neprihlásený Nedeľa, 5. februára 2023, dnes má meniny Agáta
Red Hat - open sourceová komunita nie je slepá. História a súčasnosť Red Hat-u.

Red Hat, producent najrozšírenejšej linuxovej distribúcie, momentálne minimálne vo svete serverov, vyrástol na open sourcovej komunite a jej práci. Pred viac ako rokom sa ale Red Hat tejto komunite výrazne odcudzil, čo mu komunita teraz výrazne dáva pocítiť.

Patrik Hornik, 26.2.2005


História tejto v podstate najväčšej linuxovej firmy, ktorá stojí za rovnomennou distribúciou začala v roku 1993, len 2 roky po prvej verejne dostupnej verzie Linuxu od Linusa Torvaldsa. Spoločnosť začínala pod menom ACC Corporation a venovala sa distribuovaniu samotného Linuxu a vydávaniu publikácií. V roku 1994 vyšla prvá distribúcia Linuxu vytvorená Marcom Ewingom, ktorá niesla názov Red Hat Linux. Spoločnosť ACC Corporation v roku 1995 od Marca Ewinga kúpila Red Hat Linux, zmenila názov a od tohoto času je na svete spoločnosť Red Hat so svojou distribúciou Red Hat Linux.

Red Hat vydával od tohto času svoju linuxovú distribúciu poskladanú z Linuxu (jadra) a ostatných open sourcových programov portovaných pre Linux. Red Hat okrem balíčkovania a skladania distribúcie vyvíjal najmä integračné nástroje - štartovacie skripty Linuxu, konfiguračné nástroje, inštalačné nástroje a dopĺňal/zlepšoval ten open-source software, ktorý škrípal. Podľa potreby samozrejme RH prispieval aj do vývoja jadra, respektíve ním platení alebo podporovaní vývojari. Red Hat Linux ako taký bol zdarma, firma zarábala na predaji krabicovej verzie, usporadúvaní kurzov a certifikáciách. Keďže v týchto časoch si len málokto mohol stiahnuť CD ISO z Internetu, Red Hat sa šíril najmä na CD, takže objednať si krabicovú verziu nebol až taký rozdiel. Firma z veľkej miery žila z práce open source komunity, spolupráca to bola ale vzájomne prospešná. Vývojari by väčšinou potrebné nástroje pre svoje potreby vyvíjali tak či tak, takto pri poskytnutí práce pod GNU licenciou mohli vývojári zdielať navzájom svoju prácu, pričom synchronizačným prvkom boli práve balíčkovači distribúcií, ktorí navyše prispievali k stabilite, čo najpohodlnejšiemu fungovanie, updatovanie, atď. S takouto spoluprácou boli spokojné všetky zúčastnené aj nezúčastnené strany - napr. pasívni užívatelia :-)

V roku 1997 prvýkrát rizikoví investori zainvestovali do spoločnosti v oblasti open source a Linuxu - Cygnus Solutions. Okolo roku 1998 si začali Linux všímať aj komerčné firmy z IT, mnohé významné z nich v tomto období oznamujú podporu svojich produktov pre Linux, či špeciálne Red Hat - napríklad Oracle, CA, Informix, IBM. V auguste roku 1998, za éry verzie 6.0, vydal Red Hat svoje akcie na burze NASDAQ. Jeho IPO (Initial Public Offer) bol ôsmym najúspešnejším IPO v histórii.

V roku 2001 už začal Linux brať vážne každý, z tohto obdobia pochádza známy výrok CEO Microsoftu, Steva Ballmera, ktorý ešte vo februári označil Linux za rakovinu a ničiteľa intelektuálneho vlastníctva, v júni už ale bol Ballmer miernejší a uvážlivejši a označoval Linux za najväčšiu hrozbu pre Microsoft. To už je výrazne iná pozícia.

V roku 2002 vydáva Red Hat svoj prvý Red Hat Enterprise Linux (RHEL), distribúciu určenú najmä pre servery a profesiálne nasadenie. RHEL je platený - užívateľ získava updaty, podporu, atď. Verzia tohto RHEL zdarma neexistuje, sú k dispozícii len platené verzie. Red Hat má stále k dispozícii produkt pre masy - aktuálne vo verzii 7.2 až 7.3, vôbec jednej z najlepších a najstabilnejších verzií Red Hatu. V tomto čase už je k dispozícii veľa distribúcií, Red Hat je ale pripravovaný tak akurát po chuti veľkej väčšine užívateľov - je aj dostatočne aktuálny (narozdiel od Debianu) aj dostatočne stabilný a držiaci si razenie pravého Linuxu (narozdiel od Mandrake), preto je Red Hat veľmi úspešný.

Red Hat bol v tom období navyše pochuti aj producentom softwaru, snažil sa im čo najviac vyhovieť, poskytovať stabilné prostredie. Red Hat tak bol u mnohých považovaný za synonymum reálneho nasadenia Linuxu, čím si získal silnú pozíciu na trhu.

Na konci roka Red Hat vychádza vo verzii 8.0, pokus o priblíženie desktopovým užívateľom. RH 8 zaznamenal viacero problémov, najmä po upgrade zo starších verzií, na vkus Red Hatu sa príliš snažil podobať Windowsu a bol zo začiatku pomerne nestabilný. V roku 2003 prichádza na svet verzia 9.0, Red Hat náhle ohlasuje pomerne skoré ukončenie podpory pre staršie verzie a jasné smerovanie na iba platené verzie, Enterprise Linux a v súčasnosti aj Red Hat Desktop.

V postoji Red Hatu k open source komunite v tomto čase nastal zlom. Tesne pred oznámením nového smerovania napríklad Red Hat výrazne znevýhodňoval neplatiacich užívateľov pri updatovaní bez nejakého výrazného upozornenia v politike updatov. Tým sa zrejme snažil získať čo najviac predplatiteľov RH Network (podpora a updatovanie), ktorí sa už ľahko konvertujú na platiacich užívateľov distribúcie.

Red Hat oznámil ukončenie podpory niektorých stabilných verzií Red Hatu (najpoužívanejšou distribúciou na serveroch bola 7.3), čo bolo najvážnejším dôsledkom pre open sourcu komunitu. Našťastie vznikol projekt Fedora Legacy, ktorý poskytuje podporu pre 7.3 a 9.0 doteraz.

Red Hat síce oznámil odčlenenie projektu Fedora, ktorý bol distribúciou založenou na RH zadarmo, ale... Čoskoro sa ukázalo, aké zámery má Red Hat s Fedorou - má to byť platforma, kde si Red Hat odskúša a hlavne vyladí niektoré nové veci, ktoré si nedovolí nasadiť do platených verzií. To má aj svoju dobrú stránku, užívatelia tak získavajú skoro nové verzie a technológie, ale keďže to nie je primárnym účelom, prevažujú negatíva - nestabilita, nekompatibilita medzi verziami, atď, atď. Toto je veľmi nepríjemné, keďže dnes väčšina užívateľov Linuxu ho používa najmä preto, že je stabilný, rýchly a dobre fungujúci.

Takáto politika mala pre Red Hat veľmi nepríjemný dopad. Jednak asi prišiel o pomerne veľa užívateľov. Ale najmä odcudzila sa mu vývojárska komunita, dnes prispieť nejakou prácou primárne špeciálne pre Red Hat znamená nezištne podporovať firmu a jej výnosy bez toho, aby táto niečo vracala komunite. Red Hat ťažko mohol očakávať, že toto si open source vývojari nevšimnú a nazaujmú tento postoj. Toto samozrejme môže mať aj ďalekosiahlejšie následky, táto komunita má často vo svojej firme vplyvný názor na to, aké Linuxové riešenie sa vyberie. Či sa už toto prejavilo na úspechu Red Hatu alebo nie neviem, v každom prípade rast ceny akcií, ktorý nastal po prechode na iba platené verzie sa zastavil pomerne skoro - v júni 2004 a od tohto času ide už iba jedným smerom - dole.

Red Hat jednoznačne nevybalancoval nejaký rozumný pomer medzi tým, čo by chcel od open source komunity dostávať a tým, čo jej ponúka. Firma sa snaží o nápravu tohto stavu prilákaním open source vývojárov. Za týmto účelom napríklad vo februári usporiadala konferenciu vývojárov Fedory FUDCon. Či sa Red Hatu podarí obnoviť dôveru vývojárov a hlavne získať príspevky ich práce, ťažko povedať. Situácia je to ale komplikovaná, dnes majú títo vývojári na výber, distribúcií je mnoho, open sourcových softwarov je mnoho, Solaris sa stáva tiež open sourcovým a Red Hat (zatiaľ) neposkytoval pádny argument, prečo by on mal byť tým, komu venujú títo vývojári svoju prácu. Preč sú doby, keď Red Hat asocioval jediného úspešného reprezentanta Linuxu, pominuli aj príslušné dôvody pre open source komunitu.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Objavených 12 nových mesiacov Jupitera, znovu predbehol Saturn
Výrobca pracovných staníc kritizuje spoľahlivosť Samsung SSD, prešiel na inú značku
Polícia prezradila emailové adresy viac ako dvesto ľudí, zle poslaným emailom
Helikoptéra na Marse uskutočnila po dlhom čase prieskumný let
Apple zariadení sa používajú dve miliardy
Webbov teleskop mal problém s prístrojom, spôsobilo ho zrejme kozmické žiarenie
Vydaný LibreOffice 7.5
AMD oznámila cenu a termín dostupnosti Ryzenov 7000X3D s veľkou L3 cache
Známe mesto pristúpilo k dramatickému obmedzeniu verejného osvetlenia, úplne ho vypína
Predaje PC, tabletov aj mobilov majú klesnúť aj v tomto roku


Diskusia:
                               
 

Používám RH zhruba od verze 6.1. Mohu za sebe říci, že FC3 je zatím první distribuce, která dokázala plně uspokojit mé požadavky na desktopovém pracovišti. Navzdory tomu, že se, jak píšete, jedná o testovací prostor pro enterprise produkty, jeví se mi více než dostatečně stabilní pro každodenní používání. Ve stabilitě daleko předčí Windows XP na stejném počítači. Zatím nemám důvod, proč bych od této distribuce odcházel, těším se na FC4 s mnoha zajímavými novinkami. Přeju firmě RH mnoho úspěchů do budoucnosti, a to ne pro to, že bych měl rád velké firmy, nebo bych byl nějak fanaticky loajální, ale hlavně pro to, aby nadále byly ve světě entuziastů nějaké finance a PR, bez kterých by v GNU/Linuxu chybělo mnoho důležitých věcí.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Cele GNU je totalne chore ... ako sa vyjadril balmer je to rakovina ... nikto z Vas nechodi do prace zadara iba pre radost zo zivota ... tak preco podporujete taky nador ako je RedHat alebo ine? ... ved to je hroza. Je to derave, nestabilne a na hovno ...

s pozdravom Nikto

PS: Co je zadarmo za vela nestoji ... to je svata pravda.
Odpovedať Hodnotiť:
 

skus otvorit oci,ako bol na tom Opensource pred 6 rokmi a ako je na tom teraz?

Jednoznacne je vo Fedore buducnost,podla mna je to len dobre,ze sa v nej skusaju nove veci,ak chce niekto stabilitu,tak si stiahne FC1 ak chce vela noveho,tak FC3:)
a co mas proti GNU?skusal si?vies s nim pracovat?ocividne nie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

No vidíš. A jak ti do tvého komečního schématu zapadají různé charity? Občanské organizace?
Red Hat je firma. A jako takové existuje za účelem zisku. Ovšem způsob jeho vytváření je jiný.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zato komercni produkty (napr. od MS) - ty jsou zajiste bezpecne a stabilni :-)) To mne reknete, jestli je lepsi si zdarma stahnout treba Fedoru, ktera samozrejme obsahuje chyby anebo za velke penize zakoupit OS od nejmenovane firmy, ktery obsahuje tech chyb minimalne tolik co Fedora.
Samozrejme, ze byly lepsi casy RH-6.2 ci RH-7.3 - Fedora se s tim neda srovnavat - je pro vazne nasazeni na serverech - diky politice, kdy se tam cpou nevyzkousene veci a podpora v podobe vydavani updatu trva pouze necely rok, vpodstate temer nepouzitelna.... Ale prece jen bych RedHat nehodnotil tak negativne. Minimalne vyznamne prispiva k tomu, ze je Linux dnes jiz bran jako standardni platforma pro podnikove nasazeni - a to je pro nas jen dobre, protoze z toho kouka spousta zajimave prace.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Článok sa nesnažil vzbudiť dojem a nie je to ani môj názor, že RH je nejakým veľkým zlom vo svete Linuxu. Dnes je situácia celkom v pohode pre užívateľov z toho hľadiska, že je jasná ponuka, je jasné čo je zdarma a čo nie, a komu to vyhovuje, zvolí RH, komu nie, nezvolí. Situácia neni naopak dobrá pre RH, komunita sa jednoznačne od RH odklonila, pretože nepovažuje jeho správanie/sharovanie za fér.

V časoch 1993 - 2002/3 bol RH dôležitým motorom presadzovania Linuxu, čo veľa ľudí a medzi nimi aj ja oceňuje dodnes. Dnes presadzovanie Linuxu na RH ale nestojí.

V čase prechodu len k plateným verziám oznámenie konca podpory bolo urobené myslím len 6 alebo 7 mesiacov pred koncom podpory pre RH 7.x. Koniec podpory znamenal, že v naozaj serióznom produkčnom prostredí nebolo možné naďalej RH 7.x používať. Bol to jednoznačne pokus RH o násilné prinútenie zakúpenia platených verzií, pretože premigrovať na nejakú inú alternatívu (FC 1 bola do produkčného prostredia nepoužiteľná) v tak krátkom čase vo väčších firmách bol problém.

A čo sa týka tejto zmeny, veľká časť komunity sa cítila podvedená - odviedli veľa práce aj špeciálne pre RH za nejakých podmienok - RH komunite vracal jednu dobrú distribúciu. RH ale zrazu svojvoľne zmenil podmienky.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dobry den,
Myslim ze oddeleni Fedory od RedHat linuxu pro Enterprise potreby bylo velmi spravnym krokem. Umoznuje se lepe soustredit na potreby ruznych skupin uzivatelu obou distribuci. RHEL uspokoji spise uzivatele v enterprise sektoru, pro ktere je otazka kompatibility verzi naprosto klicova. Zalozeni Fedory umozni dostavat v kratkem intervalu nove veci na desktop. Prejmenovani free verze Redhat Linuxu na Fedora ma zaklad predevsim v copyrightovych zakonech.

Jsem spokojenym uzivatelem obou verzi a priznam se, ze je mi uplne jedno jestli se nejaci uzivatele z politickych duvodu od Fedory nebo RHEL odvraci - je to jejich pravo mit nazor a preji jim hodne spokojenosti s jinymi distribucemi.

Spolecnost RedHat je podnik ne dobrocinny spolek a ja sklanim klobouk pred tim, ze krome vyroby distribuce, ktera jim produkuje zisk (RHEL) maji jeste dost energie podporovat distro, ktere jim az zase takovy zisk neprodukuje, ale je mnohem blizsi memu hranatemu priteli (Fedora).

Preji hezky den
Michal Ambroz

Odpovedať Hodnotiť:
 

No s niečím súhlasím a s niečím nie. To že existujú samostatné produkty RHEL, RH Desktop a Fedora je samozrejme ovela lepšie. Tiež je jasné, že sú užívatelia, ktorí sú spokojní, lebo dostavajú, čo chcú. Vôbec nemám výhrady k tomu, že RHEL a Desktop je len platený a ani výhrady k jeho cene, myslím, že je OK. Nikto nemohol očakávať, že donekonečna bude všetko od RH zadarmo.

Čo ale nie je v poriadku je to, čo bolo v článku rozoberané. A to:

- akým spôsobom sa udial prechod od neplatených verzií k len plateným

Keby nevznikla iniciatíva Fedora Legacy, skončilo by to asi veľmi ostrým sporom.

- nevysporiadanie sa korektným spôsobom s tým, ze súčasťou produktou RH je množstvo práce od open source vývojárov

RH ma nejakú históriu. Keby neboli vývojari, ktorí open source a RH poskytli svoju prácu, žiadny RH by nebol - špeciálne pre RH bolo odvedenej oveľa viac práce ako sa na prvý pohľad zdá. Významnú časť hodnôt RH vytvorili vývojári, ktorí nedostali zaplatené. Robili to, lebo naspäť dostali funkčnú distribúciu a prácu ostatných. Stanoviť "verejnú fér dohodu", keď RH chcel prejsť iba na platený model je ťažké. Určite ale neleží tam, kde ju a ako ju položil a zrealizoval RH.

- momentálne opäť nejasný postoj RH k open source komunite - RH od nej chce brať prácu, naspäť poskytuje produkt Fedora, ktorý je v stave, ako sa podarí. Raz lepší, keď sa zavádzajú a testujú nové radikálne technológie horší. Dáva k dispozícii v podstate distribúciu len pre desktopy, kde ešte nemá dostatočne silnú pozíciu. Všetko je to samozrejme o zvolenej miere, ktorá vedie buď k spokojnosti alebo k nespokojnosti open source komunity. A RH ju nastavil zle, je si toho vedomý a dokonca to otvorene priznáva a snaží sa zlepšiť. Skúste si to porovnať s inými open source projektami - tie komunite väčšinou vracajú to najlepšie, čo z vývoja vzíde, sami zarábajú na poskytovaní pridružených služieb, konzultáciách, predaji naozaj enterprise zákazníkom, atď. Tam niekde leží dnes akceptovaná miera.

- nemyslite si, že RH robí Fedoru z dobrej vôle. Myslím, že svojim postupom v posledných 2 rokoch dal jasne najavo a dokonca sa tým netají, že je to testovacia platforma, ktorá zbiera prácu od open source vývojárov, ktorú potom integruje do platených produktov. Nakoniec do platených verzií RH už zrejme málokto prispieva - keď si to zaplatí, chce aby to fungovalo a nie, aby sám musel niečo dorábať, takže pre RH je nutnosť mať nejakú verziu ako Fedora, aby mohol zbierať výsledky práce open source vývojárov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

>Čo ale nie je v poriadku je to, čo bolo v článku rozoberané. >A to:
>- akým spôsobom sa udial prechod od neplatených verzií k len plateným

Nevim jestli jste kdy poskytoval support na nejaky softwarovy produkt. Pokud ano, pripada mi zvlastni ze se tolik pozastavujete nad tim, ze RedHat se odmitl nadale zabyvat patchovanim starych verzi software a backportovanim zmen. V dobe kdy vyhlasil tuto zmenu byla 7.3 uz 2 roky stara zalezitost a ohlaseni prislo pul roku predem. To mi prijde na produkt zdarma velmi solidni pristup. Kazdou dulezitejsi opravu v nejakem baliku promitat do 4 verzi (cca 2 roky) zpatky mi prijde opravdu neunosne a vzhledem k vyslednemu prinosu opensource komunite uplne zbytecne.

Zkuste se nejakeho OS vyvojare zeptat jestli vam tu a tu zmenu/bugfix neda do vasi oblibene verze 1.4 (2 roky stare) kdyz aktualni stabilni verze je 2.1. Asi se s postojem "pozijte radeji aktualni verzi, bude vam fungovat lip" setkate mnohem casteji nez s "ano radi vam pridame tento fix do jakekoli verze kterou si reknete" (i kdyz i takovi borci se najdou).


> nevysporiadanie sa korektným spôsobom s tým, ze súčasťou produktou RH je množstvo práce od open source vývojárov

Tady Vam asi nerozumim - muzete prosim uvest nejake konkretnejsi pripady? Vite o nejakem kodu, ktery byl do RH pridan OS komunitou a je specificky vyuzitelny jenom v RHEL a nikde jinde a RedHat ho nedava k dispozici zpet?

Myslite timto cokoli co je napsano pod GPL a je to v distribuci RedHat (tady je to asi jasne - dostupnost zdrojovych rpm naprosto vraci vsechny pridane bugfixy a vylepseni do opensource komunity). RedHat aktivne prispiva do OSS projektu at uz primo vyvojem (napr. Gnome) nebo bug fixy a podporou (kernel, glib, ...).


> - momentálne opäť nejasný postoj RH k open source komunite
Myslim, ze naopak podporou projektu Fedora a dalsich projektu je tento postoj uplne jasny.

> - RH od nej chce brať prácu, naspäť poskytuje produkt Fedora,
> ktorý je v stave, ako sa podarí.
> Raz lepší, keď sa zavádzajú a testujú nové radikálne technológie horší.
Tak tohle uz je uplnej FUD. Myslim ze naopak nejvetsim prinosem RedHatu je to ze maji koule uvadet nove technologie do obehu i pres nesouhlas kibicu - kolik lidi takhle kricelo pri zavadeni kernelu 2.4, kernelu 2.6, podpory pro UTF8, kolik jich bylo pri prichodu Gnome 2? Ano boli to, ale stoji to zato. Z opravenych chyb pak tezi cela OS komunita. To je presne ten prinos, ktery by distribuce mela komunite vracet a presne to RedHat dela.

> - špeciálne pre RH bolo odvedenej oveľa viac práce ako sa
> na prvý pohľad zdá. Významnú časť hodnôt RH vytvorili
> vývojári, ktorí nedostali zaplatené.
A opravdu si myslite, ze tyto veci jsou vyuzitelne jenom v RH?




Odpovedať Hodnotiť:
 

No Vy väčšinou asi vychádzate z predpokladu, že treba hrubou čiarou oddeliť dve veci - že open source vývojári prispievali do produktov RH a to, že RH vydával bezplatné prakticky plné verzie. Podľa môjho názoru to tak nie je - veľa vývojárov prispievalo práve preto, že naspäť dostalo RH distribúciu a naopak RH distribúcie mohli byť také, aké boli aj vďaka tejto práci.

Keby išlo o obyčajný komerčný SW, je jasné, že každý s Vami súhlasí. Nech oznámia 1 mesiac vopred, že končia s podporou neplatenej verzie. Aj to síce vzbudí pochybnosti o korektnosti firmy, ale prosím. Toto bola ale dosť iná situácia. Komunita bola vyslovene donútená založiť niečo ako Fedora Legacy, neviem teraz z hlavy tie percentá, ale možno viac ako 50% linuxových serverov používalo RH, z toho možno viac ako 90% verzie, ktorým RH oznámil skončenie podpory o 6 mesiacov, v absolútnych číslach dosť veľa. Veľké firmy s X serverami si nemohli naplánovať teraz do 6 mesiacov zmenu distribúcie - boli by prakticky donútené zakúpiť si platenú verziu. Pripomínam, že išlo o posledné verzie použiteľné na serveroch, 8+ na serveroch v tej dobe temer nikto nemal. Nikto nepochybuje, že tých 6 mesiacov nebolo zvolených len tak pre nič za nič, ale úmyselne ako dosť krátka doba.

RH samozrejme neporušil princípy OSS a GNU licenciu.

Bolo odvedenej veľa práce úplne špecifickej pre RH inde nepoužiteľnej - RH patche do jadra, RH patche OSS, keďže niekedy čakať na novú verziu OSS, najmä v prípadoch bezpečnostných problémov by nebolo únosné, všetky patche, ktoré išli na RH upravený OSS, pretože museli opraviť špeciálne tieto verzie OSS, patche veľa problémov, ktoré sa prejavovali špeciálne na RH.

A potom je tu ešte veľká skupina patchov a vylepšení generického OSS, kde častá motivácia developerov, prečo sa s výsledkami svojej práce aj sharovali bola, že sa to v podobe RH vráti komunite späť. Sharovanie by bolo oveľa menšie, keby nebola efektívna a rýchla cesta späť komunite. Za to patrí RH jednak vďaka, jednak by mal niesť nejakú zodpovednosť, pretože developeri sa sharovali preto, že vedeli, že v podobe RH to dostanú späť.

Je super, že existuje distribúcia s cutting-edge technológiami ako Fedora. Nie je až tak super, že od RH neexistuje zdarma nič iné a myslím, že dnes si to už aj samotný RH uvedomuje, viď posledné vyhlásenia CEO RH. Kto na to v dnešnej situácii najviac dopláca je samotný RH. Oveľa menšie percento developerov totiž prispeje do Fedory, keďže vie, že to vôbec nezaručuje stabilnejšiu Fedoru - RH sa napríklad rozhodne, že tam pridá na odskúšanie nejakú novú feature, ktorá zmarí prácu 100 iných developerov, ktorí sa snažia o zlepšenie.

Na záver tejto diskusie, nehodnotím to ani čierno, ani bielo. RH platené distribúcie sú super, Fedora tiež neni zlá a osobne to bola moja posledná linuxová desktopová distribúcia, ktorú som používal (momentálne XP). Pokúsil som sa hodnotiť kroky, ktoré spravil RH v inkriminovanom čase a momentálny postoj RH ku komunite. Nič viac a nič menej.

.


Odpovedať Hodnotiť:
 

Používal jsem RH od verze 7.2. Za poslední slušnou považuji 9.0. Systémy Fedora sice působí moderně, ale podle mého názoru je to přesně to, co zástupci RH oficiálně přiznávají: v podstatě beta verze, kde se testují a dolaďují nové věci.

Před půl rokem jsem přešel na Gentoo.

S článkem souhlasím, vidím to podobně.
Odpovedať Hodnotiť:
 

No vidíte, a to byly verze 8 a 9 snad nejkontroverznější se všech. Ještě si dobře vzpomínám, jaký křik způsobilo kompletní přejití na utf-8. Taky si vzpomínám, že před tím bylo spíš výjimkou, když šlo bez složitého "rozcházení" napsat kdekoliv českou/slovenskou diakritiku.

