neprihlásený Streda, 17. júla 2019, dnes má meniny Bohuslav   DonaskaKvetov.sk - donáška kvetov v SR a zahraničí Pošli kvety
Japonci úspešne získali vzorku zrejme spod povrchu asteroidu

Značky: vesmírasteroidyJaponsko

DSL.sk, 11.7.2019


Sonda Hayabusa2 japonskej vesmírnej agentúry JAXA dnes úspešne odobrala druhýkrát vzorku z asteroidu 162173 Ryugu, pričom táto vzorka by potenciálne mohla byť materiálom spod povrchu asteroidu.

Sonda zostúpila až k povrchu približne jedenásť minút pred pol štvrtou nášho času, pričom snímka vytvorená štyri sekundy po dotyku podľa JAXA ukazuje množstvo vyzdvihnutého materiálu.

Hayabusa2 sa úspešne vracia na svoju pozíciu ďalej od asteroidu a JAXA označila celú misiu druhého odoberania vzorky za úspešnú.

Sonda odoberala materiál z lokality, kde nárazom dvojkilogramového projektilu urýchleného až na 2 km/s v apríli vytvorila veľký kráter s vyvrhnutím materiálu spod povrchu asteroidu. Odobratý materiál by tak mohol byť materiálom spod povrchu.

Cieľom sondy je odobrať z asteroidu vzorky a dopraviť ich na Zem za účelom analýzy materiálu so zámerom získať viac informácií o vývoji slnečnej sústavy. Materiál spod povrchu asteroidu by mohol priniesť cennejšie informácie, keďže nebol dlhodobo vystavený vplyvom vesmíru a Slnka.


Snímka štyri sekundy po odoberaní vzorky, kliknite pre zväčšenie (foto: JAXA)



Celkom mala Hayabusa2 pôvodne naplánované tri odoberania vzorky, dvakrát z povrchu a raz z vytvoreného krátera. Z povrchu po posunutí plánov odobrala vzorku len raz, vo februári.

Od asteroidu sonda odletí v decembri 2019 a vzorky by mala priniesť na Zem v decembri 2020. Z asteroidov zatiaľ priniesla vzorku len sonda Hayabusa, predchodca aktuálnej misie. Vzorku priniesla z asteroidu Itokawa v roku 2010, pre viacero porúch išlo len o obmedzený počet mikroskopických čiastočiek.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Galileo už nejde takmer šesť dní, EÚ podrobnosti nezverejnila
Explóziu Crew Dragon spôsobilo zapálenie titánu, vyžiada si konštrukčnú zmenu
V noci príde k zatmeniu Mesiaca, ďalšie až o 6 rokov
Školy v Nemecku nemôžu používať Office 365, kvôli ochrane osobných údajov študentov
Apple použila v novom MacBook Air zrejme výrazne pomalší SSD
Británia si uctí Turinga, dá ho na novú bankovku
Microsoft Word dosiahol miliardu inštalácií na Androide
Ďalšia vyznamná linuxová distribúcia nebude podporovať 32-bitové PC
Galileo už nejde štyri dni, prevádzkovateľ dôvody nevysvetlil
RTVS v DVB-T zvažuje zrušenie SD, rádiá, prvý multiplex a DVB-T2


Diskusia:
                               
 

Japonci zasa sklamali?
Odpovedať Známka: -7.3 Hodnotiť:
 

Nesklamali. Odobrali vzorku. To je mega uspech. A mozno planuju neskor preskumat aj metalicke asteroidy a tazit na nich zlato a platinu. Japonci nemaju zdroje tak mozno na to idu takto.
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

Uspech? Nazvláčajú z vesmíru kdejaké rárohy a potom je to tam priekazne samá Godzilla!
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Presne, taka jak ty !
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Sugoi!
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Kanpai!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Yatta!
Odpovedať Hodnotiť:
 

A keľo toho matrošu prinesú?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

das poldeci
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nikdy nebombardujte jadrovou zbranou jednu krajinu dvakrat!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

vzdy neparny pocet? neprvocislo?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ako si len mohol ? Tak to prezradiť, že tie bomby boli dve. Médiá sa pokúšajú pchať američanom do zadku a vždy píšu a hovoria nejasne a hmlisto.. akoby USA zhodili na Japonsko len jednu atómovú bombu.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Tri krat a dost! povedal Lipsic...
Takze americania este jednu mozu..
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Presne tak. To uz priestor na poriadny synergicky efekt potom celkom priekazne neostava.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zaujalo ma toto: "približne jedenásť minút pred pol štvrtou nášho času". Zaujímalo by ma, koľko bolo hodín na danom mieste podľa tamojšieho času. Možno sa to zdá malicherné, ale misie sa množia, bude zrejme do budúcnosti nutné riešiť aj miestny, vesmírny čas, na danom mieste. Zrejme sa bude musieť určiť referenčný bod, zrejme slnko a od toho odvíjať vesmírne časové pásma, ak to už nie je vyriešené. Doprava tam bude časom hustnúť a cestujúci nakoniec zmeškajú nejaký spoj z Marsu domov.
Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:
 

Dá sa to definovať podľa otočenia asteroidu, ale je to úplne jedno. Na takéto účely sa perfektne hodí UTC. Keby si potreboval brutálne presný čas, napríklad na navigáciu, mohli by sa použiť hodiny mimo Zeme (kvôli gravitačnému poľu čas tu plynie o niečo pomalšie, než tam).

Lokálny čas má zmysel na Marse alebo iných planétach, ktoré sa otáčajú rozumne rýchlo a skutočne sa tam strieda deň a noc.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tomu rozumiem, ale podľa čoho sa určí ten lokálny čas na danom mieste. Čo sa berie ako nejaká referenčná hodnota mimo UTC?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Teda, či sa dá vypočítať čas pre každé relevantné teleso zvlášť a aj nejaký jednotný čas pre celú slnečnú sústavu.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

neda sa
Odpovedať Hodnotiť:
 

Cas je relativny...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Sak to sa na take cestovanie vseci vyyebu, ked nebude jasne, kedy treba vyrazit na spoj, aby sa dalo v archive preskakovat priekazne i dopredu.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak ako je zadefinovaný kilogram, meter, musí sa dať nejako vypočítať aj miestny čas na danom mieste pomocou fyzikálnych veličín, bez prihliadnutia na referenčné hodnoty na Zemi.
Odpovedať Hodnotiť:
 

No len tak nejako. Povieš si, že keď je dané miesto otočené k Slnku, je práve 12:00, a deň trvá toľko, koľko je rotačná perióda voči Slnku. Rovnako, ako na Zemi.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dobre, ale neuvažujme v pozemských pomeroch. Na inom telese nemusí trvať minúta 60 sekúnd, hodina 60 minút a deň 24 hodín atď. Výpočet miestneho času sa asi odvíja od obehu telesa okolo slnka a vlastnej osi. O to ide, že ak neberieme ako referenčnú hodnotu naše pozemské jednotky, tak sa zrejme dopracujeme k úplne iným výsledkom. Ak zoberieme vzťažnú sústavu dané teleso - Slnko, tak by sa mal nejako dať vypočítať tamojší čas v danom okamihu a na danom mieste. Samozrejme je problém v akých jednotkách interpretovať výsledok. Preto ma zaujíma, či sa nedá čas vypočítať interdisiplinárne, astronómia, fyzika, chémia, matematika, univerzálne na ľubovoľnom mieste v slnečnej sústave. Ak by sme ho chceli vypočíta na nejakom mieste našej galaxii (mimo slnečnej sústavy), tak by to bolo asi ešte zložitejšie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Myslim, ze na toto by vedeli poskytnut obsiahle odpovede Anton Matejov a(j) Richard Palkovac, nestori to SK/CZ odborneho internetu, ba, nebojim sa to povedat nahlas - i intranetu! :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

no, len neviem ako sa dohodnu aky cas je prirodzeny na asteroide ktory sa otoci kazdych 7,6 h a este pod divnym uhlom. tuto mudrlanti nevedia vyspekulovat prirodzeny cas (zimny/letny) na ktory si mohli zvykat X rokov (vacsinou 20-30+). Resp. si myslia ze vedia len je to presne opacne ako u zvysnej polovice mudrlantov.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár