neprihlásený Štvrtok, 2. októbra 2014, dnes má meniny Levoslav   DonaskaKvetov.sk - donáška kvetov v SR a zahraničí Pošli kvety
Vyvinutý nový najľahší pevný materiál

DSL.sk, 13.7.2012



Vedci z Technickej univerzity v Hamburgu a Univerzity v Kieli vyvinuli nový najľahší pevný materiál.

Materiál je tvorený štruktúrou na seba naviazaných uhlíkových nanotrubičiek a vedci ho označujú termínom aerografit.

99.99% objemu materiálu tvorí vzduch, hustota materiálu bez vzduchu ale v celom zaberanom objeme je len 0.18 miligramu na centimeter kubický.

Až do novembra minulého roka boli najľahšími materiálmi aerogély, prekonal ich materiál z kovových nanotrubičiek vyvinutý na Caltechu, Kalifornskej univerzity v Irvine a HRL Laboratories. Ten mal hustotu 0.9 miligramu na centimeter kubický, samotný vzduch má hustotu 1.2 mg / cm3.

Kovové nanotrubičky mali steny hrúbky 100 nm a priemer v tisícinách milimetra, ich dĺžka dosahovala niekoľko milimetrov. Materiálom bol z 90% nikel doplnený fosforom. Uhlíkové nemecké nanotrubičky majú hrúbku steny len 15 nm.


Predchádzajúci najľahší pevný materiál z kovových nanotrubičiek (foto: Caltech)



Kým z materiálu z kovových nanotrubičiek vedci vytvorili a prezentovali niekoľkocentimetrový kváder, aký najväčší kus nového uhlíkového materiálu vytvorili nemeckí vedci nie je zatiaľ jasné. Materiál je ale nepriehľadný, má čiernu farbu a rovnako ako materiál z kovových nanotrubičiek je flexibilný a podobá sa na špongiu.

Nový materiál je navyše elektricky vodivý.


Štruktúra nového materiálu z uhlíkových nanotrubičiek (foto: Technická univerzita v Hamburgu)



Bližšie informácie o spôsobe výroby materiálu vedci publikovali v Advanced Materials.




Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Telekom zvyšuje FUP na 300 GB aj u doterajších Turbo programov
Panasonic ruší na Slovensku výrobu Blu-ray, presúva ju do Česka
Operátori musia od januára zverejňovať FUP, mať zadarmo faktúry a upozorňovať na audiotex
V Xene kritická chyba, umožňuje VM zhodiť fyzický server
Nový eurokomisár označil herečky s uniknutými nahými fotkami za sprosté
Microsoft preskočil Windows 9 údajne kvôli konfliktu s Windows 95 a 98
Windows 10 sa už dá stiahnuť - aktualizácia 1
Telekom u DSL výrazne zvyšuje limity FUP, u VDSL nebudú až do 2016 - aktualizácia 1
Orange rozšíril pokrytie LTE o desať miest, s rýchlosťou 150 Mbps / 50 Mbps
Pätica ukradla softvér a informácie za 100 miliónov, okradla Microsoft a americkú armádu


Diskusia:
                               
 

"Ten mal hustotu 0.9 miligramu na centimeter kubický, samotný vzduch má hustotu 1.2 mg / cm3."

Mna by zaujimalo, preco im potom ten material na vzduchu neodleti.....
Odpovedať Známka: 3.2 Hodnotiť:
 

Pretože ide o hustotu toho materiálu vypočítanú z celého zaberaného objemu vrátane objemu zaberaného štandardne vzduchom ale bez vzduchu. Keďže objem samotnej štruktúry tvorí ale len 0.01%, hustota samotnej štruktúru je výrazne väčšia ako hustota vzduchu. Po doplnení vzduchom je celý priestor zaberaný materiálom ťažší, má tak skoro 0.9 + 1.2 mg / cm3.
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

doplnenie vzduchom znamena, ze doplnime iba prazdne struktury, nie nahradime objem samostneho materialu.
takze este raz a pomaly:
0,9999 x 1,2 + 0,0001 x 0,18 (nie 0,9) = 1,199898
vysledna hustota (aj keby sa jednalo o uzavrete teleso) je teda nizsia ako hustota vzduchu (ak nieco lahsie ako vzduch ponorime do vzduchu, tak vysledna hustota chcem/nechcem musi byt nizsia ako hustota samotneho vzduchu).
Odpovedať Známka: 3.0 Hodnotiť:
 

Tz., ze sa to vznasa nie?
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Skúste si prečítať ten komentár ešte raz. Hustota samotnej štruktúry nie je 0,18. 0,18 je vypočítané ako hmotnosť štruktúry deleno celý objem, ktorý zaberá ten materiál bežne aj so vzduchom.

Hustota samotnej štruktúry pri počítaní s jej vlastným objemom na základe zverejnených údajov je teda cca 1,8 gramu na cm3.
Odpovedať Známka: 5.8 Hodnotiť:
 

takze keby sme zo struktury vypumpovali vzduch, tak by uletel. right?
Odpovedať Známka: 1.3 Hodnotiť:
 

A co by si potom dychal? :D
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

to sa neda, ta struktura nie je voci okoliu uzatvorena
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

citat viem (a aj pomaly a pozorne). skuste si to po sebe aj vy precitat pomaly a pozorne a asi by ste potom v texte
"hustota materiálu bez vzduchu ale v celom zaberanom objeme je len 0.18 miligramu na centimeter kubický"
mali nahradiť slovo hustota slovom hmotnosť! nenarabajte prosim s odbornymi terminmi leda-bolo ak uz ich silou-mocou chcete v texte pouzit
Odpovedať Známka: -5.7 Hodnotiť:
 

hmotnost sa da tazko vyjadrit v mg/cm^3
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

hmotnost 1cm3 materialu je 0,18 mg - co je na tom tazke? tazke by bolo ju vyjadrit v Nm alebo v sekundach, ale na cm3 to ide celkom lahko
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

ano, hmotnost je udavana v mg. nie v mg/cm^3

na tom neni nic tazke.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

hmotnost je udavana v zavislosti od materialu/objektu. pri dlazobnych kockach moze byt vyjadrena aj v kg/m2, pri hmotnosti MCHJ (menej chapavych jedincov) aj v kg/ks (napr. 150 kg na jedneho).
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

pleties sem veci, co nesuviasia.
ty si sa ohradil na konkretnu vetu, kde podla teba mala byt pouzita hmotnost, miesto hustoty.
a ja ti pisem, ze si to myslis zle.

inac pises riadne blbosti, bez urazky.

kg/m^2 je tlak alebo zatazenie. ak to najdes niekde v cenniku, tak iba pre zjednodusenie prepoctu.
kg/ks je iba zavislost na pocte objektov, stale je to hmotnost.

rozumies. hmotnost sa vzdy udava v g s roznymi prefixami.
hustota sa udava ako hmotnost na objem.
co je na tom nepochopitelne?

jednoducho vycitas tej vete na zaciatku uplnu blbost a este k tomu zle.
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Bombasticka sprava - upravil som zelezo aby malo hustotu iba 1mg na m3 (bez 1m3 vzduchu, ktory je na nom polozeny)
Odpovedať Známka: -7.8 Hodnotiť:
 

gratulujem.
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

Hehe, ty si teda fyzik ako lusk :))
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

nenarabajte prosim s odbornym termitmi leda-bolo!

:D
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

Uz sa tesim, kedy sa tato fraza nahodne objavi pod nejakym dalsim clankom na DSL.sk... :D
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

resp. cca 1,38 mg / m3 vratane vzduchu (pri 20 stupnoch celzia)
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

vseobecnym aplikovanim tvojej logiky nebudeme schopni urcit hustotu nicoho. ak neratat volny priestor v nutri struktury, preco ratat volny priestor v atomoch a medzi nimi?
aku hustotu ma hmota pri roznych teplotach, ked bez narastu/ubytku samotnej hmory rastie/ubuda jej objem, koli rozponaniu/stahovaniu?
aky zmysel by mala taka velicina hustoty? a ako by si ju pocital? aky rozmer elektronov/protonov/neutronov, resp castic z ktorych su zlozene by si pouzil pri jej vypocte? pretoze zanedbavas priestor medzi nimi. ak ich nemas odmerane, tvoja velicina nehovori nic. ak ich povazujes za bezrozmerne castice, tak vsetko ma hustotu hmotnost/0 cim tvoja velicina nedava zmysel. ak pouzijes nejaky z prstu vycucany (kludne aj odmerany) rozmer, tvoja velicina bude stale neuzitocna.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Lenze takto mozem vyjadrit aj hustotu zelezneho lesenia. Ako pomer obstavaneho objemu a hmotnosti. Ak so do pristoru v strukture vie dostat plyn alebo kvapalina z prostredia tak mi ten vypocet hustoty pride zvlastny.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

zelezne lesenie nie je material.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Z popisu v clanku by som za metariel neuznacil ani ten hore uvedeny. Ak som pipos sprane pochipol, tak je to struktura do ktorej moze prenikat kvapalina z prostredia.
Odpovedať Hodnotiť:
 

je kopec materialov, do ktorych moze prenikat kvapalina.

vsetky porezne materialy.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Takémuto vyjadreniu sa hovorí merná hmotnosť.

Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

A tebe jebe?
Ten material su nanotrubicky pospajane... jednu tu trubicku by si sotva videl volnym okom a aj ta jedna ma svoju hustotu a vahu no a ked pospajas niekolko tisic takychto trubickek a medzi tym je aj prazdny priestor, ktory vyplna vzduch, ktory ma tiez nejaku tu hustotu... a kedze tie trubky su tak male a tenke tak takyto vyhotoveny material bez vzduchu ma hustotu niziu ako vzduch... a predsa je pevny a flexibilny a lahky...
Keby vyrobily ten material o rozlohe stadiona a hrubky 2 cm tak by uz to to vazil ale stale by bol o dost lahsi ako taky plat ocele, ktora ma hustotu ovela vacsiu...
Co si na tom nepochopil? Naco tu splietas hmotnost...


Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Taketo udavanie hustoty "deraveho" materialu kde do objemu zaratavame aj tu "dieru" ale jej hmnotnost (vzduch) nie je pre mna novinka.
Ozaj pojdem sa stazovat na SOI, ze ma ojebabarali na trznici, lebo ked som po navrate domov na Mesiac polozil udajne kilo jablk na vahu, tak som zistil, ze nema ani 20 deka...

Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

To mozes reklamovat aj ked prides na iny kontinent alebo staci aj zmenit krajinu. Gravitacne zrychlenie g je totiz vsade ine, v nasich koncinach je 9.81...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

a niesu tie trubicky "naplnene" vakuom?
to by potom mohol mat realne taku hustotu.
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

dve blondíny: Ty máš v hlave iba vákuum. no a čo, aspoň niečo
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Len tak dalej. Nanotrubicky = rakovina.
Odpovedať Známka: -7.4 Hodnotiť:
 

Poprosil by som o hlbší rozbor tohto konceptu
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

Asi naraza na azbest
Ale tieto nanotrubicky asi niesu take krehke, ked je material flexibilny
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

To je to. "Asi."
Aj ten azbest bol kedysi "bezpecny".
Odpovedať Známka: 0.7 Hodnotiť:
 

Pomaranče a iné z Texa, Kaufladnu a ostatných = rakovina
Odpovedať Známka: 8.4 Hodnotiť:
 

Hlbší rozbor - pesticídy, fungicídy a iné vitamíny.
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

Denne cerstve.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

kupujce nove dioxine, bo nebudu!

dajce mi kilo, ale velaaaa!
Odpovedať Známka: 6.3 Hodnotiť:
 

toto mi pripomina ako kvantovu mechaniku a vlastne aj fyzika to potvrdila ze atomy a hmota nie su pevne, pretoze taky atom tvori 99.9 % nic, vakuum... a len tych 0.01% je real hmotne... cize ja a vsetko vsade naokolo sa sklada z 99.9% vakua... a ostatne je hmota.. to je vsetko ten matrix v ktorom zijeme... teoria M vychadzajuc z teorie strun... vsetka hmota nie je hmota ale je energia a aj my sme energia... vlastne neexistuje take nieco ako hmota.. vsetko je prejav energie a vybracii.. teraz sme naladeny a vnimame len urcity druh frequencii a to je ten nas hmotny svet... aj veda to potvrdzuje aj duchovno (neplette si to s cirkvou a vierou lebo toto nema vela spolocneho so sebou)...
Odpovedať Známka: -1.3 Hodnotiť:
 

si retardovany deges
Odpovedať Známka: 1.0 Hodnotiť:
 

huste vakuum, teda...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

ja by som vsetky teorie zakazal
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

vidim ze sa v M-teorii perfektne vyznas :D

ad 1. vakum nie je "nic". mozno si uz pocul pojem fluktuacia vakua
ad 2. ze "hmota je energia" vypliva z teorie relativity, M-teoriu ti na to netreba
ad 3. nieco take ako hmota existuje, nasa existencia je toho dokazom. to, ze ty pouzivas iny slovnik a predstavujes si pod tym terminom nieco ine ako vedecka obec, to je tvoj problem
ad 4. neviem o tom (mozno sa mylim), abo sme podla M-teorie boli "naladeni" na vnimanie urcitych frekvencii. proste sa podla nej nachadzaju struny danych frekvencii na nasej brane. o inych strunach mozeme akurat tak spekulovat.
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Vaakum je stav... Vesmir nie je Vaakum!!! Vesmir je priestor!!!
odmyslite si vsetku hmotu vratane vsetkych galaxii a az do posledneho atomu a ostane vam len ten obrovsky priestor, ktory ma zaujimave vlastnosti, ked donho vlozite obrovske masy hmoty...

Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Neuvazovat s kvantovymi fluktuaciami sa ukazalo chybne uz pred 70 rokmi. Uz vtedy ludia pochopili, ze vakuum vobec nie je prazdne, ze to vobec nie je take nic. Je tam velmi zivo. Dokonca s tym musime pocitat pri opise elektronu v atome, pretoze posobia aj nan. Bez uvazovania toho tvojho "prazdneho" vakua na jednoduchy elektron v atome vodika by sme veru nepochodili a odchylkay by bola uz na 3 des. mieste. Po zapocitani kvantovych fluktuacii mame zhodu teorie a experimentalnych merani 12 des. miest, t.j. tolko kolko dovoluje experimentalne merania.

To ze vakuum je prazdne nic je nazor z 19. storocia. Pardon, vtedy hovorili o eteri, tak z 18. storocia.
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

Pred kristom, predpokladam.
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

Navyse podla kvantovej mechaniky energia fluktuacii obycajneho praveho vakua prepocitana na hmotnost je radovo az 10^91 g na cm^3. A to uz je prosim pekne po vydeleni cislom c^2, takze v jouloch to bolo este o 16 radov vacsie cislo.

Bohuzial pozorovania ukazuju na hodnotu radovo velmi blizku kritickej hustote vesmiru 10^(-29) g na cm^3.

Toz a tam je rozdiel 120 radov. Jedna sa o najvasciu nepresnost pozorovanie vs. teoria v dejinach ludstva. IMHO nieze by bola kvantova mechanika zla, nieze by pozorovaie bolo zle. Nieco ale velmi zle aplikujeme, nieco si zrejme velmi zle interpretujeme.

BTW. musi to byt rídovo tolkoto, stacil by rozdiel 119 alebo 121 radov a zrejme by sme tu neboli. Je sokujuce, ze rozdiel na 119. ci 120. desatinnom mieste bol dolezity, mal vplyv na vyvoj vesmiru (ved predsa jeden rád je 10-nasobok) a velmi pravdepobne by nas vesmir vyzeral uplne inak...
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Nic to ale nemeni na fakte, ze kvantove fluktuacie aplikovane tam kde maju byt a tak ako maju byt, poskytuju neskutocne presne vysledky na hranici presnosti samotnych pristrojov (lepsie o 9 radov, t.j. miliardu nasobne presnejsie) ako uvahy bez kvantovych fluktuacii. Dokonca su potvrdene aj experimentalne, tzv. Casimirov efekt.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

nebolo vakuum kedysi uvazovane ako naplnennie vsetkych energetickych hladin, s tym, ze sa tam uz nic nezmesti?
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Pokial sa nemylim, ludia si vzdy mysleli ze totalne vakuum (totalna prazdnota) neexistuje. Aj v stredoveku v casoch alchymistov, pred Lavoisierom a chemiou, mali ludia z totalnej prazdnoty nejaky divny strach. Jednoducho ani v temnom stredovaku sa nepredpokladalo, ze nieco take existuje. Nebolo to vsak podlozene ziadnymi racionalnymi ci vedeckymi argumentami (kedze prirone vedy v dnesnom zmysle este neexistovali ze ano).
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

ze teplo posobi..konecne sa ochladilo, dufam, ze to "postihlo" aj vas...
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

V tychto veciach sa nevyznam ale ohromne ma to zaujima. Vie niekto kto tomu NAOZAJ rozumie nacrtnut kde vsade by sa takyto material dal vyuzit? Mna napadli nepriestrelne vesty (flexibilita, lahky material) ale to je asi blbost. :/
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

napriklad papuce by sa z toho dali.
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

Ale no tak papuce z takehoto materialu? To snad nie.. :/ Cakal som dake vyuzitie skor pre pokrok v technickej oblasti.
Odpovedať Známka: -0.9 Hodnotiť:
 

pohodlne papuce urobia vela pre pokrok.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

co by taky hitler dal za pohodlne papuce!
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

500 tisic zidov
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

250 za lavu a 250 za pravu!
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

6 000 000 : 250 000 = 24 papuč
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Blondie?
Odpovedať Hodnotiť:
 

ppc, sami kvantovy fyzik, idem ja radsej na pivo, aj ked nie je realne hmotne a pijem vaakuum alebo co, aspon to chuti fajne. adios vaakuos
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

to co neviete, admin zmazal, znova napisem, tato informacia tu uz bola pred rokom pani.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Je sranda ako medzi novinky dostane článok aj s fotkou, čo už raz tu bol, dokonca sa mi zdá, že aj cely text je skopírovaný. A ako poznám týchto rádoby novinárov, článok tak zasa po roku sa tu znova objaví. LOL
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Pridať komentár