Zavádění novinek, které ještě nejsou úplně zaběhané, je postup uplatňovaný např. v nové řadě jader, uspíší to nalézání a opravování skrytých chyb. Nevím v čem je z tohoto hlediska lepší gentoo, ale bez této politiky by všechny distribuce vypadaly jako debian stable.

Odpovedať Hodnotiť:
 

Vidíte, já za poslední slušnou verzi RedHatu považuji 4.2, z něj jsem utekl ke Slackware, a jak tak sleduji, ušetřil jsem si nervy.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nejlepsi distribuci vsech dob byl RedHat Linux 6.2 .
Doted jej provozuji na 2 strojich (updaty si jiz musim delat sam a uz to neni moc snadne)... Kde jsou ty casy...RH 6.2, to byla takova jistota, proste clovek vedel, ze se da nasadit temer vsude (myslim jako server) a ze to bude spolehlive fungovat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

RedHat 8.0 a 9.0 jsou nejhorší RedHaty vůbec ;-)

Fedora začala být použitelná až od FC3, ta je super
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na Linuxu se mi líbí možnost aktivně se zapojit do jeho vývoje. Jeho používáním dostávám do ruky OS který je pro jednotlivce naprosto bez problémů dostupný a nestojí mě ani halíř. To jakou distribuci si vyberu a eventuelně ji budu podporovat i svým přičiněním je jen a jen moje rozhodnutí. Rád bych věděl co používá na svém stroji onen FUCKER co si v diskusi otevřel hubu a hanil linux nebo RH? Kradené widle?
Linux je složitý systém. Je složitý úplně stejně jako kterýkoliv jiný OS o kterém nic nevím. Nebudu zde dělat porovnání mezi placenou a neplacenou verzí OS ať už jde o RH, widle a jakýkoliv jiný. Na linuxu je nesporná jedna výhoda: Mám k disposici SW včetně manuálu a zdrojových kódů a mohu tím pádem zjistit co se mi děje pod rukama když systém pracuje. To je, myslím si, největší zatím nedoceněná deviza i pro profesionální uživatele. Víte snad co vše posílají Widle pryč když jsou online?
Je hodně těch kdo krytizují linuxové distribuce (bez ohledu na jejich jméno) a přitom nedají za SW ani korunu. Proč si nekoupíte placenou verzi? Zkuste se obrátit na M$ s tím, že se vám ve widlích nelíbí ta či ona část (docela by mě zajímala odpověď). RH se dal na cestu biznisu a začal jako firma plnit též očekávání svých akcionářů. Dále dal k dispozici FC jako náhradu za free RH. Cena kterou platím za použití volně dostupné verze tedy FC je ne vždy vypilovaná do dokonalosti. Na druhou stranu je tu možnost update (a o takovém systému aktualizací si může nechat M$ jen zdát) a je jen na mě, zda ji využiju.

Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja mam pocit, ze autor clanku si potreboval vylit svou zast
na RedHat. Ja jsem uzivatel RedHatu od verze 4.2 a nemam
s jeho novou strategii zadny problem. Verzi 8.0 jsem
nepouzival, protoze zadny redhat X.0 nestal za nic a kdyz
prisel rovnou s 9(.0) a dal na jevo, ze vsechny jeho verze
budou spis testovaci a neprilis odladene, presel jsem na
Aurox 9.1 a ted pouzivam velmi odladeny a stabilni Aurox 9.4.

Aurox je polska distribuce a v podstate dela to, co se
RedHatu uz (zadarmo) delat nechce, bere jeho testovaci
distra a odladi je do pouzitelne podoby. Aurox 9.4 je to
same co byl RedHat 7.3 a 6.2.

S tim ze se RedHat vic komercionalizoval problem nemam,
nevidim to jako zradu a dosud jsem nenarazil v linuxove
komunite na to, ze by to nekomu vadilo. To co RedHat
udelal je v naprostem poradku a bylo a je to jeho pravo.

Krom toho na Fedore odvadi porad solidni kus prace a
prospech z toho nema jen on sam, ale i ostatni. V dubnu
vyjde Aurox 10.2, coz uz bude asi i pro me naroky
dostatecne odladene distro, postavene na Fedore 3, takze
se na nej tesim a hodlam upgradovat. A RedHatu preji
vsechno nejlepsi, mnoho uspechu a mene takovych zastiplnych
FUDu.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár