neprihlásený Sobota, 20. októbra 2018, dnes má meniny Vendelín   DonaskaKvetov.sk - donáška kvetov v SR a zahraničí Pošli kvety
Spustený teleskop so 64 anténami, bude analyzovať vodík a formovanie galaxií

Značky: vesmír

DSL.sk, 13.7.2018


V Južnej Afrike dnes oficiálne uviedli do prevádzky nový teleskop MeerKAT pracujúci v rádiofrekvenčnom spektre.

Podobne ako niektoré iné teleskopy nejde o teleskop s jednou gigantickou anténou ale o pole menších antén, signál z ktorých sa synchronizuje a spája a tak má parametre výrazne väčších teleskopov.

MeetKAT konkrétne tvorí až 64 antén o priemere 13.5 metra. 48 z nich je umiestnených v kruhu o priemere kilometer, ďalšie sa nachádzajú vo vzdialenejších miestach pre zvýšenie rozlíšenia. Maximálna vzdialenosť medzi dvomi anténami je 8 km.

Z hlavného taniera jednej antény vytvoreného zo 40 kusov hliníka sa signál odráža do menšej 3.8-metrovej antény na ramene a z nej už do prijímačov, pričom inštalované budú môcť byť štyri na každej anténe pre rozličné pásma. V dokumentácii sa hovorí o prijímačoch pre tri pásma, 0.58 až 1.015 GHz, 0.9 až 1.67 GHz a 8 až 14.5 GHz. Nie je jasné v akom štádiu je inštalovanie prijímačov, keď dnešné oznámenie hovorí len o 0.9 až 1.67 GHz.

Teleskop produkuje veľké množstvo dát, až 275 GB za sekundu. Spracúva ich superpočítač.

Teleskop má byť najväčším na južnej pologuli a pri niektorých meraniach má napríklad lepšie vlastnosti ako podobný teleskop VLA v USA pozostávajúci z 27 antén o priemere 25 metrov.

Teleskop je zaujímavý nielen kvôli súčasným parametrom ale aj pre ďalšie plány s ním. V budúcej dekáde sa totiž stane súčasťou najväčšieho teleskopu aké ľudstvo postavilo SKA, Square Kilometre Array. Ten bude pozostávať z tisícok malých antén umiestnených v Afrike a Austrálii v okruhu 3 000 km od centra a bude mať celkovú plochu antén približne jeden štvorcový kilometer.

Dovtedy bude MeerKAT používaný najmä na rozličné pozorovania súvisiace s analýzou vodíka vo vesmíre, keď jeho prijímače sú optimalizované na zachytávanie vlnových dĺžok vzniknutých červeným posunom základnej spektrálnej vlnovej dĺžky atómu vodíka 21 cm.

Okrem iného bude použitý na študovanie formovania hviezd a galaxií, výskyt vodíka v skorých fázach vesmíru ale tiež na hľadanie pulzarov.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Slovenská vláda chce ponechať trvalý zimný čas
Telekom mení ceny na predplatených Easy kartách
Oficiálny DVB-T2 tuner pre Raspberry Pi, aj Zero
Vydané Ubuntu 18.10, na 32-bitovú verziu už nejde ani upgradovať
Vedci dokázali, že kvantové počítače budú výkonnejšie ako klasické
Macy majú čoskoro prejsť na vlastné ARM procesory
Štátne elektronické služby majú vyzerať rovnako, štát vydal dizajn manuál
Výmena hlavného kľúča Internetu zrejme spôsobila jeden vážny incident
Samsung chystá viaceré QLC a 96-vrstvové SSD
Čínske mesto chce zabezpečiť nočné osvetlenie satelitom


Diskusia:
                               
 

Najma treba najst nejakych mimozemstanov skor, nez si budeme vsetci podla vsetkeho rovni, aby mohli nezavisle rozhodnut, kto je vacsi a kto priekazne najvacsi.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

To by bola kulturna a biologicka katastrofa pre obe strany. Nas bakterialny a virovy kompot by ich zabil tak ako nas ten ich, to iste by spravila kultura. Ale v zasade plati, ze to comu nerozumieme, to co je nam tak velmi cudzie, ani nevnimame, lebo to mozog nemusi vediet spracovat.

Jedine ze by existovala urcita rovnost, a podobnost by bola tak velka ze si s takymi vecami prirodzena imunita dokaze poradit, a plosne ockovanie dokaze dve rozne civilizacie spojit bez dalsich komplikacii.

Nakoniec by bol ale vysledok vzdy vojna.
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

A? Hodnotenie kvality produktov antivirusovych spolocnosti syntetickymi testami predsa narocnych zakaznikov presvedcit nemoze a Úrad na ochranu spotrebiteľov priekazne tiez nie.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Často počujem tento argument ale popravde nedáva príliš zmysel. Na Zemi to tak funguje len vďaka tomu, že život má rovnaký základ. Ak ich biochémia bude fungovať inak, tak naše baktérie a vírusy (a tie ich u nás) si neškrtnú. Ako sa bude vírus množiť, keď tam napr. nebude RNA/DNA? Ako sa bude množiť baktéria, keď nebude mať k dispozícii naše aminokyseliny? Nehovoriac o tom že i samotné prostredie organizmu bude nehostinné - iná teplota, pH a pod.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár