 200-250 €, čo je v niektorých prípadoch cena procesora samotného.

Je to finančne náročné takto často meniť okrem CPU aj dosku, popri premrštených cenách grafík obzvlášť. Doska v podstate nejaký výkonnostný posun nepredstavuje (vynímajúc prelomy, resp. uvedenie nových generácií zberníc), čiže sú to pre niekoho zbytočne vyhodené prachy.

AMD ponúklo ľuďom možnosť používať 4 generácie procesorov na doskách uvedených pre prvú generáciu, pokojne aj tých nižšej triedy. Užívateľ s procesorom Ryzen 1600X si výmenou za 5600X polepšil o takých 60-70% bez zmeny dosky, RAM či grafiky. Intel, na rozdiel od AMD, ani teraz neprisľúbil predĺženú životnosť nadchádzajúcich socketov, kdežto AMD to pri AM5 urobilo. Vnímam to ako zásadný prozákaznícky ťah a takisto aj ekologický. Kiež by sa takto zachoval aj Intel.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Však ako kto by menil samotný CPU???
Odpovedať Hodnotiť:
 

Trochu nerozumiem Tvojej otázke, ale potreby výmeny CPU sú individuálne. Teraz sa to napr. oplatí aj po dvoch rokoch v prípade Ryzen 3000 a 7000, je tam výrazný nárast výkonu v jednovláknovom výkone, ešte väčší ale v multi.

Ďalšou vecou je v prípade rovnakej pätice možnosť rozšíriť výkon v prípade potreby (napr. workstation). Ak si mal šesťjadro a potrebuješ viac jadier na prácu, tak zároveň s medzigeneračným nárastom výkonu si môžeš polepšiť aj o ďalšie jadrá, to všetko na tej istej matičnej doske.

Ide o to, že dosky s podporou PCI-E gen 5 tu budú min. 3-4 roky, v podstate nič revolučné nás počas týchto rokov nečaká, aby bolo nutné či vôbec potrebné dosku meniť. Povedal by som, že aj PCI-E gen 5 je nám zatiaľ na dve veci, ale do budúcna tam zmysel je.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak ako boli celerony a pentia ale aj i5 a pod. poškodené odnože výkonných CPU. Tie úsporné jadrá budú niečo podobné. Ak majú robiť wafre 12-16 jadrových CPU, veľa by bolo pravdepodobne zlých tak z toho urobia 8 jadro s ďalšími 4 jednoduchšími úspornými jadrami kde majú vyššíu úspešnosť výroby. Myslím že to robia aj preto lebo nátlak od AMD a ARM je oveľa väčší ako tomu bolo 10-15 rokov dozadu a zákazník už nie je ochotný zaplatiť za niečo o čom už dopredu vie že je len opravené z defektívneho wafra.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Finta je v tom, že celé je to zle prezentované. Úsporné jadrá nie sú úsporné v zmysle spotrebovanej energie na vykonanie úlohy. TechPowerUp to krásne zmeral, odporúčam pozrieť.

Sú úsporné na výrobu pre Intel, pretože, ako som písal, sú malej plochy a jednoduchšie na výrobu, výťažnosť je vyššia. Myslím, že v tomto Intel dosť zavádza. 16 "úsporných jadier" v stress teste spotrebúva cez 120W.

Vezmi si, že AMD dokáže bez väčších problémov vyrobiť 16-jadrové CPU (16 plnohodnotných jadier) vďaka čipletovej technológii. Elegantne obišli problém s rastúcim rizikom defektivity jadier pri narastajúcej ploche. Podobnou cestou by Intel mohol vyrábať CPU s vyšším počtom P-cores ako 8.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Do teraz aj laik vedel, že celeron je odpad, pentium o niečo lepšie a od Core i3 to začína byť zaujímavé. Poďme to zrušiť aby sa v tom už bežný človek nevyznal.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Uvoľnené miesto odpadu teraz zaujme Core i3 a vyššie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zaujme s tým multithreadingom leda prd, keď mu nesiaha odolnosťou voči Spectre a podobným priekazne ani po členky.
Odpovedať Hodnotiť:
 

U desktopov si myslím že celerony boli dobrá voľba pre mnoho užívateľov, niektoré z prvých typov sa dali dobre taktovať, neskoršie verzie zase boli dostatočné na jednoduché kancelárske aplikácie. Problémové boli ULV celerony v notebookoch, s taktom 1.2 GHz a 1 MB cache to išlo jak blato aj keď si mal len windows 7 a ssd aj tak to išlo pomaly.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vela stastia pri hladani Intel Intel na googli. XD
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ked zacnu vyrabat procesory ruSSaci, budeme vsetci v rici aj s Intelom
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár